Majstrovstvá Sveta V Ľadovom Hokeji: Medzinárodný hokejový turnaj reprezentačných mužstiev

Možno chceš vidieť: Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 (10. až 26. máj 2024)

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji je medzinárodný hokejový turnaj reprezentačných mužstiev, ktorý každoročne organizuje Medzinárodná hokejová federácia (International Ice Hockey Federation). Jedná sa o najdôležitejší ročný hokejový turnaj na svete.

Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
Založené
1920 (V rámci olympijských hier) 1930 (Prvý samostatný turnaj)
Organizátor
Medzinárodná hokejová federácia
Počet tímov
16 v Top divízii 12 v I. divízii 12 v II. divízii 12 v III. divízii 4 v IV. divízii
Majster sveta 2023
Kanada
Majster sveta 2022
Fínsko
Najúspešnejší štát
Kanada (28)
Oficiálna stránka
IIHF.com

Predchodcom majstrovstiev sveta boli Majstrovstvá Európy, ktoré sa prvýkrát konali v roku 1910. Prvé majstrovstvá sveta sa konali v 1920 ako súčasť hier VII. Olympiády v Antverpách. Od roku 1930 sa súťaž koná každoročne, s výnimkou rokov 1940 až 1946 a olympijských rokov 1980, 1984 a 1988, kedy sa MS nekonali. V rokoch 1924 až 1968 majstrovstvá sveta boli súčasťou zimných olympijských hier.

Súčasný herný systém turnaja je 16 účastníkov elitnej skupiny. Šestnásť účastníkov je rozdelených do dvoch skupín po 8 družstvách. V rámci skupiny sa stretne každý s každým. Z každej skupiny postúpia štvorice tímov s najvyšším počtom bodov do štvrťfinále. Oba tímy z ôsmych miest automaticky zostúpia do divízie I. Víťazi štvrťfinále postúpia do semifinále, pre porazených štvrťfinalistov sa turnaj skončí. Víťazi semifinále postúpia do finále, kde sa rozhodne o držiteľoch zlatých a strieborných medailí.

Kanada bola prvým dominantným tímom v turnaji, v rokoch 1930 až 1952 vyhrala turnaj 12-krát. Sovietsky zväz sa prvýkrát zúčastnil v roku 1954 a po víťaznom turnaji sa stal veľkým konkurentom Kanady. Od roku 1963 až do rozpadu štátu v roku 1991 bol Sovietsky zväz dominantným tímom, vyhral turnaj 20-krát. V súčasnosti je turnaj otvorenejší, keďže tímy tzv. Veľkej šestky – Česko, Fínsko, Kanada, Švédsko, Rusko, USA a mužstvá Slovenska a Švajčiarska sú viac vyrovnané. V ére samostatného Slovenska sa majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji konali na Slovensku v roku 2011, dejiskom Majstrovstiev sveta v roku 2011 boli mestá Bratislava a Košice rovnako aj v roku 2019.

Za prvé majstrovstvá sveta IIHF uznáva turnaj, ktorý sa konal v rámci letných olympijských hier v roku 1920 v Belgicku. Turnaja sa zúčastnilo sedem tímov - Belgicko, Česko-Slovensko, Francúzsko, Kanada, Spojené štáty americké, Švédsko a Švajčiarsko. Turnaj vyhrala Kanada. Strieborné medaily získali Spojené štáty americké a bronzové Česko-Slovensko. Turnaj sa hral tzv. Bergvalovým systémom, ktorý bol kritizovaný najmä vo Švédsku. Kvôli kritike nebol systém opäť použitý v ľadovom hokeji.

Kanadská dominancia 1930 – 1952

Prvé samostatné majstrovstvá sveta sa konali v roku 1930. Konali sa v Chamonix (Francúzsko), Viedni (Rakúsko) a Berlíne (Nemecko). Kanada po vyhratom finálovom zápasom nad Nemeckom vyhrala prvú zlatú medailu v rámci samostatných majstrovstiev sveta. Spoločne s olympijskými hrami to bola jej štvrtá zlatá medaila v rade. Na majstrovstvách sveta 1933 v Česko-Slovensku sa prvýkrát majstrami sveta stali Spojené štáty americké, keď vo finále zdolali Kanadu. Tým bola prerušená Kanadská séria víťazných turnajov. Do konca tridsiatych rokov Kanada iba v roku 1936 nevyhrala zlatú medailu.

Po druhej svetovej vojne sa Česko-Slovensko rýchlo stalo jedným z vynikajúcich svetových tímov. Vyhrali majstrovstvá sveta 1947, ale bez účasti Kanady. Úspech dokázali zopakovať už v roku 1949 aj s účasťou Kanady. Majstrovstvá sveta 1953 boli odohrané iba za účasti troch krajín – Švédsko, Švajčiarsko a Západné Nemecko. Švédsko vyhralo všetky zápasy a prvýkrát sa stali majstrami sveta.

Kanadsko-sovietska rivalita 1954 – 1962

Majstrovstvá sveta v roku 1954 boli označené IIHF ako "začiatok modernej doby medzinárodného hokeja". Turnaj zaznamenal prvú účasť Sovietskeho zväzu v medzinárodnej súťaži. Sovietsky zväz usporiadal prvú hokejovú ligu v roku 1946. Sovietsky zväz po výhre nad Kanadou 7:2 sa stal prvýkrát majstrami sveta. Potom začala rivalita medzi Kanadou a Sovietskym zväzom. O rok neskôr sa oba tímy znovu stretli v poslednej častí turnaja. Kanada vyhrala 5:0 a stala majstrom sveta. Majstrovstvá sveta 1957 sa prvýkrát konal v Moskve v Sovietskom zväze. Kanada a USA odmietli účasť na protest proti potlačeniu maďarského povstania sovietskymi vojskami v roku 1956. Veľa zápasov sa hralo v aréne pre ľadový hokej. Posledné dva zápasy, v ktorých hral Sovietsky zväz, sa hrali na futbalovom štadióne. Predposledný zápas bol proti Česko-Slovensku, na ktorý prišlo 30 000 divákov. Finálový zápas bol proti Švédsku a malo návštevnosť okolo 50 000 divákov. Zápas sa skončil remízou 4:4 a to pre Švédsko bol dostačujúci výsledok pre zisk zlatej medaily.

