Martin Kukučín: Slovenský prozaik, dramatik a publicista

máj 1860, Jasenová – † 21. máj 1928, Pakrac, Chorvátsko), bol slovenský lekár a šľachtic, známejší ako prozaik, dramatik a publicista. Bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu, zakladateľ modernej slovenskej prózy. Je po ňom pomenovaná planétka (23444) Kukučín, poliklinika a operačná sála v Punta Arenas a jeho meno nesie viacero ulíc v slovenských mestách.

Martin Kukučín
slovenský prozaik, dramatik a publicista
Osobné informácie
Rodné meno	Matej Bencúr
Narodenie	17.05.186017. máj 1860
	Jasenová, Rakúske cisárstvo
Úmrtie	21. máj 1928 (68 rokov)
	Pakrac, Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (dnes Chorvátsko)
Alma mater	Karlova univerzita
Rodičia	Ján Bencúr-Juriš Zuzana, rod. Pašková
Manželka	Perica Bencúrová, rod. Didolićová (1904 – 1928)
Odkazy
	Martin Kukučín (multimediálne súbory na commons)
Literárny portál  Biografický portál

Narodil sa v zemianskej rodine Bencúrovcov v Jasenovej, v obci Jasenová ako syn Jána Bencúra Juriša a Zuzany, rodenej Paškovej. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Vzdelanie získal na vyššom evanjelickom gymnáziu v Revúcej (1871 – 1874), Martine a v Banskej Bystrici (1875), gymnázium navštevoval v Kežmarku a dokončil v Šoproni (1884 – 1885). Chcel sa prihlásiť na teologickú fakultu v Bratislave, no kvôli protislovenskej atmosfére, ktorá na fakulte vládla, sa napokon rozhodol pre štúdium na lekárskej fakulte v Prahe (1885 – 1893).

 

Po skončení školy a absolvovaní praxe v Bratislave, Innsbrucku a vo Viedni sa neúspešne pokúšal zamestnať na Slovensku, preto sa prihlásil na súbeh a v roku 1893 dostal miesto obecného lekára v obci Selca na ostrove Brač (dnešné Chorvátsko, 1893 – 1906). Spolu s lekárskou ordináciou si zriaďuje i lekáreň a stáva sa aktívnym členom a neskôr (v roku 1904) aj predsedom čitateľského a kultúrneho spolku „Hrvatski Sastanak“. V rokoch 1896 – 1897 sa pokúsil vrátiť na Slovensko, no tento pokus sa mu nevydaril.

V roku 1904 sa oženil s Pericou Didolićovou. V roku 1908 odchádzajú do Južnej Ameriky do Čile. V Santiagu úspešne absolvoval nostrifikačné skúšky a koncom roka 1908 odišiel do Punta Arenas, najjužnejšieho čilského mesta na pevnine, kde sa usadilo mnoho chorvátskych vysťahovalcov. Tam pôsobil najmä ako lekár. Stal sa prvým lekárom Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii. V celom Čile ho dodnes vnímajú ako humanistu a ľudomila. Podľa "Mateja Bencura" je pomenovaná poliklinika vo východnej časti Punta Arenas a jeho meno nesie aj najmodernejšia operačná sála v tamojšej novej mestskej nemocnici.

V rokoch 1922 – 1924 žil opäť na Slovensku, v rokoch 1922 – 1923 žil v Považskej Teplej, v rokoch 1924 – 1925 zas väčšinou v Chorvátsku. V roku 1925 sa ešte raz vracia nakrátko do Južnej Ameriky, aby vysporiadal svoje majetkové záležitosti, a na jar v roku 1926 sa definitívne vracia i so svojou chorou manželkou do kúpeľov Lipik v Chorvátsku. O dva roky nato zomrel v slavónskom Pakraci v náručí svojej manželky Perice.

Pochovaný bol dočasne v Záhrebe, v roku 1928 boli jeho telesné pozostatky prevezené do Martina na Národný cintorín, kde ho pochovali 29. októbra 1928. Manželka Perica Kukučína prežila o 43 rokov. Zomrela 7. augusta 1971 ako 91-ročná a je spolu s manželom pochovaná na Národnom cintoríne v Martine.

Svoju literárnu tvorbu odštartoval v roku 1883 poviedkou „Na hradskej ceste“. Spočiatku sa venoval hlavne písaniu poviedok a noviel, v ktorých sa vracia do svojej mladosti a k svojim prvým zamestnaniam, no taktiež takmer fotograficky podáva obraz dedinského života a sedliackeho zmýšľania. Svojim dielom „Dom v stráni“ založil tradíciu dedinského románu. V začiatkoch tvorby bola pre jeho diela charakteristická groteskno-humoristická štylizácia príbehov, no po roku 1918 sa jeho diela napĺňajú skôr tragicko-nostalgickými a existenciálnymi starosťami o osud vlastného národa a ľudstva. Pre Kukučínovo dielo je charakteristická viera v človeka – i keď sa Kukučín často posmieva nad obyčajným človekom, či kritizuje spoločenské pomery, stále verí v možnosť nápravy svojich postáv.

Jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov, ako predstaviteľ realizmu už od prvých prác smeroval k novému stupňu vo vývine slovenskej realistickej prózy. Aktívne pracoval v mnohých organizáciách, bol členom Českej akadémie vied a umení. Jeho literárna tvorba presiahla rámec národnej literatúry a bola preložená do viacerých jazykov. Niektoré diela boli zdramatizované a sfilmované.

 

• rodný dom (múzeum od roku 1960) v Jasenovej
• pamätné tabule v Jasenovej, v Revúcej, v Šoproni, v Prahe, v Selce (ostrov Brač, Chorvátsko)
• busta od F. Štefunku (1959)
• pomenovanie ulíc v slovenských mestách

Próza

• 1883 – Na hradskej ceste, poviedka
• 1885 – Rysavá jalovica
• 1886 – Neprebudený
• 1890 – Keď báčik z Chochoľova umrie, poviedka
• 1891 – Na podkonickom bále
• 1892 – Koniec a začiatok
• 1892 – Dve cesty
• 1894 – Dies irae
• 1899 – Hody, poviedka
• 1911 / 1912 – Dom v stráni, román z prostredia Brača
• 1922 – Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii, cestopis
• 1922 – Mladé letá, spomienky na štúdium
• 1926 – Mať volá, román o chorvátskych vysťahovalcoch v Čile
• 1927 – Bohumil Valizlosť Zábor, historický román
• 1927 – Lukáš Blahosej Krasoň, historický román
• 1928 – Košútky. Klbká. Rozmarínový mládnik.
• Čas tratí – čas platí, poviedka
• Máje, poviedka
• Pán majster Obšíval, poviedka
• Na jarmok, črta
• Na Ondreja, črta
• Hajtman, poviedka
• Obecné trampoty, poviedka
• Z teplého hniezda
• Veľkou lyžicou
• Panský hájnik
• O Michale
• Na svitaní
• Ako sa kopú poklady
• Pozor na čižmy
• Sviatočné dumy
• Tri roje cez deň
• Svadba
• Parník
• Štedrý deň

Dráma

• 1907 – Komasácia, prvá realistická divadelná hra so sociálnou tématikou
• 1922 – Bacuchovie dvor
• 1924 – Obeta