Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok alebo Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere (lat.
Veľkého týždňa. Názov Zelený štvrtok vznikol prešmyčkou nemeckého názvu Greindonnerstag (plačlivý štvrtok) na Gründonnerstag (Zelený štvrtok), pretože niekedy sa v tento deň konalo zmierenie kajúcnikov. Biskup ich rozhrešil a prijal do spoločenstva veriacich. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Štvrtok Svätého týždňa alebo Štvrtok Pánovej večere.
Zelený štvrtok Štvrtok Pánovej večere | ||||||||
súčasť veľkonočného tridua | ||||||||
Posledná večera od Leonarda da Vinciho | ||||||||
Základné informácie | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
význam | pripomína Poslednú večeru Ježiša Krista a Kristovo umývanie nôh apoštolom | |||||||
oslava | bohoslužba, modlitba | |||||||
Dátum | ||||||||
dátum | štvrtok Svätého týždňa (Rímskokatolícka cirkev) štvrtok Veľkého týždňa (Gréckokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev) | |||||||
Zvyky a tradície | ||||||||
Zvyky | svätenie olejov, kňaz umýva nohy vybraným farníkom | |||||||
Nadväzujúce časti tridua | ||||||||
|
Pri dopoludňajšej liturgii (ktorá sa koná iba v katedrálach) biskup žehná oleje katechumenov, chorých a krizmu. Večernou liturgiou sa začína veľkonočné trojdnie. Pripomína sa pri nej posledná Ježišova večera, ustanovenie Eucharistie a Ježišovo umývanie nôh jeho učeníkov.
Naposledy pred Veľkou nocou pri večernej omši zaznejú zvony. Zvuk zvonov až do Veľkej noci nahrádzajú rapkáče a klapačky.
V tento deň na niektorých miestach sa používalo rúcho zelenej farby a aj zvyk požívať v tento deň veľa zeleniny podporovali názov tohto dňa.
Biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia svätú omšu so všetkými kňazmi svojej diecézy. Pri tejto omši nazývanej Missa chrismatis - Omša svätenia olejov, biskup svätí tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Táto omša je prejavom jednoty kňazov s biskupom. Po homílii nasleduje obnovenie kňazských sľubov.
Večerná omša sa slávi na pamiatku Pánovej večere. V liturgii Štvrtka Pánovej večere sa už začína akoby slávenie Piatku utrpenia Pána. Ustanovenie Eucharistie predstavuje pre veriace zhromaždenie takú radosť, že na chvíľu zabúdajú na smútok a vážnosť Veľkého týždňa a spievajú slávnostné Glória. Od tohto chválospevu organ i zvony utíchnu až do Vigílie zmŕtvychvstania Pána. Umývanie nôh učeníkom, ustanovenie Eucharistie pri Poslednej večeri, Ježišova modlitba na Olivovej hore v Getsemanskej záhrade a napokon jeho zajatie, sú hlavnými témami večera a noci. V slávení večere je zjavné, čo znamená Ježišovo utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie pre neho samého i pre veriacich. Ježiš ohlasuje svoju smrť a vysvetľuje jej zmysel.
Kňaz v tichosti po večernej sv. omši obnažuje oltár. Pripomína to, že Ježiš v Getsemanskej záhrade bdel v modlitbe. Apoštoli od únavy zaspali. Ježiš ostáva sám. Túto opustenosť symbolizuje nielen otvorený prázdny svätostánok a zhasnuté večné svetlo pred ním, ale aj obnažovanie oltárov a odnášanie všetkých predmetov z nich.
Na Veľký štvrtok sa sprítomňuje Ježišova tajomná (tzv. posledná) večera a s ňou súvisiace udalosti – umytie nôh učeníkom, Judášova zrada a Ježišova veľkňazská modlitba. Oslavuje sa ustanovenie eucharistie a kňazstva.
Ráno sa slúži utiereň (väčšinou len v monastieroch). Už na utierni sa číta evanjelium o tajomnej večeri (Lk 22, 1 – 39).
Najdôležitejšou bohoslužbou dňa je večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého. Tá je sprítomnením Ježišovej večere s apoštolmi, keď bola ustanovená eucharistia. Na túto udalosť a následnú Judášovu zradu sa sústreďujú aj menlivé časti bohoslužby (stichiry) a čítania. Evanjelium na liturgii (Mt 26, 1 – 20 + Jn 13, 3 – 17 + Mt 26, 21 – 39 + Lk 22, 43 – 44 + Mt 26,40 – 27,2) zachytáva nasledovné udalosti:
Namiesto hymnu My cherubínov…, pričastenu a spevu Nech sa naplnia… sa spieva hymnus Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri… (Véčeri tvojejá tajnýja…) Počas tejto liturgie sa v byzantskom obrade zvykne posvätiť myro (krizma) a antimenziony (posvätiť ich môže len biskup). Po jej skončení sa koná obrad umývania nôh.
V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku je ale zvykom, že biskupi v katedrále ráno slávia liturgiu svätého Jána Zlatoústeho spolu so všetkými kňazmi svojej eparchie. Počas nej sa posviaca myro (krizma) a antimenziony. V jej závere (po zaambónnej modlitbe) sa koná obrad umývania nôh. Diakon alebo jeden z kňazov číta evanjelium (Jn 13, 1–17), biskup si počas toho vyzlieka sakos a omofor, opáše sa plátenou zásterou a postupne umýva nohy 12 kňazom.
Neskoro večer sa zvyknú slúžiť ešte tzv. Strasti – utiereň s čítaním dvanástich evanjelií o utrpení Ježiša Krista. Táto bohoslužba už liturgicky patrí do Veľkého piatku.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Великий четверг na ruskej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Zelený štvrtok, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.