 

Kanada sa vrátila na majstrovstvá sveta v roku 1958 a získala dva tituly idúce v rade, Sovieti boli dvakrát strieborní. Na zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley, vyhrali Spojené štáty americké, ktoré dokázali poraziť Sovietsky zväz a Kanadu.

Majstrovstvá sveta 1961 bol posledným šampionátom organizovaným na otvorenom klzisku. Zlatú medailu vyhrala Kanada, keď dokázala poraziť svojho rivala 5:1 a remizovať 1:1 s Česko-Slovenskom. Ďalšie zlato Kanada vyhrala až v roku 1994. Majstrovstvá sveta 1962 sa prvýkrát konali v Spojených štátoch. Turnaj sa konal v Denveri. Šampionát bol poznačený neúčasťou komunistických krajín – Česko-Slovenska, Sovietskeho zväzu, NDR a Rumunska. Švédsko prvýkrát v histórii porazilo Kanadu a získalo svoju tretiu zlatú medailu na majstrovstvách sveta.

1963 – 1976

Na majstrovstvách sveta v roku 1963 v Štokholme získal Sovietsky zväz zlato a začal sériu po sebe nasledujúcich deviatich triumfov na svetovom šampionáte. Na olympijských hrách 1964 sovietski hokejisti vyhrali všetkých sedem zápasov. Kanaďania s piatimi výhrami a dvoma prehrami mali rovnaký počet bodov ako Švédi a Česko-Slovensko. Pred rokom 1964, v prípade rovnakého počtu víťazných a stratených hier, konečné umiestnenie rozhodoval gólový rozdiel medzi súpermi s rovnakým počtom bodov. Použitím týchto pravidiel by Kanada skončila na treťom mieste pred Česko-Slovenskom. Na olympijskom turnaji v Innsbrucku sa však pravidlá zmenili. Gólový rozdiel rozhodoval za celý turnaj. Výsledkom je, že národný tím Kanady bol bez medaily. Sovietsky zväz ovládol zvyšok desaťročia 60. rokov.

V rokoch 1963-1967 boli Sovieti neporaziteľní. Ich víťaznú vlnu v zápasoch prerušilo Česko-Slovensko na zimných olympijských hrách 1968. Napriek prehratému zápasu Sovietsky zväz získal zlatú medailu. Bolo to naposledy, kedy sa olympijské hry tiež počítali ako majstrovstvá sveta.

V roku 1969 hrával Sovietsky zväz a Československo "najviac emocionálne nabité zápasy v histórii medzinárodného hokeja". Právo hostiť turnaj bol pôvodne schválený Česko-Slovensku, ale bolo nútené odmietnuť kvôli Inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-slovenska 1968. Turnaj sa konal v Štokholme vo Švédsku a s týmto medzinárodným napätím bol československý tím odhodlaný poraziť Sovietsky zväz. Sovietsky zväz porazili dvakrát 2:0 a 4:3, ale aj napriek tomu Česko-Slovensko skončilo na treťom mieste a Sovietsky zväz po siedmykrát v rade na prvom mieste.

Po šampionáte Kanaďania zistili, že nemôžu špičkovým európskym tímom konkurovať. Preto začali ešte v roku 1969 na kongrese rokovať s IIHF, aby mohli na Majstrovstvách sveta štartovať profesionáli. Právo hostiť turnaj bolo prvýkrát udelené Kanade - v Montreale a Winnipegu. Rozhodnutie povoliť používanie profesionálnych hráčov však bolo zrušené v januári 1970. Prezident IOC Avery Brundage bol proti myšlienke amatérskych i profesionálnych hráčov súperiacich dohromady. V odozve Kanada odstúpila od medzinárodnej hokejovej súťaže. Kanadský hokejový tím sa nezúčastnil zimných olympijských hier 1972 a 1976. Kanada sa tiež vzdala svojich práv na usporiadanie majstrovstiev sveta 1970, takže sa konali v Štokholme vo Švédsku.

Reprezentácia Sovietskeho zväzu v čele s brankárom Vladislavom Trietiakom, a útočníkmi ako Valerij Charlamov, Alexander Jakušev, Vladimir Petrov a Boris Michajlov získala zlato na majstrovstvách sveta v roku 1970, 1971 a olympijské zlato v roku 1972. Na majstrovstvách sveta v Prahe česko-slovenský tím ukončil sériu získaných zlatých medailí sovietskeho tímu a od roku 1949 získal svoje prvé zlato. Sovietsky tím sa rýchlo vrátil do svojich víťazných vĺn, vyhral majstrovstvá sveta 1973, 1974 a 1975. Majstrovstvá sveta 1976 sa konali v Poľsku. Na turnaji Poľsko prekvapivo porazilo Sovietsky zväz 6:4. Bola to jedna z najväčších senzácií v medzinárodnej histórii hokeja. Poľsko aj napriek prekvapivej výhre nakoniec zostúpilo do Skupiny B (dnešná Divízia I). Sovietsky zväz prehral ešte s Česko-Slovenskom a skončil na 2. mieste. Turnaj vyhral tím Česko-Slovenska.

