Zdeno Chára: Slovenský hokejista

marec 1977, Trenčín) je bývalý slovenský hokejový obranca. Je najvyšším hráčom, aký kedy hral v NHL, a tiež prvý slovenský hráč, ktorý ako kapitán mužstva získal Stanley cup (v sezóne 2010/11). V slovenskej reprezentácii získal dve strieborné medaily na MS 2000 a MS 2012. Jeho otec Zdeněk Chára pochádza z Česka, bol reprezentantom Česko-Slovenska v zápasení.

Zdeno Chára
Narodenie	18.3.197718. marec 1977 (47 rokov), Trenčín, Česko-Slovensko
Prezývka	Big Z
Pozícia	obranca
Streľba	ľavou rukou
Výška a váha	207 cm, 119 kg
Hral za	Sparta Praha New York Islanders Dukla Trenčín Ottawa Senators Färjestad BK Boston Bruins Lev Praha Washington Capitals
NHL draft	56. celkovo, 1996, New York Islanders
Aktívna činnosť	1994 – 2022
Portál o ľadovom hokeji

Prehľad medailí
Reprezentácia: Slovensko
Mužský ľadový hokej
Majstrovstvá sveta
striebro	Petrohrad 2000
striebro	Helsinki, Štokholm 2012

Prezidentka Zuzana Čaputová v júni 2021 vyznamenala Zdena Cháru Radom Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti športu a za mimoriadne šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.

S hokejom začínal v rodnom meste, v klube Dukla Trenčín. Jeho hokejové začiatky boli ťažké. Tréneri kvôli jeho výške veľmi neverili, že môže profesionálne hrávať hokej. Po dorasteneckých a juniorských začiatkoch v Dukle Trenčín prestúpil v sezóne 1995/96 do Sparty Praha. V roku 1996 ho draftoval klub NHL New York Islanders v treťom kole ako 56. v poradí. Začal hrať v nižšej profesionálnej súťaži WHL za Prince George Cougars. Prvý zápas v NHL odohral v roku 1997 za New York Islanders. V nasledujúcej sezóne sa stal hráčom základného kádra, pričom spočiatku mal výrazne defenzívne úlohy, na čo využíval svoju robustnú postavu.

V roku 2001 ho jeho klub vymenil za Alexeja Jašina a právo výberu v druhom kole draftu do klubu Ottawa Senators. V Ottawe sa stal jedným z kľúčových hráčov. Bol prvým hráčom klubu, ktorý bol na konci sezóny vybraný do All Stars tímu NHL. V roku 2004 sa dostal do výberu troch najlepších obrancov súťaže, ktorí súťažili o Norris Trophy – cenu pre najlepšieho obrancu NHL. Napokon skončil druhý za Scottom Niedermayerom. V sezóne 2004/05 (počas lockoutu v NHL) hral za Färjestad BK v švédskej Elitserien. V drese Färjestadu sa prebojoval až do finále play-off, kde ale tím nakoniec podľahol Frölunde. Na sezónu 2005/06 mal platnú zmluvu s Ottawou Senators, ktorá mu zaručovala ročný príjem 3,724 mil. USD. V základnej časti zaznamenal svoje bodové maximum – 43 bodov.

Pred ďalším ročníkom podpísal ako voľný hráč päťročný kontrakt s Boston Bruins s ročným zárobkom 7,5 milióna dolárov, pričom sa stal kapitánom mužstva. V prvej tamojšej sezóne si vyrovnal svoj bodový rekord, klub sa však do play-off neprebojoval. V roku 2009 sa v zápase All-Star predstavil v súťaži o najtvrdšiu strelu, prekonal rekord Ala Iafrateho strelou s rýchlosťou 169,62 km/h. Po sezóne získal ako prvý Slovák ocenenie James Norris Memorial Trophy pre najlepšieho obrancu sezóny.

V sezóne 2010/11 získal so svojím mužstvom ako prvý slovenský kapitán Stanley cup. Zároveň sa tak po Nicklasovi Lidströmovi stal druhým európskym kapitánom, ktorý dosiahol tento úspech. Počas výluky v NHL 2012/13 pôsobil v klube Kontinentálnej hokejovej ligy HC Lev Praha. 3. novembra 2012 v zápase proti Slovanu Bratislava utrpel po jeho zákroku protihráč Miroslav Šatan zranenie krčnej chrbtice, ktoré ho vyradilo do konca klubovej sezóny.

Na konci roku 2020 prestúpil z Bostonu Bruins, kde hral neuveriteľných 14 sezón, do Washingtonu Capitals. S Washingtonom podpísal ročnú zmluvu na 795 tisíc dolárov.

V septembri 2021 ho ako voľného hráča angažoval New York Islanders a v nasledujúcom roku ukončil hokejovú kariéru.

