Civilizácia

V klasickom myslení: súhrn fenoménov náboženských, intelektuálnych, politických atď. a im zodpovedajúcich hodnôt, ktoré charakterizujú národy, preberajúce grécko-rímsku tradíciu a kresťanstvo. Klasické myslenie stavia takto civilizáciu etnocentricky proti divošstvu a barbarstvu.

V modernej vede: vlastnosť akejkoľvek spoločnosti, napr. civilizácia amazonská, civilizácia čínska, civilizácia španielska atď. V anglosaskej antropológii sa tomto zmysle hovorí väčšinou o kultúre.

Civilizácia v 18. storočí je spoločnosť osvietenského racionalizmu a technickej vyspelosti v protiklade k primitívnym, barbarským spoločnostiam. Civilizácia je buď to isté, čo kultúra, alebo je to (oproti kultúre 18. stor.) úroveň techniky a s ňou súvisiacej materiálnej kultúry.

Podľa encykopedistov je civilizácia protiklad barbarstva a feudalizmu.

Vo francúzskom osvietenstve je to výsledok technického, duchovného, umeleckého, morálneho a spoločenského pokroku, slovom historického pokroku. V prehistórii a u prírodných národov (divochov, barbarov) sa nedá hovoriť o histórii a teda ani o civilizácii.

Podľa Arnolda Josepha Toynbeeho je civilizácia jednotka historického skúmania, ktorá je relatívne sebestačná a viac menej zrozumiteľná oddelene od zvyšku dejín.

Zaoberať sa civilizáciou namiesto národmi je prax, ktorú považujú za samozrejmú orientalisti, historici staroveku, archeológovia a antropológovia. Rozkrájať civilizáciu na kusy a označiť ich nálepkou národ je príznačné pre bádateľov v oblasti moderných západných dejín. Až do začiatku 18. storočia sa klasické diela západných historikov venovali celým dejinám západného kresťanstva alebo dokonca úplným dejinám sveta od jeho stvorenia až po posledný súd.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Civilizácia
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Civilizácia

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Piaček, J.: Malá encyklopédia synkriticizmu. Bratislava 2013. [1]