Diviak lesný (iné názvy: sviňa lesná, sviňa divá, diviak v užšom zmysle; zriedkavo: prasa divé; staršie: diviak obyčajný, brav divý, kanec divý; v poľnohospodárstve divá ošípaná; v poľovníctve pomnožne čierna zver; lat.
Sus scrofa) je druh z rodu Sus (diviak). Žije v celej južnej polovici Eurázie a v severnej Afrike, vrátane väčšiny Slovenska.
Diviak lesný | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Sus scrofa Linnaeus, 1758 | |
Synonymá | |
diviak obyčajný, sviňa divá | |
Rozšírenie diviaka lesného: zelenou farbou je označené rozšírenie pôvodné (t.j. zahrnuté sú aj územia, kde už je dnes diviak lesný vyhynutý) a modrou územia, kde bol introdukovaný. Malé introdukované populácie, najmä v Karibiku, na Novom Zélande, v subsaharskej Afrike, na Bermudách, v severnej Kanade a na Aljaške, nie sú zobrazené. | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Diviak lesný býva dlhý 0,9 m až 1,8 m. Chvost má 15 - 30 cm. Hmotnosť spravidla 50 - 190 kg (samce) a 35 - 160 kg (samice), ale v niektorých oblastiach, napríklad v Karpatoch, majú samce aj 350 kg. Juhoeurópske diviaky lesné sú celkovo menšie ako severoeurópske. Žijú asi 20 rokov.
Sfarbenie kolíše od čiernej cez červenohnedú po svetlohnedú, občasne je možné aj biele a bielo fľakaté sfarbenie. Mláďatá majú do odstavenia typické pruhy. Samce aj samice majú vyčnievajúce očné zuby (kly), ktoré sú však v porovnaní s inými druhmi diviakov pomerne malé. Samice majú menšie kly.
Samec akéhokoľvek druhu diviaka sa nazýva kanec. Mladý kanec do veku 2. roku života sa nazýva „lanštiak”. Samica sa označuje ako “bachyňa“, mláďatá sú “prasce“.
V Európe ako pôvodná populácia nežije prakticky len na Britských ostrovoch, na Škandinávskom polostrove a v severnom Rusku (prípadný poddruh domáca ošípaná samozrejme žije aj tam). V minulosti však žil aj na Britských ostrovoch (do 16. stor.) a v južnej Škandinávii (do 19. stor.) a sčasti sa tam vyskytuje znova aj dnes, ale len ako (re)introdukované jedince.
Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 377 (87,5 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 115, 26,7 %) v nadmorských výškach 100 (Ptrukša) – 1 450 m n. m. (Škutnatá poľana pri Štrbskom plese, a bol zaznamenaný aj výskyt na prechode cez Ľaliové sedlo 1 952 m n. m. vo Vysokých Tatrách).
Samice sa zvyknú zoskupovať do čried pozostávajúcich z 20 aj viac jedincov. Inak samotársky žijúce samce sa k týmto čriedam niekedy pripájajú, najmä v období rozmnožovania.
Pária sa v zime medzi novembrom a januárom. Samica privádza na svet 4 - 12 mláďat.
Obýva rôzne habitaty, živí sa rozmanitou potravou, rýchlo behá a vynikajúco pláva. Uprednostňuje listnaté a zmiešané lesy a rád sa váľa v bahne.
V súčasnosti sa často uznávajú nasledujúce poddruhy druhu diviak lesný (Sus scrofa):
Poznámky: 1. Poddruhy sú tu zoradené podľa ich geografickej polohy (približne zo západu na východ). 2. Presné rozdelenie na poddruhy a geografické hranice poddruhov sú vo väčšine prípadov v literatúre sporné. Uvedené sú teda len najčastejšie možnosti. 3. Zaradenie domácich ošípaných je tomto systéme sporné, môže ísť napríklad o samostatný druh (Sus domesticus) alebo o ďalší poddruh (Sus scrofa domesticus) a podobne. 4. V uvedených slovenských názvoch možno vždy nahradiť slová "diviak lesný" slovami "sviňa divá", "sviňa lesná" alebo ostatnými synonymami názvu diviak lesný uvedenými v úvode tohto článku. Napríklad starší názov diviaka lesného stredoeurópskeho je sviňa divá stredoeurópska atď.
Viacerí autori uvádzajú namiesto vyššie uvedených poddruhov, alebo skupín vyššie uvedených poddruhov, samostatné druhy. Formálne sa to prejavuje tým, že z vyššie uvedených názvov vypadne slovo scrofa v strede názvu. Konkrétne v druhej polovici 20. storočia jedna časť autorov rozlišovala 2 či 3 druhy (pozri nižšie), ale napríklad Imaizumi 1973 rozlišoval šesť druhov: Sus scrofa, Sus meridionalis, Sus cristatus, Sus leucomystax, Sus riukiuanus a Sus vittatus. Novšie Groves-Grubb 2011, a podľa nich aj niektorí ďalší súčasní autori, rozlišujú tieto druhy: Sus scrofa (zahŕňa všetky populácie z Európy, Stredozemia a západnej Ázie), Sus davidi, Sus cristatus, Sus moupinensis (vrátane coreanus), Sus chirodontus, Sus ussuricus, Sus leucomystax, Sus taevanus a Sus vittatus, pričom postavenie nasledujúcich taxónov je neisté (môže ísť o samostatné druhy alebo súčasť iných druhov): Sus meridionalis, Sus nigripes, Sus sibiricus a Sus riukiuanus.
Zhruba od 20. do 80. rokov 20. storočia (ale sčasti ešte na začiatku 21. storočia) sa často používal dosť odlišný systém. Namiesto diviaka lesného (Sus scrofa) v zmysle tohto článku (pozri vyššie) sa totiž vo vtedajších systémoch uvádzali tieto taxóny (z existujúcich slovenských názvov je tu uvedený iba malý výber):
Alternatívne sa všetky tri uvedené taxóny zaraďovali ako poddruhy druhu Sus scrofa v zmysle tohto článku, t. j. zaraďovali sa ako Sus scrofa scrofa (=Sus scrofa ferus), Sus scrofa mediterraneus a Sus scrofa vittatus. Zaradenie domácej ošípanej bolo v tomto systéme rovnako sporné ako dnes, t. j. zaraďovala sa ako poddruh Sus scrofa domesticus alebo ako samostatný druh a podobne.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Diviak lesný, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.