Amyotrofická Laterálna Skleróza: Ochorenie mozgu

Kvôli tomu dochádza k postupnej svalovej slabosti až atrofii. Mozog nakoniec nie je schopný ovládať väčšinu svalov a pacient zostáva paralyzovaný, pri zachovaní psychických a mentálnych schopností. Etiológia ochorenia nie je známa.

Rozlišujú sa tri formy ALS, a to sporadická, familiárna a guamská. Najčastejšia je sporadická forma; familiárna forma (5-10%) predpokladá častejší výskyt v rámci rodiny, teda dedičný pôvod. Tretia forma odkazuje na mimoriadny výskyt ochorenia na tichomorskom ostrove Guam v 50. rokoch 20. storočia.

Medzi príznaky ranej formy ALS patrí zvýšená svalová slabosť, zvlášť v rukách a nohách, postihnutie reči, prehĺtania a dýchania. Incidencia ochorenia je 1:50 000, kým prevalencia je 1:17 000. Rýchlosť, akou choroba postupuje, je individuálna. Priemerný čas sa uvádza 2 - 4,3 roka, pričom približne 25% pacientov prežije päť, 8-16% desať a 5% žije dvadsať rokov.

Pre ALS neexistuje žiadna známa kauzálna liečba. Dostupné lieky sa zameriavajú predovšetkým na zmiernenie ťažkostí a prevenciu komplikácií.
Určité nádeje sa vkladajú do liečby s pomocou mezenchymálnych kmeňových buniek. Niekoľko vedeckých štúdií našlo štatistickú koreláciu medzi ALS a niektorými poľnohospodárskymi pesticídmi.

Ochorenie, známe aj ako Lou Gehrigova choroba, získalo pomenovanie po slávnom baseballovom hráčovi New York Yankees, Lou Gehrigovi, ktorému ALS diagnostikovali v roku 1939. Medzi súčasné osobnosti postihnuté ALS patrí gitarista Jason Becker alebo už zosnulý Stephen Hawking.

• ALS Association
• MedlinePlus - Amyotrophic Lateral Sclerosis
• National Institute of Neurological Disorders and Stroke (NINDS) - Amyotrophic Lateral Sclerosis Fact Sheet Archivované 2010-10-12 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Amyotrofická laterální skleróza na českej Wikipédii.