1976 – 1987

Majstrovstvá sveta v Katoviciach v roku 1976 boli prvé za účasti profesionálnych hráčov z NHL. Napriek novým platným pravidlám predstavili Spojené štáty iba osem hráčov a to z klubu Minnesota North Stars a Minnesota Fighting Saints. Prvé plne otvorené majstrovstvá sveta sa konali v roku 1977 vo Viedni. Prvýkrát sa zúčastnili aktívni kanadskí hráči z NHL. Tímy Švédska a Fínska posilnili svoju zostavu z hráčov NHL a WHA. Mnoho hráčov kanadského tímu nebolo na turnaj pripravených a nebolo oboznámených s medzinárodným zápasom. Tím skončil štvrtý, prehral oba zápasy so Sovietskym zväzom, v prvej časti 1:11 a vo finálovej skupine 1:8. Česko-Slovensko získalo zlato a stalo sa tretím tímom (po Kanade a Sovietskom zväze), ktorý dokázal titul majstra obhájiť.

Od roku 1978 získal sovietsky tím päť zlatých medailí v rade a mal neporazenú vlnu víťazných zápasov, ktorá trvala od roku 1981 cez zimné olympijské hry 1984 a až do roku 1985.

Majstrovstvá sveta v roku 1987 vo Viedni boli poznamenané niekoľkými kontroverziami. Na začiatku turnaja zahŕňala súpiska západonemeckého tímu Miroslava Sikoru, poľsko-nemeckého útočníka, ktorý predtým hral za Poľsko na Majstrovstvá sveta do 20 rokov 1977. Sikora sa stal naturalizovaným občanom Západného Nemecka a hral v prvých troch zápasoch a dokázal streliť gól v zápase proti Fínsku ktorý Západné Nemecko vyhralo 3:1. Po skončení zápasu zahájilo Fínsko protest a požadovalo, aby bol výsledok skontumovaný, pretože Nemci použili neoprávneného hráča. V tej dobe hráči nemali za žiadnych okolností možnosť zmeniť národnosti a IIHF súhlasil s prevrátením výsledku a pridelil dva body Fínsku. To rozhnevalo nemeckého úradníka, ktorý podal protest na rakúskom súde. Nemecko dostalo späť body zo zápasov s Fínskom a Kanadou. Tento ťah ovplyvnil priebeh šampionátu, Fínsko by sa dostalo do medailovej skupiny namiesto Švédska. Švédsko získalo od roku 1962 svoju prvú zlatú medailu. Formát turnaja sa tiež stal kontroverzným, pretože Sovietsky zväz skončil neporazený, ale švédsky tím, ktorý stratil tri zápasy v základnej časti, sa stal majstrom sveta vďaka lepšiemu gólovému rozdielu a to najmä pre víťazstvo 9:0 nad Kanadou.

1989 – 1992

Pred rokom 1989 hráči, ktorí žili v Sovietskom zväze, v Česko-Slovensku a v ďalších krajinách za železnou oponou, nemohli odísť a hrať v NHL. V marci 1989 sa Sergej Prjachin stal prvým členom sovietskeho národného tímu, ktorý mal dovolené hrať za tím, ktorý nebol sovietskym. Niekoľko sovietskych hráčov, vrátane Igora Larionova a Vjačeslava Fetisova, chcelo odísť a hrať v NHL. Sovietski úradníci sa dohodli, že budú môcť hráči odísť, ak budú hrať jeden finálový turnaj s národným tímom. Hráči s tým súhlasili a Sovietsky zväz vyhral 21. titul majstra sveta. Krátko potom začali sovietski hráči zaplavovať NHL.

Sovietsky zväz sa rozpadol v decembri 1991. Deväť bývalých sovietskych štátov sa stalo súčasťou IIHF a začalo súťažiť v medzinárodných súťažiach, vrátane Bieloruska, Kazachstanu, Lotyšska a Ukrajiny. Rusko bolo menované nástupcom Sovietskeho zväzu. Vďaka tejto záplave nových tímov IIHF rozšíril počet tímov z ôsmich na dvanásť. Od roku 1963 do roku 1991 získali iba štyri tímy medailu na majstrovstvách sveta: Sovietsky zväz, Česko-Slovensko (iba trikrát odišlo bez medaily), Švédsko a Kanada. Sovieti vyhrali medailu v každom turnaji, v ktorom sa zúčastnili (1954-1991). Na Majstrovstvách sveta v roku 1992 získalo Švédsko po druhej v rade zlato. Fínsko získalo striebornú medailu, prvú medailu z majstrovstvá sveta (fínsky tím predtým získal striebro na zimných olympijských hrách v roku 1988).

1993 – súčasnosť

Česko-Slovensko sa v januári 1993 rozdelilo na Česko a Slovensko. IIHF uznal tím Česka ako nástupcu Československa a udržal si pozíciu v najvyššej divízii. Slovenský tím v roku 1993 nehral žiadnu divíziu MS. V roku 1994 začal v skupine C/1 a bol nútený vypracovať si svoju cestu nahor. V nasledujúcom desaťročí dominovala takzvaná "Veľká šestka" - Kanada, Česko, Fínsko, Rusko, Švédsko a Spojené štáty. V rokoch 1992 až 1996 vyhralo majstrovstvá sveta päť rôznych tímov. Na Majstrovstvách sveta 1993 získalo Rusko svoj prvý titul ako nezávislý štát a Česko získalo svoju prvú medailu (bronz). V roku 1994 kanadský tím porazil Fínsko vo finále, a získal po 23 rokoch zlatú medailu. Nasledujúci rok vo Švédsku vyhral fínsky tím svoju prvú zlatú medailu. V roku 1996 Česko získalo svoj prvý titul majstra sveta ako samostatná krajina. Počas tohto obdobia boli Spojené štáty jediní z "Veľkej šestky", ktorí nezískali zlatú medailu, aj keď vyhrali Svetový pohár 1996.

