Kartágo

Pod týmto označením sa však často myslí celý mestský štát a civilizácia, ktorá sa v jeho sfére vplyvu vyvinula. Kartágo sa rozprestieralo na východnom brehu jazera Tunis. V súčasnosti tvorí časť mesta Tunis.

Kartágo*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO
Stĺpy na nálezisku v Kartágu
Štát	Tunisko
Typ	kultúrna pamiatka
Kritériá	ii, iii, vi
Identifikačné č.	UNESCO 37
Región**	Arabské štáty
História zápisu
Zápis	1979  (3. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO.

 

 

 

Kartágo bolo staroveké, pôvodne fenické mesto, založené vysťahovalcami z Týru v roku 814 pred Kr. Mesto sa rozkladalo na severnom pobreží Afriky na dnešnom území Tuniska. Patrilo k obchodným mestám fenického typu.

V rokoch 500 – 300 pred Kr. viedlo časté vojny s Grékmi žijúcimi v osadách na Sicílii. Tu narazili Kartáginci aj na Rimanov, s ktorými neskôr viedli tri púnske vojny.

Púnske vojny

Prvá púnska vojna (264 pred Kr. – 241 pred Kr.) vypukla kvôli nadvláde nad Stredozemným morom a nad Sicíliou, na ktorej sa pestovalo množstvo obilia. Rimania porazili Kartágo a tým získali aj vplyv nad Sicíliou – dovtedajšou najväčšou obilnicou. Kartágo sa teda zameralo na iné územie. V Hispánii (dnešné Španielsko) si vytvorilo provinciu Nové Kartágo. Táto oblasť bola veľmi bohatá na striebro. Mohlo tak vyrovnať vojnové reparácie, čo sa stalo opäť tŕňom v oku Rimanov.

Druhá púnska vojna (218 pred Kr. – 202 pred Kr.) Príčinou vojny boli udalosti v meste Sagunto, ktorého časť obyvateľstva utiekla z mesta a požiadala o pomoc Hannibala. Súčasťou 2. púnskej vojny bol prechod Hannibalovho vojska so slonmi cez Alpy až sa objavil pred Rímom a tým prekvapil Rimanov. Aj keď po prechode bola Hannibalova armáda zdecimovaná a sám prišiel o oko, našiel podporu miestnych kmeňov a po zrážke a rozprášení nepripravenej rímskej armády sa dostal až k Rímu. Ten však nikdy nedobyl. Rím však zmenil taktiku a vylodil sa v Afrike. Preto sa Hannibal musel vrátiť do Afriky a aj túto vojnu prehral. Kartáginci boli nútení podpísať mier, v ktorom sa zaviazali že budú platiť Rímu reparácie, že nebudú mať bojové loďstvo (len 10 obranných resp. strážnych lodí), všetky kolónie prepadli v prospech Ríma (v Španielsku, na Sardínii a Sicílii) a Kartágo nesmelo začať vojnu.

Tretia púnska vojna (149 pred Kr. – 146 pred Kr.). Rím podplatil numídskeho kráľa Masinissa, aby vyprovokoval vojnu s Kartágom. V predchádzajúcich vojnách a v následnom uzavretí mieru si Rimania vynútili požiadavku, aby Kartáginci mohli viesť vojnu len s ich súhlasom. Kartágo v skutočnosti nezaútočilo a ani nezačalo vojnu ako prvé, len odpovedalo na pohraničné provokácie kráľa Masiinisa. Urobili tak bez súhlasu Ríma. Ten ako arbiter zasiahol pod zámienkou porušenia mierovej zmluvy a opäť vyhral.

Už však dávno predtým sa aj senátor Cato po každej svojej reči vyjadroval: "Kartágo musí byť zničené!" Po tretej púnskej vojne bolo Kartágo roku 146 pred Kr. zrovnané so zemou, vypálené a pôda, kde predtým stálo, bola zoraná a posolená na znak toho, že tam nemá nikdy viac stáť mesto. No i napriek tomu tam okolo roku 50 pred Kr. začal sám Július Cézar s osídľovaním.

Provincia Africa

V roku 44 pred Kr. bola na podnet Gaia Iulia Ceasara založená Colonia lulia Concordia Carthago. V 1. storočí sa Kartágo stalo hlavným mestom novovybudovanej rímskej provincie Africa. V roku 429 bolo mesto dobyté východogermánskym kmeňom Vandalov a v roku 698 Arabmi.

Dnes je Kartágo súčasťou hlavného mesta Tunis ako jedno z jeho predmestí. Najväčšou atrakciou sú ruiny resp. zvyšky základov Antóniových kúpeľov postavených okolo roku 160 s rozlohou okolo 18 000 m², ktoré sú zo severnej strany obkolesené prezidentským palácom.

• Bitka pri Alalii

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Kartágo
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kartágo

10°19′24″V / 36,8528°S 10,3233°V / 36.8528; 10.3233