Portugalsko: Krajina v juhozápadnej Európe

Jediným jeho susediacim štátom je Španielsko, západné a južné brehy krajiny omývajú vody Atlantického oceánu. Portugalsku tiež patrí niekoľko ostrovov a súostroví – Azory, Madeira a Divošské ostrovy. Portugalsko je poloprezidentskou republikou, úradným jazykom je portugalčina. Portugalsko je jedným z 12 zakladajúcich členov NATO – 4. apríl 1949. Od 1. januára 1986 je Portugalsko členom Európskej únie, od 26. marca 1995 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2002 je jedným z pôvodných 12 členov Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo Portugalské escudo.

Portugalská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: A Portuguesa
Miestny názov
• dlhý	República Portuguesa
• krátky	Portugal
Hlavné mesto	Lisabon 38°46′ S.š. 9°9′ Z.d.
Najväčšie mesto	Lisabon
Úradné jazyky	portugalčina
Regionálne jazyky	mirandčina
Demonym	Portugalec/Portugalčan, Portugalka/Portugalčanka
Štátne zriadenie hlava štátu predseda vlády	poloprezidentská republika Marcelo Rebelo de Sousa Luís Montenegro
Vznik	868
Susedia	Španielsko
Rozloha  • celková  • voda (%)	92 212 km² (109.)    km² (0,5 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2017)  • sčítanie (2011)  • hustota (2017)	10 291 027 (83.) 10 562 178 115/km² (97.)
Mena	Euro (€) (= 100 centov) (EUR)
Časové pásmo  • Letný čas	(UTCAzory UTC-1) (UTC+1, Azory UTC)
Medzinárodný kód	PRT / PT
Medzinárodná poznávacia značka	P
Internetová doména	.pt
Smerové telefónne číslo	+351

9°11′00″Z / 38,7°S 9,1833333333333°Z / 38.7; -9.1833333333333

 

Názov krajiny pochádza z rímskeho označenia Portus Cale. Cale označovalo pôvodnú osadu v ústí rieky Douro. Toto územie získali okolo roku 200 pred Kr. Rimania od Kartága v priebehu Druhej púnskej vojny. Vizigóti neskôr v stredoveku upravili názov územia na Portucale, z ktorého neskôr vznikol názov Portugale čiže Portugalsko. V 9. storočí pojem Portugalsko vymedzoval približne územie medzi riekami Miňa a Doura. Z názvu Portugalsko bolo jeho skrátením odvodené aj meno mesta nachádzajúceho sa na mieste pôvodnej osady Cale, dnes nazývané Porto. V 15. a 16. storočí patrilo Portugalsko k najhlavnejším zámorským objaviteľom. V roku 1488 Bartolomeo Diaz obišiel mys dobrej nádeje a v roku 1498 sa Vasco da Gama dostal do Indie. V roku 1500 dosiahol Pedro Álvares Cabral územie, ktoré sa dnes nazýva Brazília. Portugalská ríša začala tvoriť nové kolónie v rôznych častiach sveta. V 16. storočí začalo dominovať viac Španielsko a Portugalsko časom znižovalo svoj vplyv vo svete. Portugalsko vedie dlhoročný spor so Španielskom o územie na východnej hranici zvané Olivença (španielsky Olivenza). Podľa Viedenskej zmluvy z roku 1815 bolo územie priznané Portugalsku a Španielsko sa zaviazalo ho vrátiť. To sa však nikdy nestalo, na čo Portugalsko pravidelne upozorňuje. Olivença je pod Španielskou správou od roku 1801. V roku 1974 bol štátny prevrat nazývaný aj ako Klinčeková revolúcia, kedy sa zvrhol diktátorský režim. Režim Antónia de Oliveiru Salazara a neskôr Marcela Caetana trval 48 rokov. Klúčovú úlohu zohral Otelo Saraiva de Carvalho. Zomrel v roku 2021.

 

Portugalsko sa dnes primárne delí na vyše 300 okresov (port. v j.č. município alebo concelho, prekladané aj ako obec) a tie na asi 4200 obcí (port. v j.č. freguesia, prekladané aj ako okrsok).