Od roku 1996 do roku 2001 získalo Česko šesť medailí v rade, a tri zlaté medaily v rade, v rokoch 1999 až 2001. V roku 2002 boli favoritom, ale vo štvrťfinále ich vyradilo Rusko. Finále bolo medzi Ruskom a Slovenskom. V čase 58:20 Peter Bondra strelil gól na 4:3 a Slovensko mohlo oslavovať prvý historický titul majstra sveta. Na majstrovstvách sveta 2003 Švédsko predviedlo vo štvrťfinále proti Fínsku historický obrat z 1:5 na konečných 6:5.

Majstrovstvá sveta 2010 sa konali v Nemecku. Prvý zápas medzi Nemeckom a Spojenými štátmi, ktorý sa odohrával v Veltins-Arena, mal návštevnosť 77 803 divákov. Bol to nový rekord pre najnavštevovanejší zápas v hokejovej histórii. Turnaj bol známy tým, že mal niekoľko prekvapivých výsledkov v základnej skupine: Švajčiarsko porazilo Kanadu prvýkrát v rámci majstrovstiev sveta , Nórsko porazilo neskoršieho majstra sveta Česko, Dánsko porazilo Fínsko a Spojené štáty hrali o udržanie v elitnej divízii. Nemecký tím, ktorý skončil na 15. mieste v roku 2009 a zostupu sa vyhol, pretože mal právo hostiť turnaj 2010, prvýkrát v play-off postúpil do semifinále. Skončili na 4. mieste po tom, čo prehral zápas o bronz. Švédsko získalo bronzovú medailu. Zlatú medailu vyhralo Česko a ukončila ruskú sériu víťazných zápasov v rade. Rusko v rokoch 2007 - 2010 vyhralo 27 zápasov v rade.

Majstrovstvá sveta 2011 sa konali na Slovensku v mestách Bratislava a Košice. V histórii samostatného Slovenska bolo toto hostiteľstvo prvé. Fínsko získalo druhú zlatú medailu, keď vo finále zdolali 6:1 Švédsko. Česko získalo bronzovú medailu.

Turnaj v roku 2012 sa konal vo Švédsku a Fínsku. Švédsko po 11 rokoch bolo prvýkrát vyradené vo štvrťfinále. Rusko vo finále porazilo Slovensko, zatiaľ čo Česko porazilo Fínsko v zápase o bronzovú medailu.

Švajčiarsko na majstrovstvách sveta 2013 získalo prvýkrát od roku 1953 medailu. Na turnaji prehralo len finálový zápas proti Švédsku. Švédsko sa stalo prvou krajinou, ktorá v play off vyhrala zlatú medailu v domácom prostredí.

Majstrovstvá sveta 2015 sa konali v Prahe a Ostrave, boli to najnavštevovanejšie majstrovstvá sveta v histórii. Turnaj vyhrala Kanada, ktorá vyhrala všetky zápasy a vo finále porazila Rusko pomerom 6:1. Kanada titul obhájila v roku 2016 v Rusku, keď vo finále zdolala Fínsko, ktoré na turnaji vyhralo všetky zápasy, okrem zápasu o zlatú medailu. Na turnaji Maďarsko porazilo Bielorusko 5:2 a po 77 rokoch vyhral prvý zápas v elitnej divízii. Posledný zápas, ktorý v elitnej divízii vyhrali, bol proti Belgicku na majstrovstvách sveta 1939.

Všetky medzinárodné turnaje organizované IIHF dodržiavajú pravidlá stanovené v IIHF Official Rule Book. Niektoré z nich sa mierne líšia od NHL. Medzi hlavné rozdiely patrí predovšetkým veľkosť klziska, trest za porušenie a maximálny počet hráčov v stretnutí.

Oprávnenie hráča hrať na turnaji

Majstrovstvá sveta boli otvorené všetkým hráčom, profesionálnym a amatérskym, od roku 1977. IIHF uvádza nasledujúce požiadavky na to, aby mohol hráč na turnaji hrať:

• Každý súťažiaci musí byť v kompetencii národného združenia pridruženého k IIHF.
• Každý športovec musí byť občanom štátu, ktorý zastupuje.

Šestnásť účastníkov je rozdelených do dvoch skupín po 8 tímoch. Zloženie skupiny je dané na základe podľa poradia tímov v rebríčku IIHF:

V rámci skupiny sa stretne každý s každým. Za víťazstvo v základnej hracej dobe sa udeľujú 3 body, za víťazstvo po predĺžení či samostatných nájazdoch 2 body, za prehru po predĺžení či samostatných nájazdoch 1 bod a za prehru v základnej hracej dobe 0 bodov. Z každej skupiny postúpi štvorica tímov s najvyšším počtom bodov do štvrťfinále playoff. Pre tímy na piatych až ôsmych miestach v skupinách turnaj skončí. Oba tímy z ôsmych miest automaticky zostúpia do 1. divízie (neplatí pre usporiadateľa budúcich MS).

Vo štvrťfinále tím z prvého miesta jednej skupiny hrá proti tímu zo štvrtého miesta z opačnej skupiny. Tím na druhom mieste jednej skupiny hrá proti tímu z tretieho miesta z opačnej skupiny. Víťazi postupujú do semifinále. Víťazní semifinalisti postúpi do finále, kde sa rozhoduje o držiteľoch zlatých a strieborných medailí, zatiaľ čo porazení semifinalisti sa stretnú v zápase o bronzovú medailu.

Formát turnaja sa v priebehu rokov menil. V roku 1951 boli účastníci rozdelení do 2 skupín podľa výkonnosti. Od roku 1961 sa hralo v troch skupinách - A, B, C. V roku 2001 došlo k zmene formátu pri nižších výkonnostných skupinách. Skupina B sa zmenila na I. divíziu, skupina C na II. divíziu, pričom každá divízia pozostávala z dvoch rovnocenných skupín po 6 tímov. V roku 2004 pribudla III. divízia a v roku 2022 IV. divízia. Od roku 2012 už nie sú skupiny v rámci nižších divízií rovnocenné; lepších 6 tímov z každej divízie hrá v skupine A, horších 6 v skupine B.

