Judaizmus: Náboženstvo

O kolektívnej, religióznej, kultúrnej a právnej tradícii a civilizácii Židov pozri judaizmus (kultúra).

Dnes sa k judaizmu hlási približne 15 miliónov veriacich (podľa údajov z roku 2005 ). Pre judaizmus je charakteristické, že jeho prívrženci sa považujú za členov jedného židovského národa, zatiaľ čo prívrženci ostatných náboženstiev sú spravidla príslušníkmi rozličných národov. Judaizmus preto býva nazývaný aj židovské náboženstvo a je veľmi úzko spätý s dejinami, kultúrou a tradíciou Židov.

Židia a judaizmus

Židia · Judaizmus · Kto je žid Prúdy a skupiny Ortodoxný Konzervatívny (Masorti) Progresívny (Reformný - Liberálny) Ultraortodoxný Samaritáni Falašovia Karaiti Etnické skupiny a jazyky Aškenazim Sfaradim Mizrachi Hebrejčina Jidiš Ladino Ge'ez Buchori Populácia (vývoj) Európa Amerika Ázia Afrika Austrália Náboženstvo Boh Princípy viery v judaizme Božie mená 613 micvot Halacha Noemove zákony Mesiáš Eschatológia Filozofia a etika Židovská filozofia Cdaka Musar Vyvolenosť Chasidizmus Kabala Haskala Náboženské texty Tóra Tanach Mišna Talmud Midraš Tosefta Mišne Tora Šulchan aruch Sidur Machzor Pijut Zohar Tradície a zvyky Obriezka Pidjon ha-ben Simchat bat Bar micva Šiduch Svadba Rozvod (Get) Pohreb Kašrut Židovský kalendár Židovské sviatky Talit Tfilin Cicit Kipa Mezuza Menora Šofar Sefer Tora Významné postavy Abrahám Izák Jakub Mojžiš Šalamún David Eliáš Áron Maimonides Nachmanides Raši Ba'al Šem Tov Ga'on z Vilna Maharal Náboženské inštitúcie Chrám Synagóga Ješiva Bejt midraš Rabín Chazan Dajan Ga’on Kohen Mašgiach Gabaj Šochet Mohel Bejt din Roš ješiva Židovská liturgia Šema Amida Kadiš Minhag Minjan Nosach Šacharit Mincha Ma'ariv Musaf Dejiny Židov starovek stredovek novovek Blízke témy Antisemitizmus Gój Holokaust Izrael Filosemitizmus Sionizmus Abrahámovské náboženstvo

z • d • u

Náboženská teória ani náboženská prax judaizmu nebola nikdy monolitická. Je to dané tým, že v judaizme neexistuje žiadna osoba prípadne skupina ľudí s centrálnou náboženskou autoritou. Autorita v judaizme sa opiera výlučne o Tóru a jej výklad. Záväzné učenie judaizmu je obsiahnuté v písomnej a ústne podanej náuke, ktorá sa nazýva Tóra. Tóra existuje v dvoch podobách, ktoré sú do istej miery rovnocenné:

• Písaná Tóra (hebr. תורה שבכתב, tora še-bi-chtav) - sa skladá z piatich kníh Mojžišových. Podľa židovského presvedčenia obdržal celú písanú Tóru Mojžiš na hore Sinaj priamo od Hospodina. Všetky knihy sú súčasťou hebrejskej Biblie a obsahujú predovšetkým dejiny židovského národa a 613 náboženských príkazov a zákazov, tzv. micvot. Ďalej tvorí písanú Tóru celá hebrejská Biblia (hebr. תנ״ך, Tanach), pozostávajúca z 24 kníh rozdelených do troch častí: Tóra (Náuka - Pentateuch), Neví'ím (Proroci) a Ketuvím (Spisy). Hebrejským synonymom pre Tanach je i Mikra (מקרא), t. j. Čítanie.
• Ústna Tóra (hebr. תורה שבעל פה, tora še-be-al pe) - je ústne podaný výklad písanej Tóry. Rovnako ako písaná, aj ústna Tóra pochádza od Boha zo Sinaja a ďalej sa šírila ústnym podaním: „Mojžiš dostal Tóru zo Sinaja a odovzdal ju Jozuemu, Jozue starším, starší prorokom a proroci ju odovzdali mužom Veľkého zhromaždenia.“ (Pirkej Avot). Po zničení druhého jeruzalemského Chrámu bola aj ústna Tóra zapísaná do zbierky nazývanej Mišna. Postupným rozvíjaním učiva obsiahnutého v Mišne vznikol Talmud a následne rozsiahla rabínska literatúra, ako napríklad kompendium náboženských príkazov Šulchan aruch.

Pre viac informácií pozri článok Micva.

Tóra obsahuje náboženské príkazy - tzv. micvot (hebr. מצוות, sg. מצווה - micva). Tieto prikázania dal Židom Hospodin, a preto sú povinní dodržiavať ich. Veriaci Žid nevníma prikázania ako bremeno, ale ako prostriedok k dosiahnutiu intímneho vzťahu s Bohom, k naplneniu zmyslu svojho života a šťastia.

Podľa Talmudu (Makot 23b) je počet zákazov odvodený od počtu dní solárneho roku a počet pozitívnych príkazov zase od počtu kostí v ľudskom tele. Rabíni stanovili ich počet na 613 - 248 pozitívnych prikázaní (remach micvot hebr. רמ"ח מצוות) a 365 zákazov (šesa micvot hebr. שס"ה מצוות) . Týmto prikázaniam sa niekedy hovorí aj Tarjag micvot (hebr. תרי"ג מצוות) podľa hebrejského akronymu, ktorý označuje číselnú hodnotu 613.

Pre viac informácií pozri článok Princípy židovskej viery.

Božie meno je jednou z najposvätnejších vecí v judaizme. Nakladanie s Božími menami vyžaduje zvláštnu úctu a obozretnosť, pretože jedno z prikázaní Desatora nariaďuje „nebrať ich nadarmo“. V staroveku sa verilo, že meno vyjadruje aj charakter – znalosť mena osoby teda znamenala aj znalosť jeho charakteru a vnútorného ja, znalosť mien bohov potom mala umožňovať ostatným bohom alebo aj ľuďom týchto bohov vzývať, eventuálne mohli svojho boha „prehovoriť“ či inak ho prinútiť , aby konal podľa ich priania – báje o moci božských mien a o sile, ktorú prepožičiavajú, sú známe už zo starého Egypta. Zjavenie Božieho mena Mojžišovi je jedna z najdôležitejších skutočností pre židovský národ, pre jeho samotné ustanovenie ako národa vyvoleného, ​​pre jeho zákon, ktorý neskôr Izrael od Boha dostáva. Zjavenie mena JHVH je teologickým stredom Tóry. Meno je vyložené pomocou slovesa „byť“: „SOM, KTORÝ SOM.“ (Ex 3,14), hebrejsky „´ehjé ašer ´ehjé“. Meno vypovedá o vzťahu Boha k Izraelu; hebrejské „haja“, „byť“ je pojem dynamický, s významom existovať, byť vo vzťahu. Božie meno JHVH sa vyslovuje Jahve.