• 2007 - NHL All-Star Game
• 2008 - NHL All-Star Game
• 2009 - NHL All-Star Game
• 2009 - James Norris Memorial Trophy
• 2011 - NHL All-Star Game
• 2011 - Mark Messier Leadership Award
• 2012 - NHL All-Star Game
• 2014 - NHL All-Star Game

• 2000 - Striebro na Majstrovstvách sveta (Slovensko)
• 2011 - Prince of Wales Trophy (Boston Bruins)
• 2011 - Stanley Cup (Boston Bruins)
• 2012 - Striebro na Majstrovstvách sveta (Slovensko)
• 2013 - Prince of Wales Trophy (Boston Bruins)
• 2014 - President´s Trophy (Boston Bruins)

Míľniky

 

• 2009, 2011, 2012, 2013 – najlepší slovenský hokejista v ankete Zlatý puk
• 2004, 2006, 2009, 2010, 2013 – najlepší slovenský obranca v ankete Zlatý puk
• 2004, 2009 – 1. tím NHL All Stars
• 2006, 2008 – 2. tím NHL All Stars
• 2007, 2008, 2009, 2011 a 2012 – víťaz súťaže o najtvrdšiu strelu pri príležitosti zápasu All Stars NHL

Klubová štatistika

 

 

Zdeno Chára reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta v rokoch 1999, 2000 (striebro), 2001, 2004, 2005, 2007 a 2012 (striebro). V rokoch 2002 a 2003 sa nezúčastnil šampionátov preto, že v tom čase hral o Stanley Cup s Ottawou Senators. Reprezentoval aj na Svetovom pohári v roku 2004, zimných olympijských hrách 2006 v Turíne a zimných olympijských hrách 2010 vo Vancouveri. Spolu v reprezentácii odohral 82 zápasov, strelil 9 gólov. Nosí dres číslo 33.

MS 2005

Na šampionáte vo Viedni a Innsbrucku obsadila slovenská reprezentácia piate miesto. Po dobrých výkonoch v základnej skupine (Bielorusko 2:1, Rusko 3:3 a Rakúsko 8:1), postúpilo Slovensko do ďalších bojov z prvého miesta. V osemfinálovej skupine slovenská reprezentácia prehrala s Českom (1:5), ďalšie dva zápasy však vyhrala (Švajčiarsko 3:1, Kazachstan 3:1). V skupine skončilo Slovensko na treťom mieste za Ruskom a Českom a v štvrťfinále sa stretlo s Kanadou. V dramatickom zápase prehralo 4:5 gólom Joe Thorntona, streleným štyri minúty pred koncom zápasu, a bolo vyradené z bojov o medaily.

Zdeno Chára odohral na šampionáte všetkých sedem zápasov Slovenska. V celkovom bodovaní získal dva body za prihrávky Mariánovi Hossovi na góly v zápase s Rakúskom a Švajčiarskom.

Zimné olympijské hry 2006

Slovensko skončilo na piatom mieste. Po kvalitných výkonoch v základnej skupine, ktorú vyhralo bez straty bodu, bolo vyradené v štvrťfinále Českom. Zdeno Chára patril medzi obranné opory mužstva. Dal jeden gól a na jeden prihral, v +/- hodnotení patril medzi najlepších hráčov Slovenska.

MS 2007

Zdeno Chára prijal pozvánku slovenského reprezentačného trénera Júliusa Šuplera a bol najväčšou hviezdou slovenského mužstva v obranných radoch. V 7 zápasoch strelil 3 góly a pridal asistenciu, pripísal si tiež 4 plusové body. Mužstvo prehralo so Švédskom vo štvrťfinále a obsadilo 6. miesto.

Zimné olympijské hry 2010

Na týchto olympijských hrách skončilo Slovensko štvrté. V základnej skupine síce prehralo s Českom, ale dokázalo poraziť Rusko a Lotyšsko a v tabuľke skončilo tretie. Vo vyraďovacej fáze turnaja reprezentácia vyradila v kvalifikačnom kole Nórsko (4:3) a v štvrťfinále podala výborný výkon so Švédskom (taktiež 4:3) a postúpila do semifinále. Tam bolo Slovensko vyradené Kanadou (2:3) a v boji o bronz porazené Fínskom 3:5.

Chára odohral všetkých sedem zápasov, tréner Filc ho umiestnil do prvej formácie s Andrejom Meszárošom, získal tri body za tri asistencie. Na tomto turnaji bol kapitánom mužstva.

MS 2012

Posilnil reprezentačný výber Vladimíra Vůjtka na svetovom šampionáte vo Švédsku a Fínsku a bol kapitánom mužstva. Slovensko sa po kvalitných výkonoch prekvapivo prebojovalo až do finále. Chára v stretnutí proti Ruskom (2:6 ) strelil svoje prvé dva góly na tomto podujatí.

Zimné olympijské hry 2014

Vůjtek ho nominoval na zimné olympijské hry v Soči, pričom bude vlajkonosičom slovenskej výpravy. Určite tak vynechá minimálne jeden zápas Bostonu, na čo dostal povolenie od vedenia mužstva.

Štatistika na významných podujatiach

14. júla 2007 sa Chára v Nemšovej oženil so svojou dlhoročnou priateľkou Tatianou Biskupičovou. 27. apríla 2009 sa im narodilo ich prvé dieťa, dcéra Elliz Victoria. Je jedným z ambasádorov charitatívnej organizácie Right to Play (Právo hrať). V júli 2008 strávil dva týždne v Mozambiku a s obrancom Calgary Flames Robynom Regehrom vystúpil na horu Kilimandžáro, bez vystúpu na najvyšší vrchol kvôli výškovej chorobe . Okrem slovenčiny ovláda češtinu, angličtinu, švédčinu, ruštinu a nemčinu.

17. apríla 2023 Chára odbehol bostonský maratón v čase 3:38:23. Trať dlhú 42.2 kilometra zabehol v tempe 5:10 / kilometer. Jeho pretekové číslo bolo 3333.