• Top Divízia: 16 tímov – víťaz sa stáva majstrom sveta v ľadovom hokeji, posledné dva tímy zostupujú do I. A divízie
• I. divízia, skupina A: 6 tímov – najlepšie dva tímy postupujú do Top divízie, posledný tím zostupuje do I. B divízie
• I. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do I. A divízie, posledný tím zostupuje do II. A divízie
• II. divízia, skupina A: 6 tímov – víťaz postupuje do I. B divízie, posledný tím zostupuje do II. B divízie
• II. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do II. A divízie, posledný tím zostupuje do III. divízie
• III. divízia, skupina A: 6 tímov – víťaz postupuje do II. B divízie, posledný tím zostupuje do III. B divízie
• III. divízia, skupina B: 6 tímov – víťaz postupuje do III. A divízie, posledný tím zostupuje do IV. divízie
• IV. divízia: momentálne 4 tímy – víťaz postupuje do III. B divízie

P.Ú	Krajina	Debut	Posledná účasť	Aktuálna divízia
78	Česko/  Česko-Slovensko	1920	2022	Top Divízia
77	Švédsko	1920	2022	Top Divízia
76	Slovensko/  Česko-Slovensko	1920	2022	Top Divízia
70	Kanada	1920	2022	Top Divízia
68	USA	1920	2022	Top Divízia
67	Fínsko	1939	2022	Top Divízia
62	Nemecko	1928	2022	Top Divízia
61	Rusko/  Sovietsky zväz	1954	2021	Vylúčení
51	Švajčiarsko	1920	2022	Top Divízia
35	Nórsko	1937	2022	Top Divízia
31	Rakúsko	1928	2022	Top Divízia
30	Francúzsko	1920	2022	Top Divízia
29	Poľsko	1928	2002	I. divízia, skupina A
29	Taliansko	1930	2022	I. divízia, skupina A
27	Lotyšsko	1933	2022	Top Divízia
19	Bielorusko	1998	2021	Vylúčení
17	Dánsko	1949	2022	Top Divízia
15	Veľká Británia	1924	2022	I. divízia, skupina A
12	Belgicko	1920	1950	II. divízia, skupina B
12	Maďarsko	1928	2016	Top divízia
11	Japonsko	1930	2004	I. divízia, skupina B
9	Ukrajina	1999	2007	I. divízia, skupina B
9	Slovinsko	2002	2017	Top divízia
8	Rumunsko	1931	1977	I. divízia, skupina A
8	Kazachstan	1998	2022	Top Divízia
4	Holandsko	1935	1981	I. divízia, skupina B
1	Austrália	1960	1960	II. divízia, skupina A
1	Litva	1938	1938	I. divízia, skupina B
1	Južná Kórea	2018	2018	I. divízia, skupina A

Zaniknuté krajiny

P.Ú	Krajina	Debut	Posledná účasť
14	NDR	1957	1985
1	Juhoslávia	1939	1939

Do roku 2017 sa uskutočnilo 81 turnajov. Od roku 1920 do 1930 sa zimné olympijské hry v ľadovom hokeji počítali ako majstrovstvá sveta a medzi nimi sa nekonal žiaden samostatný turnaj. Majstrovstvá sveta sa nekonali v rokoch 1940 – 1946 pre druhú svetovú vojnu a v olympijských rokoch 1980, 1984 a 1988. Desať krajín získalo na majstrovstvách sveta zlatú medailu a celkovo štrnásť získalo medaily. Kanada získala 49 medailí, najviac zo všetkých krajín. Sovietsky zväz, ktorý začal súťažiť v roku 1954 a naposledy súťažil v roku 1991, získal medailu v každom turnaji, do ktorého vstúpil. Po vyhratých majstrovstvách sveta 2006 sa Švédsko stalo prvou krajinou, ktorá vyhrala zlatú medailu z olympijských hier a z majstrovstiev sveta v jednom roku.

