Človek Rasa

sfarbenie kožného pigmentu), spôsobené rôznymi faktormi v priebehu vývinu.

Neexistuje jednotná, všeobecne prijímaná odborná definícia rasy ani všeobecne prijímané kritériá, na základe ktorých by bolo možné ľudské populácie zaradiť do rás. Rasy sa preto chápu ako „nejasné množiny“ a preto si každý odborník vyberá, prikláňa sa alebo preferuje nejakú konkrétnu definíciu.

Rasa je zoskupenie ľudí založené na zdieľaných fyzických kvalitách do kategórií, ktoré sú považované za odlišné.

Základné rasy, tzv. veľké rasy (veľké plemená) sú [slovo rasa tu možno vždy nahradiť slovom plemeno]:

• europoidná rasa (synonymá: kaukazská rasa, eurázijská rasa, europoidi, biela rasa)
• mongoloidná rasa (synonymá: žltohnedá rasa, mongoloidi)
• negroidná rasa (synonymá: čierna rasa, ekvatoriálna rasa)

Krížením rôznych rás vznikajú miešanci, ktorí sú normálne plodní, a tým dokazujú, že obe rodičovské rasy patria do rovnakého druhu Homo sapiens.

Rasa podľa Taineho sú vrodené a dedičné dispozície, ktoré si človek prináša so sebou na svet.

Pôvod slova rasa nie je úplne známy. V slovenčine sa vyskytuje od 19. storočia a bolo do nej prevzaté z francúzštiny (race), ktorá toto slovo prevzala z taliančiny (razza). Talianske slovo razza ale nemá jasný pôvod. Ďalšie hľadanie pôvody je len v rovine hypotéz, pričom v súčasnosti možno identifikovať viac-menej dve ustálené hypotézy, ktoré možno označiť ža „grécko-latinskú“ a „arabskú“.

Zástancom „grécko-latinskej“ hypotézy je napr. francúzsky spisovateľ Albert Memmi, podľa ktorého slovo pochádza z 15. storočia a vzniklo odvodením z latinského slova ratio („[chronologický] poriadok“), usudzuje však, že jeho pôvod môže siahať ku gréckemu slovu ῥάδιξ (radix, „korene“).

Vedecká literatúra

Všeobecné slovníky a encyklopédie

Na tomto mieste uvádzame výber definícií slova rasa z rôznych jazykových aj všeobecno-náučných slovníkov a všeobecných encyklopédií, bez ich kritického zhodnotenia.

• Malá encyklopédia Slovenska (1993): „[S]kupina ľudí s pod.[obnými] telesnými vlastnosťami. Rozlišujú sa 3 zákl.[adné] rasy – europoidná, negroidná a mongoloidná. V sociológii sa pri členení ľudí používajú kritériá jaz.[ykovo]-národnostné (rom.[ánska], germ.[ánska], slovan.[ská] r.[asa]) al.[ebo] jaz.-náb.[oženské] (žid.[ovská] r.). Z antropol.[ogického] hľadiska také r. neexistujú.“
• Malá československá encyklopedie (IV. zv., 1986): „[S]kupina lidí se souborem podobných, dědičně podmíněných znaků, kterými se liší od ostatních plemen. P.[lemena] vznikla vlivem různých geograf.[ických] podmínek a zanikla během vývoje lidstva. V současné době jsou uznávána tři velká p. člověka rozumného, Homo sapiens: bílé (europoidní), žlutohnědé (mongoloidní) a černé (negroidní). Kromě populací tří velkých plemen, tvořících současné lidstvo, přežívají i zbytky dalších, kdysi zřejmě též početných p., např.[íklad] Negrilové, Negriti, Sanové a snad Ainové. – P. se dále dělí na antr.[opologické] typy. Křížením jedinců různych plemen vznikají míšenci. P. se od sebe liší řadou tělesných znaků, např. barvou pleti, vlasů a oční duhovky, průřezem a vlnitosti vlasu, výškou, proporcemi těla, tvarem nosu, tvarem očních víček a sklonem oční štěrbiny, tvarem prsů. Tyto tělesné (somatické, fyzické) plemenné znaky nemají žádný vliv na intelekt člověka a ty jeho vlastnosti, jež jsou více či méně výslednicemi kult.[urního] vývoje etnických celků, zejm.[éna] nepodmiňují způsobilost různych p. ke kult. rozvoji.“

Rasistické definície rasy

Slovenský filozof Milan Hrabovský uvádza definíciu, ktorú expresívne označuje ako nenávistný význam rasy, pričom dodáva, že aktuálny vedecký výskum takéto chápanie rasy zásadne odmieta, a to vrátane vedcov, ktorí sa snažia obhájiť, že rasová klasifikácia má stále svoje opodstatnenie vo vedeckom výskume.

Na základe takéhoto vnímania rasy vznikajú rasové ideológie, ktoré opisujú spoločnosť výlučne cez určitú, vybranú rasovú klasifikáciu. Na základe toho ponúkajú vlastné doktríny a programy na rekonštrukciu spoločnosti, ktoré sú v prípade inštrumentalizácie a inštitucionalizácie takejto ideológie realizované vo forme diskriminácie až perzekúcie „škodlivých“ alebo „menejcenných“ rás (napr. prostredníctvom genocídy a pod.). Rasovú klasifikáciu tak využívajú na presadenie alebo ospravedlnenie sociálnej hierarchie a na reprodukciu politickej, sociálnej a ekonomickej nerovnosti.