Existujú aj väčšie celky, ale tie sa pomaly odstraňujú alebo slúžia len na štatistické účely. Je to napríklad 18 dištriktov (prekladané aj ako okresy či oblasti), 5 regiónov, 2 autonómne regióny Azory a Madeira, a 28 štatistických subregiónov (podregiónov).

Okrem toho existuje kategória mesto (cidade) a mestečko (vila), čo sú jednotky, ktoré slúžia na štatistické účely, ale majú aj prezentačnú funkciu. Ich hranice niekedy zodpovedajú skupine obcí, ale väčšinou sa ich hranice (úplne alebo čiastočne) nezhodujú s hranicami obcí.

Národnostné zloženie

Portugalsko patrí k štátom, v ktorých prevláda obyvateľstvo, ktoré sa hlási k štátotvornému národu. V krajine žije viac ako 95 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k portugalskej národnosti. V poslednom čase však začal stúpať počet legálnych cudzincov, ktorých počet sa podľa údajov z roku 2007 pohybuje okolo 3–13 %. Môžeme ich rozdeliť na tri skupiny. Prvou sú prisťahovalci z portugalsky hovoriacich krajín, ktoré boli v minulosti portugalskými kolóniami v Afrike a v Latinskej Amerike. Títo prisťahovalci nemajú jazykové bariéry, pretože portugalčina je ich materinským jazykom. Ide o prisťahovalcov z Brazílie, Angoly, Mozambiku, Svätého Tomáša, Kapverdských ostrovov, ale aj z Východného Timoru či bývalých portugalských enkláv v Indii (Goa) a Číne (Macao). Druhú skupinu prisťahovalcov tvoria imigranti z krajín bývalého Východného bloku, ktorých počty začali stúpať po páde železnej opony a hlavne po pristúpení niektorých krajín do EÚ. Ide o prisťahovalcov z Ukrajiny, Rumunska, Moldavska, Ruska či Bulharska. Treťou skupinou sú prisťahovalci z krajín západnej Európy a USA. Ide hlavne o Britov, Španielov, Francúzov, Nemcov, Holanďanov, Talianov a občanov USA.

Počty legálnych imigrantov z roku 2007

• Brazílčania – 66 354 (0,6 %)
• Kapverďania – 63 925 (0,6 %)
• Ukrajinci – 39 480 – 39 480 (0,4 %)
• Angolčania – 32 728 (0,3 %)
• Prisťahovalci z republiky Guinea-Bissau – 23 733 (0,2 %)
• Briti – 23 608 (0,2 %)
• Rumuni – 19 155 (0,2 %)
• Španieli – 18 030 (0,2 %)

a iní

 

Väčšina obyvateľov Portugalska sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Počet jej príslušníkov sa podľa posledných údajov pohybuje okolo 84,5 % obyvateľov štátu. Katolícka cirkev si udržiava pomerne silný vplyv na obyvateľstvo hlavne v severnej časti štátu a na vidieku. V krajine sa nachádzajú významné katolícke školy a svetoznáme pútnické miesto Fatima. K ostatným kresťanským cirkvám sa hlási 2,2 % obyvateľov (protestanti, pravoslávni,...). K ostatným náboženstvám asi 0,3 % obyvateľov (hl. prisťahovalcov z Ázie a Afriky, hl. moslimovia a hinduisti). Asi 3,9 % obyvateľov je bez vyznania a asi okolo 9 % sa k náboženskej otázke nevyjadrilo.

Doprava v Portugalsku je dobre rozvinutá a diverzifikovaná. Krajina má 68 732 km ciest, z ktorých približne 3 000 km je súčasťou systému 44 diaľnic. Brisa je najväčším koncesionárom v krajine. S rozlohou 89 015 km², kontinentálne Portugalsko má 3 medzinárodné letiská Lisabon, Porto a Faro. Systém železníc je prevádzkovaný spoločnosťou Comboios de Portugal. Hlavné prístavy sú v Leixões, Aveiro, Figueira da Foz, Lisabone, Setúbal, Sines a Faro.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Portugalsko
•   Wikislovník ponúka heslo Portugalsko

Tento článok týkajúci sa geografie Portugalska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.