P. č.	Rok	Zlato	Striebro	Bronz	Miesto
1.	1920	Kanada (1)	USA (1)	Česko-Slovensko (1)	Antverpy (Belgicko) – LOH
2.	1924	Kanada (2)	USA (2)	Veľká Británia (1)	Chamonix (Francúzsko) – ZOH
3.	1928	Kanada (3)	Švédsko (1)	Švajčiarsko (1)	St. Moritz (Švajčiarsko) – ZOH
4.	1930	Kanada (4)	Nemecko (1)	Švajčiarsko (2)	Chamonix (Francúzsko),   Viedeň (Rakúsko),   Berlín (Nemecko)
5.	1931	Kanada (5)	USA (3)	Rakúsko (1)	Krynica-Zdrój (Poľsko)
6.	1932	Kanada (6)	USA (4)	Nemecko (1)	Lake Placid (USA) – ZOH
7.	1933	USA (1)	Kanada (1)	Česko-Slovensko (2)	Praha (Česko-Slovensko)
8.	1934	Kanada (7)	USA (5)	Nemecko (2)	Miláno (Taliansko)
9.	1935	Kanada (8)	Švajčiarsko (1)	Veľká Británia (2)	Davos (Švajčiarsko)
10.	1936	Veľká Británia (1)	Kanada (2)	USA (1)	Garmisch-Partenkirchen (Nemecko) – ZOH
11.	1937	Kanada (9)	Veľká Británia (1)	Švajčiarsko (3)	Londýn (Spojené kráľovstvo)
12.	1938	Kanada (10)	Veľká Británia (2)	Česko-Slovensko (3)	Praha (Česko-Slovensko)
13.	1939	Kanada (11)	USA (6)	Švajčiarsko (4)	Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
V rokoch 1940 – 1946 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (druhá svetová vojna)
14.	1947	Česko-Slovensko (1)	Švédsko (2)	Rakúsko (2)	Praha (Česko-Slovensko)
15.	1948	Kanada (12)	Česko-Slovensko (1)	Švajčiarsko (5)	St. Moritz (Švajčiarsko) – ZOH
16.	1949	Česko-Slovensko (2)	Kanada (3)	USA (2)	Štokholm (Švédsko)
17.	1950	Kanada (13)	USA (7)	Švajčiarsko (6)	Londýn (Spojené kráľovstvo)
18.	1951	Kanada (14)	Švédsko (3)	Švajčiarsko (7)	Paríž (Francúzsko)
19.	1952	Kanada (15)	USA (8)	Švédsko (1)	Oslo, Drammen, Sandvika, Lilleström (Nórsko) – ZOH
20.	1953	Švédsko (1)	NSR (2)	Švajčiarsko (8)	Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
21.	1954	Sovietsky zväz (1)	Kanada (4)	Švédsko (2)	Štokholm (Švédsko)
22.	1955	Kanada (16)	Sovietsky zväz (1)	Česko-Slovensko (4)	Krefeld, Düsseldorf, Dortmund, Kolín nad Rýnom (NSR)
23.	1956	Sovietsky zväz (2)	USA (9)	Kanada (1)	Cortina d’Ampezzo (Taliansko) – ZOH
24.	1957	Švédsko (2)	Sovietsky zväz (2)	Česko-Slovensko (5)	Moskva (Sovietsky zväz)
25.	1958	Kanada (17)	Sovietsky zväz (3)	Švédsko (3)	Oslo (Nórsko)
26.	1959	Kanada (18)	Sovietsky zväz (4)	Česko-Slovensko (6)	Praha, Bratislava, Brno, Ostrava, Kladno, Kolín, Mladá Boleslav, Plzeň (Česko-Slovensko)
27.	1960	USA (2)	Kanada (5)	Sovietsky zväz (1)	Squaw Valley (USA) – ZOH
28.	1961	Kanada (19)	Česko-Slovensko (2)	Sovietsky zväz (2)	Ženeva, Lausanne (Švajčiarsko)
29.	1962	Švédsko (3)	Kanada (6)	USA (3)	Colorado Springs, Denver (USA)
30.	1963	Sovietsky zväz (3)	Švédsko (4)	Česko-Slovensko (7)	Štokholm (Švédsko)
31.	1964	Sovietsky zväz (4)	Švédsko (5)	Česko-Slovensko (8)	Innsbruck (Rakúsko) – ZOH
32.	1965	Sovietsky zväz (5)	Česko-Slovensko (3)	Švédsko (4)	Tampere (Fínsko)
33.	1966	Sovietsky zväz (6)	Česko-Slovensko (4)	Kanada (2)	Ľubľana, Záhreb (Juhoslávia)
34.	1967	Sovietsky zväz (7)	Švédsko (6)	Kanada (3)	Viedeň (Rakúsko)
35.	1968	Sovietsky zväz (8)	Česko-Slovensko (5)	Kanada (4)	Grenoble (Francúzsko) – ZOH
36.	1969	Sovietsky zväz (9)	Švédsko (7)	Česko-Slovensko (9)	Štokholm (Švédsko)
37.	1970	Sovietsky zväz (10)	Švédsko (8)	Česko-Slovensko (10)	Štokholm (Švédsko)
38.	1971	Sovietsky zväz (11)	Česko-Slovensko (6)	Švédsko (5)	Bern, Ženeva (Švajčiarsko)
39.	1972	Česko-Slovensko (3)	Sovietsky zväz (5)	Švédsko (6)	Praha (Česko-Slovensko)
40.	1973	Sovietsky zväz (12)	Švédsko (9)	Česko-Slovensko (11)	Moskva (Sovietsky zväz)
41.	1974	Sovietsky zväz (13)	Česko-Slovensko (7)	Švédsko (7)	Helsinki (Fínsko)
42.	1975	Sovietsky zväz (14)	Česko-Slovensko (8)	Švédsko (8)	Mníchov, Düsseldorf (NSR)
43.	1976	Česko-Slovensko (4)	Sovietsky zväz (6)	Švédsko (9)	Katovice (Poľsko)
44.	1977	Česko-Slovensko (5)	Švédsko (10)	Sovietsky zväz (3)	Viedeň (Rakúsko
45.	1978	Sovietsky zväz (15)	Česko-Slovensko (9)	Kanada (5)	Praha (Česko-Slovensko)
46.	1979	Sovietsky zväz (16)	Česko-Slovensko (10)	Švédsko (10)	Moskva (Sovietsky zväz)
V roku 1980 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
47.	1981	Sovietsky zväz (17)	Švédsko (11)	Česko-Slovensko (12)	Štokholm, Göteborg (Švédsko)
48.	1982	Sovietsky zväz (18)	Česko-Slovensko (11)	Kanada (6)	Helsinki, Tampere (Fínsko)
49.	1983	Sovietsky zväz (19)	Česko-Slovensko (12)	Kanada (7)	Dortmund, Düsseldorf, Mníchov (NSR)
V roku 1984 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
50.	1985	Česko-Slovensko (6)	Kanada (7)	Sovietsky zväz (4)	Praha (Česko-Slovensko)
51.	1986	Sovietsky zväz (20)	Švédsko (12)	Kanada (8)	Moskva (Sovietsky zväz)
52.	1987	Švédsko (4)	Sovietsky zväz (7)	Česko-Slovensko (13)	Viedeň (Rakúsko)
V roku 1988 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (Zimné olympijské hry)
53.	1989	Sovietsky zväz (21)	Kanada (8)	Česko-Slovensko (14)	Štokholm, Södertälje (Švédsko)
54.	1990	Sovietsky zväz (22)	Švédsko (13)	Česko-Slovensko (15)	Bern, Fribourg (Švajčiarsko)
55.	1991	Švédsko (5)	Kanada (9)	Sovietsky zväz (5)	Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
56.	1992	Švédsko (6)	Fínsko (1)	Česko-Slovensko (16)	Praha, Bratislava (Česko-Slovensko)
57.	1993	Rusko (1/23)	Švédsko (14)	Česko (1/17)	Mníchov, Dortmund (Nemecko)
58.	1994	Kanada (20)	Fínsko (2)	Švédsko (11)	Bolzano, Canazei, Miláno (Taliansko)
59.	1995	Fínsko (1)	Švédsko (15)	Kanada (9)	Štokholm, Gävle (Švédsko)
60.	1996	Česko (1/7)	Kanada (10)	USA (4)	Viedeň (Rakúsko)
61.	1997	Kanada (21)	Švédsko (16)	Česko (2/18)	Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
62.	1998	Švédsko (7)	Fínsko (3)	Česko (3/19)	Zürich, Bazilej (Švajčiarsko)
63.	1999	Česko (2/8)	Fínsko (4)	Švédsko (12)	Oslo, Hamar, Lillehammer (Nórsko)
64.	2000	Česko (3/9)	Slovensko (1/13)	Fínsko (1)	Petrohrad (Rusko)
65.	2001	Česko (4/10)	Fínsko (5)	Švédsko (13)	Hannover, Kolín nad Rýnom, Norimberg (Nemecko)
66.	2002	Slovensko (1/7)	Rusko (1/8)	Švédsko (14)	Göteborg, Jönköping, Karlstad (Švédsko)
67.	2003	Kanada (22)	Švédsko (17)	Slovensko (1/17)	Helsinki, Tampere, Turku (Fínsko)
68.	2004	Kanada (23)	Švédsko (18)	USA (5)	Praha, Ostrava (Česko)
69.	2005	Česko (5/11)	Kanada (11)	Rusko (1/6)	Viedeň, Innsbruck (Rakúsko)
70.	2006	Švédsko (8)	Česko (1/13)	Fínsko (2)	Riga (Lotyšsko)
71.	2007	Kanada (24)	Fínsko (6)	Rusko (2/7)	Moskva, Mytišči (Rusko)
72.	2008	Rusko (2/24)	Kanada (12)	Fínsko (3)	Quebec, Halifax (Kanada)
73.	2009	Rusko (3/25)	Kanada (13)	Švédsko (15)	Bern, Kloten (Švajčiarsko)
74.	2010	Česko (6/12)	Rusko (2/9)	Švédsko (16)	Kolín nad Rýnom, Mannheim, Gelsenkirchen (Nemecko)
75.	2011	Fínsko (2)	Švédsko (19)	Česko (4/20)	Bratislava, Košice (Slovensko)
76.	2012	Rusko (4/26)	Slovensko (2/14)	Česko (5/21)	Helsinki (Fínsko) a   Štokholm (Švédsko)
77.	2013	Švédsko (9)	Švajčiarsko (2)	USA (6)	Štokholm (Švédsko) a   Helsinki (Fínsko)
78.	2014	Rusko (5/27)	Fínsko (7)	Švédsko (17)	Minsk, (Bielorusko)
79.	2015	Kanada (25)	Rusko (3/10)	USA (7)	Praha, Ostrava (Česko)
80.	2016	Kanada (26)	Fínsko (8)	Rusko (3/8)	Moskva, Petrohrad (Rusko)
81.	2017	Švédsko (10)	Kanada (14)	Rusko (4/9)	Kolín nad Rýnom (Nemecko) a   Paríž (Francúzsko)
82.	2018	Švédsko (11)	Švajčiarsko (3)	USA (8)	Kodaň, Herning (Dánsko)
83.	2019	Fínsko (3)	Kanada (15)	Rusko (5/10)	Bratislava, Košice (Slovensko)
V roku 2020 sa Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji nekonali (COVID-19)
84.	2021	Kanada (27)	Fínsko (9)	USA (9)	Riga (Lotyšsko)
85.	2022	Fínsko (4)	Kanada (16)	Česko (6/22)	Helsinki, Tampere (Fínsko)
86.	2023	Kanada (28)	Nemecko (3)	Lotyšsko (1)	Tampere (Fínsko) a   Riga (Lotyšsko)
87.	2024				Praha, Ostrava (Česko)
88.	2025				Štokholm (Švédsko) a   Herning (Dánsko)
89.	2026				Zürich, Fribourg (Švajčiarsko)
90.	2027				Düsseldorf, Mannheim (Nemecko)

