Michal Kováč: 1. prezident Slovenskej republiky

O iných významoch výrazu Michal Kováč pozri Michal Kováč (rozlišovacia stránka).

august">3. august 1930, Ľubiša – † 5. október 2016, Bratislava) bol slovenský bankár a politik. V rokoch 1993 až 1998 bol prvým prezidentom Slovenskej republiky.

Michal Kováč
Bývalý prezident Slovenskej republiky
1. prezident Slovenskej republiky
V úrade 2. marec 1993 – 2. marec 1998
Premiér	Vladimír Mečiar (1993-4) Jozef Moravčík (1994) Vladimír Mečiar (1994-8)
úrad vznikol Rudolf Schuster
Biografické údaje
Narodenie	3. august 1930 Ľubiša, Česko-Slovensko
Úmrtie	5. október 2016 (86 rokov) Bratislava, Slovensko
Politická strana	HZDS KSČ (1948-1970)
Alma mater	Vysoká škola ekonomická v Bratislave
Profesia	bankár
Rodina
Manželka	Emília Kováčová
Deti	Juraj, Michal
Odkazy
	Michal Kováč (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

V roku 1954 vyštudoval vtedajšiu Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (VŠE). Po ukončení školy pracoval v Oblastnom ústave Štátnej banky Československej (ŠBČS). Dva roky pôsobil ako bankový expert na komunistickej Kube, prednášal v bankovej škole (1965 – 1966), a napokon v roku 1967 získal miesto námestníka šéfa pobočky Živnostenskej banky v Londýne vo Veľkej Británii. Do roku 1967 tiež krátko pracoval na Katedre financií a úveru VŠE ako externý učiteľ. V bankovníctve pôsobil až do roku 1989 – ako vedecko-výskumný pracovník vo Výskumnom ústave pre financie a úver, neskôr v Ústrednom ústave národohospodárskeho výskumu. Venoval sa problémom menovej politiky a bankovej činnosti. Od roku 1987 pôsobil aj ako externý prednášateľ v odbore ekonomiky a financovania na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej.

Do KSČ vstúpil ako 18-ročný už v roku 1948, neskôr, v roku 1970 ho z nej vylúčili v rámci čistiek po augustovej okupácii Česko-Slovenska z roku 1968. Po novembri 1989 sa M. Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN), v rokoch 1991 – 1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Od roku 1989 bol poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSSR, resp. Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (FZ ČSFR) – za VPN. V roku 1992 ho opätovne zvolili – už za HZDS – do snemovne ľudu a na prvom zasadnutí FZ ČSFR dňa 26. 6. 1992 ho zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR; túto funkciu vykonával do 31. 12. 1992, t. j. do zániku ČSFR. V rokoch 1989 až 1991 bol ministrom financií, cien a miezd SSR, resp. Slovenskej republiky (12.12.1989 – 18. 5.1991).

1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika. Prvého prezidenta v roku 1993 volil parlament trojpätinovou väčšinou spomedzi navrhnutých kandidátov. Jeho strana HZDS mala v Slovenskej národnej rade (SNR) 74 poslancov, na zvolenie však bolo treba 90 hlasov, ktoré HZDS nemalo ani s podporou provládnej SNS, ktorá mala 15 mandátov. Michala Kováča nominoval Vladimír Mečiar až do druhej voľby po tom, čo v prvej neuspel kandidát HZDS Roman Kováč. Voľba sa konala 15. februára 1993 a M. Kováč v nej nemal protikandidáta. M. Kováč predpokladal, že v tajných voľbách zaňho nezahlasujú všetci poslanci HZDS, a preto bola preňho kľúčová podpora SDĽ, ktorá mala v SNR 29 hlasov. Ochota SDĽ podporiť Kováča mala byť výmenou za post predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pre ich nominanta. Predstavitelia SDĽ však mali ešte jednu podmienku, ako píše vo svojich Pamätiach Michal Kováč: „Za nevyhnutné považovali, aby som po zvolení za prezidenta prerušil členstvo v HZDS a stal sa nezávislým a nadstraníckym.“ Kováč získal 106 hlasov, čo znamená, že aspoň 32 hlasov mu dali poslanci iných strán ako HZDS.

