Chrček Poľný

Cricetus cricetus) je druh chrčka a jediný druh rodu Cricetus. Pôvodne pochádza z veľkého územia od Západnej Európy, cez Strednú a Východnú Európu, Rusko a Kazachstan až k rieke Jenisej. Je často považovaný za poľnohospodárskeho škodcu a pre svoju kožušinu bol lovený.

Chrček poľný
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) hlodavce (Rodentia) Podrad (subordo) Myomorpha Čeľaď (familia) chrčkovité (Cricetidae) Podčeľaď (subfamilia) chrčky (Cricetinae) Rod (genus) Cricetus Druh (species) chrček poľný ( Cricetus cricetus)
Vedecký názov
Cricetus cricetus Linnaeus, 1758
Synonymá
škrečok poľný, chrček roľný, chrček obyčajný, škrečok obyčajný
Mapa rozšírenia chrčka poľného       Celoročný výskyt zostavil: IUCN SSC Small Mammal Specialist Group 2020
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov chrček poľný patrí medzi kriticky ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, jeho stavy aj veľkosť areálu rozšírenia klesajú v celom areáli rozšírenia. Všade, kde bol vykonaný prieskum boli zistené straty početnosti a jeho areál rozšírenia sa stáva nesúvislý.

V Európe boli lokálne vyhynutia zaznamenané v Belgicku, Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Česku, Maďarsku, Slovensku, na Ukrajine, Bielorusku i v Rusku. Neexistujú žiadne záznamy zo Švajčiarska a Luxembursku, v Gruzínsku je známy už len z jednej lokality. V strednej a vo východnej Európe sa jeho bývalý areál rožšírenia zmenšil o 75%. Na zmeny v početnosti poukazuje aj porovnanie relatívnych dát pred a po roku 1970 v provinciách Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a Moldavska. Pred rokom 1970 bol chrček poľný hojným druhom v 28 provinciách, bežný v 37 a vzácny v 20-tich. Dnes je hojný len v 8, bežný v 27 ale stal sa vzácnym v 42 a v 8 provinciách vyhynul. Ostalo už len celkovo 7 od seba vzdialených oblastí, kde sa ešte chrček poľný hojne vyskytuje, dve z nich sú na Ukrajine, jedna v Kaukazskej oblasti, pri Volge, v regióne Uralu a dve oblasti na Sibíri. Významným faktom je celkový pokles a rozdrobenosť výskytu v celej východnej oblasti rozšírenia.

Výsledky výskumov poukazujú na zníženie reprodukčnej schopnosti z priemerného počtu v 20. storočí 20 mláďat za rok na 5 – 6. Dôvod nie je jednoznačne zistený, možné dôvody môžu byť neustále rozširovanie monokultúr, rozvoj priemyslu, globálne otepľovanie a svetelné znečistenie. Hrozí, že za týchto podmienok do 30 rokov chrček poľný vyhynie.

Má žltohnedú dorzálnu kožušinu s bielymi škvrnami. Hruď a brucho je čierne. Chvost je krátky a srstnatý. Je oveľa väčší ako škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) alebo trpasličie škrečky, ktoré sa bežne chovajú v domácnosti. Váži 220 – 1000 g a dorastá do 21 – 28 cm, chvost 30 – 60 mm. Jeho vzorec chrupu je 1/1, 0/0, 0/0, 3/3.

Zvyčajne sa dožívajú 4 roky, maximálna zistená dĺžka života je 8 – 10 rokov.

Zo 429 mapových kvadrátoch 12 x 11 km sieti Databanky fauny Slovenska (DFS) sa celkovo vyskytol v 171 (39,7% rozlohy Slovenska v nadmorských výškach do 400, maximálne 494 (Orlov) a 570 m n. m. (Podolínec). Žije najmä Podunajskej a Východoslovenskej rovine i v južnej časti Borskej nížiny. Nesúvisle v priľahlých pahorkatinách.

Počas rokov 1971 a 1972 bolo vo Východoslovenskej nížine veľké premnoženie týchto škrečkov, odhadom 35 mil. jedincov.

Ekosozologický status od roku 2001 DD - údajovo nedostatočný.

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012 bola 1 000 – 5 000 jedincov pre panónsky bioregión a rovnako 1 000 – 5 000 jedincov alpský bioregión. Pre oba bioregióny rovnako platí, že krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom sa vyskytovali za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) boli neznáme. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako DD - údajovo nedostatočný a za Slovensko VU - zraniteľný.

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018 bola pre alpský bioregión 1 000 – 5 000 a rovnako aj pre panónsky bioregión 1 000 – 5 000. Krátkodobý trend veľkosti populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný v oboch bioregiónoch. Kvalita i plocha obývaného biotopu boli vyhodnotené za posledných 12 rokov (2007 – 2018) ako stabilné, taktiež rovnako pre oba bioregióny. Veľkosť obývanej plochy v alpskom bioregóne bola 1 602 km², v panónskom bioregióne bola 3 181 km². Krátkodobý trend veľkosti obývanej plochy za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol pre oba bioregióny neznámy.

Je to nočný alebo súmračný druh. Žije jednotlivo v komplexe podzemných chodieb. Buduje si aj vertikálne chodby, cez ktoré, v prípade nebezpečia, rýchlo prepadne. Živí sa semiačkami, strukovinami, koreňovou zeleninou, trávou ale aj hmyzom. Jedlo si zbiera do lícneho vačku a odnáša do vymedzenej miestnosti, skladu. Tieto zásoby môžu byť dosť veľké a môžu obsahovať celkovo 65 kg jedla vrátane 50 kg zemiakov a 15 kg obilia. Od októbra do marca hibernuje. Počas tohto obdobia sa každých päť alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob. Sexuálnu dospelosť dosahujú po 43 dňoch a rozmnožujú sa od apríla do augusta. Gravidita trvá 17 – 18 (20) dní a vo vrhu je 3 až 15 mláďat (maximálny počet nájdených embryí 18). Tie sú odstavené vo veku troch týždňov. Dokážu sa rýchlo množiť.

Pri ohrození vydávajú zubami klepotavý zvuk.

Jeho typickým biotopom sú nízko položené poľnohospodárske oblasti s ílovitou pôdou, jemnou hlinou alebo sprašou s hĺbkou viac ako 100 cm a pritom spodná voda musí byť hlbšie ako 120 cm. Plytké pôdy alebo podmáčané pôdy na svahoch neobýva trvalo. Takisto v miestach s veľmi jemnými piesčitými pôdami nežije. Obsadzuje polia s rôznymi kultúrami, brehy kanálov, medze a vetrolamy. Môže obývať aj lúky a záhrady.

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021). Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II) a smernici o biotopoch (Príloha IV).