Atmosférický Tlak

Tento tlak je vyvolaný tiažou vzduchového stĺpca siahajúceho od nadmorskej výšky, v ktorej tlak meriame, až po hornú hranicu atmosféry.

Atmosférický tlak je tlak masy vzduchu v atmosfére podmienený gravitačným pôsobením Zeme. Normálna hodnota atmosférického tlaku (hodnota určená pre fyzikálne výpočty) pri hladine mora je 101 325 Pa. Vrstva atmosféry (hmotnosť molekúl vzduchu v stĺpci) Zeme pôsobí tlakovou silou na zemský povrch. Hodnota tohoto tlaku je najväčšia na zemskom povrchu a s rastúcou výškou klesá. Barometrický tlak nie je stály, neustále kolíše v danom bode zemského povrchu okolo určitej hodnoty. Na tlak vzduchu má okrem nadmorskej výšky vplyv aj teplota vzduchu a prúdenie vzduchu.

Tlak menší ako barometrický tlak sa nazýva podtlak, tlak väčší ako barometrický tlak sa nazýva pretlak.

Atmosférický tlak má veľký význam v meteorológii.

Pretože plyn (vzduch) má vysokú stlačiteľnosť nie je barometrický tlak lineárnou funkciou výšky ako je to pri kvapalinách (pozri hydrostatický tlak). Ak sa mení hustota s tlakom podľa Boyle-Mariottovho zákona, môžeme v atmosfére vymedziť vrstvu vzduchu s hustotou ${\displaystyle \rho }$ , ktorá sa nachádza vo výške ${\displaystyle h}$ . Zo vzťahu pre hydrostatický tlak pre tlakový rozdiel vo vrstve platí

${\displaystyle \mathrm {d} p=-\rho g\mathrm {d} h}$ 

Podľa Boyle-Mariottov zákona pri stálej teplote platí

${\displaystyle \rho ={\frac {\rho _{0}}{p_{0}}}p}$ ,

kde ${\displaystyle \rho _{0}}$  a ${\displaystyle p_{0}}$  označuje nejakú známu (základnú) hustotu a tlak.

Z predchádzajúcich vzťahov dostaneme

${\displaystyle {\frac {\mathrm {d} p}{p}}=-{\frac {\rho _{0}}{p_{0}}}g\mathrm {d} h}$ 

odkiaľ po integrácii a úprave dostaneme vzťah

${\displaystyle p=p_{0}\mathrm {e} ^{-{\frac {\rho _{0}g\Delta h}{p_{0}}}}}$ 

Tento vzťah je označovaný ako barometrická rovnica.

Pre závislosť hustoty vzduchu od výšky môžeme podobne

${\displaystyle \rho =\rho _{0}\mathrm {e} ^{-{\frac {\rho _{0}g\Delta h}{p_{0}}}}}$ 

Tlak vzduchu je závislý od nadmorskej výšky, od veľkosti tiažového zrýchlenia, od hrúbky, teploty a hustoty atmosféry v danom mieste. Z dôvodu ľahšieho porovnávania výsledkov rôznych meraní barometrického tlaku bol zavedený tzv. normálny tlak vzduchu (normálny atmosférický tlak) p_n (tiež p₀), ktorý je definovaný ako približne priemerná hodnota tlaku vzduchu pri morskej hladine na 45° s.š. pri teplote 15 °C a tiažovom zrýchlení g_n = 9,80665 ms⁻².

:${\displaystyle p_{n}=101325Pa=101,325\,kPa=760\,torr=29,92\,inHg=1,0\,atm=1kg/cm^{2}}$ 

Jeho časové zmeny môžu byť:

• peroidné – spôsobené termickými a gravitačnými príčinami (striedanie noci a panoci, pôsobením Slnka a pod.)
• aperoidné – spôsobené prítomnosťami tlakových útvarov (tlaková níž, tlaková výš)

V meteorológii meriame tlak najčastejšie pomocou kvapalinových tlakomerov, barometrov, aneroidov a barografov.

V meteorológii sa atmosférický tlak vyjadruje najčastejšie jednotkou hektopascal (hPa). Pri použití kvapalinových barometrov sa stále používa jednotka torr (milimeter ortuťového stĺpca).

Meranie atmosférického tlaku má veľký význam v meteorológii, pretože atmosférický tlak (a predovšetkým jeho zmeny a rýchlosť týchto zmien) sú dôležité pre predpoveď počasia. Napr. zvýšenie atmosférického tlaku obvykle znamená príchod slnečného počasia s malou oblačnosťou, pokles tlaku ohlasuje príchod oblačnosti a daždivého počasia.

• Tlakomer
• Barometer
• Barograf
• Aneroid
• Kvapalinový tlakomer

Portál vied o Zemi Astronomický portál Portál slnečná sústava