Dňa 2. marca 1993 Michala Kováča inaugurovali do úradu prezidenta Slovenskej republiky. Napriek následnej kampani proti nemu, ktorá vyvrcholila zavlečením jeho syna do Rakúska 31. augusta 1995, zotrval v úrade až do skončenia svojho funkčného obdobia 2. marca 1998, keď odovzdal právomoci vláde. Úradujúcim prezidentom sa stal Vladimír Mečiar a Ivan Gašparovič. Ďalším inaugurovaným prezidentom bol po viac než roku (v júni 1999) Rudolf Schuster, zvolený už v priamej voľbe (po zmene Ústavy SR), pretože voľba prezidenta v parlamente v roku 1998 bola neúspešná. M. Kováč pôvodne kandidoval aj v prezidentských voľbách 1999, ale 4 dni pred voľbami, uvedomujúc si stav svojich preferencií (0,18-% v prvom kole volieb), sa verejne vzdal kandidatúry v prospech R. Schustera.

Bývalého prezidenta M. Kováča od 30. septembra 2016 hospitalizovali v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Bol v umelom spánku a na pľúcnej ventilácii. Zomrel 5. októbra o 19.50 hod. na zlyhanie srdca.

Do stredy 12. októbra 2016 mala verejnosť možnosť vzdať úctu bývalému prezidentovi v Rytierskej sieni Bratislavského hradu. Jeho pozostatky boli vystavené v truhle spolu s jeho portrétom – za prítomnosti čestnej stráže. Vo štvrtok predpoludním kondolovali oficiálne delegácie. Bývalého premiéra a exprezidentovho politického rivala Vladimíra Mečiara nepozvali. Pred dvanástou hodinou prezidentove pozostatky naložili na lafetu a odtiahli za vojenským vozidlom do Prezidentského paláca. Okolo 13. hodiny na počesť M. Kováča bolo odpálených 20 sálv z dela. Zádušnú omšu v Katedrále sv. Martina celebroval bratislavský arcibiskup-metropolita Stanislav Zvolenský, príhovor predniesol vtedajší prezident SR Andrej Kiska, bývalý poradca M. Kováča Pavol Demeš a nevlastný brat M. Kováča Dušan Kováč. Pohreb na Ondrejskom cintoríne sa uskutočnil o 16.15 hod., len za prítomnosti najbližších zosnulého.

V deň pohrebu bol na Slovensku od 8.00 do 17.00 od. vyhlásený štátny smútok.

• V roku 1997 získal najvyššie poľské vyznamenanie Rad Bieleho orla
• V roku 2000 mu prezident Rudolf Schuster prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
• V decembri 2014 mu jeho alma mater udelila čestný vedecký titul Doctor honoris causa za „celoživotné dielo, ktorým pán prezident Michal Kováč prispel k šíreniu myšlienok humanizmu, demokracie a porozumenia medzi národmi, a to v oblasti vzdelávania, vedy a politiky“. Univerzita ocenila tiež „jeho celoživotný prínos v oblasti utvárania prvej demokratickej štátnosti na Slovensku a jeho vstupu do európskej integrácie a medzinárodných euroatlantických a bezpečnostných štruktúr, ako aj jeho spoluprácu s Ekonomickou univerzitou v Bratislave“.
• v roku 2023 mu prezidentka Zuzana Čaputová udelila in memoriam štátne vyznamenanie Rad Andreja Hlinku I. triedy za mimoriadne zásluhy o vznik SR, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy za mimoriadne zásluhy o obranu SR a Pribinov kríž I. triedy za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj SR.

V roku 1995 o ňom nakrútili dokumentárny film Jeden deň prezidenta /Michal Kováč/. Film vyrobila STV Bratislava, scenáristom bol Vladimír Štefko a réžisérom Fedor Bartko.

Po zvolení Michala Kováča za prezidenta SR vydala Slovenská pošta v novembri 1993 dve známky s jeho podobizňou – v hodnote 2 a 3 slovenských korún.