Poradie	Krajina	Zlato	Striebro	Bronz	Spolu
1.	Kanada	28	16	9	53
2.	Rusko   Sovietsky zväz Spolu	27 5 22 27	10 3 7 10	10 5 5 10	47 13 34 47
3.	Česko   Česko-Slovensko Spolu	12 6 6 12	13 1 12 13	22 6 16 22	13 34 47
4.	Švédsko	11	19	17	47
5.	Fínsko	4	9	3	16
6.	USA	2	9	9	20
7.	Veľká Británia	1	2	2	5
8.	Slovensko   Česko-Slovensko Spolu	7 1 6 7	14 2 12 14	17 1 16 17	4 34 38
9.	Švajčiarsko	0	3	8	11
10.	Nemecko /   Nemecká ríša   Západné Nemecko Spolu	0 0 0 0	2 2 1 3	2 2 0 2	4 1 5
11.	Rakúsko	0	0	2	4
12.	Lotyšsko	0	0	1	1

Po rozpade Sovietskeho zväzu IIHF určila, že Ruská Federácia je priamym nástupcom zaniknutého štátu. Rusko malo plné právo pokračovať v najvyššej súťaži (dnes Top Divízia) keďže tamojší hokejový zväz sa iba premenoval. Od ostatných post-sovietskych štátov sa očakávalo založenie nových organizácií, ktoré postupne naviazali kontakt s IIHF.

Po zániku Česko-Slovenska došlo k rovnakému scenáru s Českom. Slovensko vtedy založilo SZĽH a začalo v najnižšej hokejovej súťaži. Mnohí sa nazdávajú, že narozdiel od Kazachstanu, Bieloruska a ostatných post-sovietskych krajín máme nárok na česko-slovenské hokejové dedičstvo. Argumentujú to najmä tým, že sme dokázali medailovo naviazať na toto kultúrne dedičstvo naproti spomínaným štátom.

Majstrovstvá sveta organizovalo 20 krajín. Z toho len 5 z nich dokázali v domácom prostredí vyhrať zlato: Československo (1947, 1972, 1985), USA (1960), ZSSR (1973, 1979, 1986), Švédsko (2013) a Fínsko (2022).

Krajina	LOH	ZOH	MS	Spolu
Švédsko			1949, 1954, 1963, 1969, 1970, 1981, 1989, 1995, 2002, 2012, 2013, 2025	12
Česko-Slovensko/  Česko			1933, 1938, 1947, 1959, 1972, 1978, 1985, 1992, 2004, 2015, 2024	11
Švajčiarsko		1928, 1948	1935, 1939, 1953, 1961, 1971, 1990, 1998, 2009,2020,2026	13
Fínsko			1965, 1974, 1982, 1991, 1997, 2003, 2012, 2013, 2022,2023	10
Nemecko		1936	1930, 1955, 1975, 1983, 1993, 2001, 2010, 2017	9
Sovietsky zväz/  Rusko			1957, 1973, 1979, 1986, 2000, 2007, 2016	7
Rakúsko		1964	1930, 1967, 1977, 1987, 1996, 2005	7
Francúzsko		1924, 1968	1930, 1951, 2017	5
Nórsko		1952	1958, 1999	3
Taliansko		1956, 2006	1934, 1994	4
USA		1932, 1960	1962	3
Bielorusko			2014, 2021	2
Dánsko			2018, 2025	2
Lotyšsko			2006, 2021,2023	3
Poľsko			1931, 1976	2
Slovensko			2011, 2019	2
Veľká Británia			1937, 1950	2
Belgicko	1920			1
Juhoslávia			1966	1
Kanada			2008	1
Maďarsko				0
Ukrajina				0

Vysvetlivky:

LOH - súčasťou Letných olympijských hier

ZOH - súčasťou Zimných olympijských hier

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji podľa počtu návštevností

P.	Rok	Krajina	Návštevnosť	Počet zápasov	Priemer na zápas
1.	2015	Česko	741 700	64	11 589
2.	2017	Francúzsko/  Nemecko	686 391	64	10 725
3.	2014	Bielorusko	643 434	64	10 054
4.	2004	Česko	552 097	56	9 858
5.	2010	Nemecko	548 768	56	9 799

Hráči s najviac účasťami

P		Krajina	Počet MS	Roky
1	Mathias Seger	Švajčiarsko	16	1998–2014
2	Petteri Nummelin	Fínsko	15	1995–2010
3	Sven Tumba	Švédsko	14	1952–1966
	Jiří Holík	Československo		1964–1977
5	Lasse Oksanen	Fínsko	13	1964–1977
	Vladislav Tretiak	Sovietsky zväz		1970–1983
	Udo Kiessling	Nemecko		1973–1991 + skupina B 1974–1975
	Dieter Hegen	Nemecko		1982–1998

Hráči s najviac zápasmi

P		Krajina	Počet zápasov
1	Jiří Holík	Československo	123
2	Lasse Oksanen	Fínsko	117
	Vladislav Tretiak	Sovietsky zväz
	Dieter Hegen	NSR
	Vjačeslav Fetisov	Sovietsky zväz
6	Oldřich Machač	Československo	113
7	Boris Michajlov	Sovietsky zväz	105
	Valerij Charlamov	Sovietsky zväz
9	Petteri Nummelin	Fínsko	104
10	Udo Kiessling	NSR	103
11	Vladimír Petrov	Sovietsky zväz	102
	Vladimír Martinec	Československo
	František Pospíšil	Československo
14	Alexandr Malcev	Sovietsky zväz	101
	Sergej Makarov	Sovietsky zväz
	Valerij Vasiljev	Sovietsky zväz

Hráči s najviac bodmi

P		Krajina	Počet bodov
1	Boris Michajlov	Sovietsky zväz	164
2	Valerij Charlamov	Sovietsky zväz	156
3	Alexandr Maltsev	Sovietsky zväz	153
4	Vladimír Petrov	Sovietsky zväz	152
5	Sergej Makarov	Sovietsky zväz	124
6	Veniamin Alexandrov	Sovietsky zväz	116
7	Sven Tumba	Švédsko	113
8	Vladimír Martinec	Československo	111
9	Anatolij Firsov	Sovietsky zväz	110
10	Jiří Holík	Československo	103

1. Prvé majstrovstvá sveta v hokeji boli na Letných olympijských hrách v roku 1920 v Antverpách v Belgicku a doteraz len raz (vtedy) boli MS v hokeji súčasťou LOH.
2. Sovietsky zväz organizoval Majstrovstvá sveta v hokeji až v roku 1957.
3. Kanada vyhrala prvých 6 šampionátov v histórii MS.
4. Kanada prvýkrát organizovala MS v hokeji až v roku 2008, keď už mala 24 zlatých medailí.
5. Najviac medailí získala Kanada.
6. Doteraz najviac dejísk mali Majstrovstvá sveta v hokeji 1959 v Česko-Slovensku, dejísk bolo až 8.
7. Najviac hostili MS Švédsko a Švajčiarsko (berie sa aj MS 2020).
8. Nový systém MS sa prvýkrát použil na MS 2012 v hokeji vo Fínsku a Švédsku.
9. Vo finále sa presne po 10 rokoch stretlo Rusko so Slovenskom (2002 a 2012).
10. MS v Juhoslávii sa konali v Ľubľane (teraz Slovinsko).

• Rebríček IIHF

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji