Generácia Z

Vedci a populárne médiá označujú rozpätie rokov narodenia tejto generácie na začiatok: od polovice do konca 90. rokov 20. storočia po prvé roky po roku 2010. Väčšia časť členov tejto generačnej kohorty sú potomkovia Generácie X, no môžu byť medzi nimi potomkovia starších Mileniálov.

Keďže ide o prvú spoločenskú generáciu, ktorá nezažila život pred príchodom internetu a mala už od útleho veku umožnený prístup k prenosným digitálnym technológiám, napriek tomu, že nemusia byť nevyhnutne digitálne gramotnými, dostali jej členovia prezývku „digitálni domorodci“. Negatívne účinky času, ktorý trávia pri obrazovkách sú najvýraznejšie pri dospievajúcich jedincoch tejto generácie. V porovnaní s predchádzajúcimi generáciami majú členovia Generácie Z v rozvinutých krajinách silnejší sklon k slušnému správaniu, zdržanlivosti a averzii voči riziku. Oproti svojim predchodcom sú na svoj vek pomalší, majú nižšiu tendenciu k tehotenstvám v dospievajúcom (tínedžerskom) veku a menej bežne konzumujú alkohol, ale nie nevyhnutne aj návykové drogy. Zdá sa, že tínedžeri sú viac zameraní na dosiahnutie akademických titulov a na vyhliadky na zamestnanie, dávajú im prednosť pred okamžitými uspokojeniami potrieb. Napriek počiatočným obavám sú na tom v tomto smere omnoho lepšie, ako generácie zo 60. rokov 20. storočia. Na druhej strane u tejto generácie z dosť nepochopiteľných príčin prevláda sklon k tzv. sextingu, t.j. odosielaniu, prijímaniu alebo preposielaniu sexuálne explicitných správ, fotografií alebo videí.

Globálne sa dokázalo, že sa priemerný vek nástupu puberty u dievčat v tejto generácii v porovnaní s dvadsiatym storočím výrazne znížil, čo má dôsledky na ich blahobyt a budúcnosť. U adolescentov a mladých dospelých v tejto generácii sa vo vyššej miere vyskytujú alergie, vyššia precitlivenosť a diagnostikujú sa u nich problémy s duševným zdravím. Častejšie trpia aj nespavosťou. V mnohých krajinách je u tejto generácie, v porovnaní so staršími, už v mladom veku vyššia pravdepodobnosť sklonu k mentálnym postihnutiam. V niektorých európskych krajinách je v kognitívnych elitách u tejto generácie pokles kognitívnych schopností, .Na celom svete v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami, trávia členovia Generácie Z viac času na svojich elektronických zariadeniach a menej času venujú čítaniu kníh. Ovplyvňuje to ich pokles pozornosti, ich slovnú zásobu školský prospech, ako aj ich budúce postavenie v modernom ekonomickom systéme. Zároveň ale u nich celosvetovo, najmä medzi dospievajúcimi dievčatami a mladými ženami, badať módne zanietenie pre čítanie a písanie fanúšikovskej beletrie. V Ázii pedagógovia v prvom desaťročí po roku 2000 a po roku 2010 zvyčajne vyhľadávali a vychovávali elitných študentov, zatiaľ čo v západnej Európe a v USA sa dôraz kládol aj na ľudí s nižším výkonom.. Preto sa sústavne dostávali východoázijskí študenti po roku 2010 na popredné miesta v hodnoteniach medzinárodných štandardizovaných testov.

William Strauss a Neil Howe, autori viacerých kníh o generačných cykloch v Amerike sú známi aj tým, že predošlú generáciu označili ako Millennials. V roku 2005 spolu so Straussom usporiadali súťaž, v ktorej u respondentov zvíťazil názov Homeland Generation. Bolo to tesne po udalostiach v septembri 2001. Potom ako sa udiali teroristické útoky na WTC, viacero Američanov začali podliehať pocitu väčšieho bezpečia v pohodlí svojich domovov.

Na tému názvu pre novú generáciu usporiadali súťaž v roku 2012. aj denníku USA Today. Ponúknuté im bolo meno „Generácia Z“, ktoré ale neznelo príliš šťastne. Popularitu získalo v roku 2014 potom ako reklamná agentúra Sparks and Honey spustila kampaň Meet Generation Z: Forget Everything You Learned About Millennials. Pre túto generačnú skupinu sa ujali aj iné mená ako sú napríklad aj: iGeneration, Gen Tech, Gen Wii, Net Gen, Digital Natives, and Plurals.

Americký úrad pre zdravotníctvo a sociálne služby, ako aj nezisková organizácia pre demografický výskum, výskum verejnej mienky a analýzy, Pew Research Center, v svojich štatistikách z roku 2016 túto generačnú kohortu identifikujú jednoznačnejšie ako Post-Millennial. Tieto isté zdroje v apríli 2016 zverejnili, že v roku 2015 generácia Baby boomers oproti generácii po roku 2000 v Spojených štátoch svojim počtom mala v tejto krajine populačný náskok o jeden milión ľudí (77 miliónov vs. 76 miliónov). V inom prieskume, ktorý robilo zdravotníctvo a sociálne služby Post-Millennials prekonali predošlú generáciu o tri milióny ľudí (69 miliónov vs. 66 miliónov).

Niektoré osobnosti túto skupinu nazývajú iGeneration (alebo iGen). Cheryl Russell tvrdí, že tento termín prvýkrát použil v roku 2009. Profesorka a spisovateľka, Jean Twengeová, hovorí, že v Silicon Valley jej v hlave skrsla počas šoférovania myšlienka na iGen a rozhodla sa v roku 2006 toto pomenovanie použiť pre svoju knihu Generation Me, ktorá sa zaoberala generáciou po prelome Milénia. Tento nápad jej však vydavateľ zamietol. V roku 2012 sa v časopise Ad Age, ktorý sa zaoberá reklamou a marketingovými stratégiami, zhodli, že pomenovanie iGen túto generáciu vystihuje najlepšie. Takisto aj v jednej zo správ, ktoré vyšli v NPR v roku 2014 poznamenali, že iGeneration je asi víťazom v pre najpresnejšie pomenovanie genrácie, ktorú považujeme za nasledovníkov (tzv. post-)Millennials. V septembri 2018 Jean Twengeová identifikovala smartfóny a sociálne médiá za to, čo identifikuje generáciu „iGen“, narodenú po roku 1995.

Reklamná a marketingová agentúra, Frank N. Magid Associates, dala tejto kohorte prezývku The Pluralist Generation, či Plurals. Mediálny konglomerát, Turner Broadcasting System, sa tiež prikláňa k názoru, že post-millenials sa môžu nazývať Plurals.

Televízna stanica MTV na základe prieskumu z marca 2015, dala tejto generácii pomenovanie The Founders (Zakladatelia). Jedna z najväčších svetových informačných a poradenských skupín, Kantar Futures, nazvala túto kohortu The Centennials, generáciu, ktorá nikdy nespoznala svet bez internetu. V roku 2017 bol v BBC publikovaný článok, v ktorom sa predstavili jednotlivci Generácie Z, ktorí sa nazývajú inovatívcami. V roku 2017 sa v správe analytickej aplikácie Exago písalo, že podnikanie dnes vyžaduje pochopenie pevného prepojenia medzi inováciami a jednotlivcami patriacimi do skupiny Generácie Z.

V prieskume New York Times z roku 2018 vzišiel pre túto generáciu názov Delta Generation, alebo aj Deltas. Zamestnanci „Timesov“ si túto značku vybrali, ako svojho favorita, lebo podľa jedného z respondentov, „Delta sa v matematike a prírodných vedách používa na označenie zmien a neistôt a jeho generácia bola formovaná zmenami a neistotou“.

Kanadská vládna výskumná agentúra, Statistics Canada, poverená tvorbou štatistík na lepšie pochopenie populácie Kanady, nazýva túto kohortu „internetovou generáciou“. Vychádza z toho, že ide o populačnú skupinu, ktorá sa narodila do sveta, v ktorom už je naplno spopularizovaný internet. V Japonsku o nich hovoria ako o Neo-Digital Natives, pričom predošlá generácia nesie pomenovanie Digital Natives. Digital Natives primárne komunikujú textom, či hlasom, tí neo-digitálni sú zameraní na videá, či filmy. Je to podmienené presunom neo-digitálnej generácie od PC k mobilom a od textu k videám.

Kanadská výskumná agentúra, Statistics Canada, definuje začiatok Generácie Z od ročníkov 1993. Neuznáva pritom Milenials, ale vychádza z tvrdenia, že ide o potomkov Baby boomerov. Kanadská pobočka nadnárodnej spoločnosti, Randstad Holding, označuje za Generáciu Z tých, ktorí sú narodení medzi rokmi 1995-2014. Podľa austrálskej konzultačnej spoločnosti McCrindle Research Centre je Generácia Z ohraničená rokmi 1995–2009. Správa konzultačnej spoločnosti Sparks and Honey z roku 2014, ako aj rozbor psychologičky, Jean Twengeovej z roku 2018 zaraďuje do Generácie Z tých, ktorí sa narodili po roku 1995. Japonci za „Neo-digital“ označujú tých, ktorí sa narodili v desaťročnom, rozpätí po roku 1996.

Inštitúcia Pew Research Center, ktorá sa zaoberá sociálnymi otázkami, verejnou mienkou a demografickými trendmi v Spojených štátoch a vo svete, od roku 2018 definuje ako „Post-Millennials“ generáciu, ktorá sa narodila po roku 1997. Vychádza z kľúčových politických, ekonomických a sociálnych faktorov, ktoré formovali zmeny vo svete. Východisko určila od detí, ktoré mali počas útokov 11. septembra 2001 štyri roky a menej. Šlo o mládež, ktorá si na tieto udalosti spomína iba málo, či dokonca vôbec. Podľa stanoviska Pew, okolnosti po útokoch na dvojičky výrazne prekalibrovali generačné vnímanie sveta. Predchádzajúce štúdie Pew Research, ktoré boli publikované v roku 2014 do tohto časového rozpätia zahŕňali aj rok 2000. Názor publikovali z interview, ktoré poskytol Paul Taylor, autor publikácie The Next America: Boomers, Millennials, and the Looming Generational Showdown.

Britská spoločnosť pre prieskum trhu, The Futures Company, ako aj marketingová agentúra Frank N. Magid Associates, či spoločnosť The Shand Group tiež používajú ako východiskový bod pre túto generáciu rok 1997. Globálna investičná banka, ktorá podniká v cenných papieroch a investičnom bankovníctve, Goldman Sachs, stanovuje dolnú hranicu Generácie Z na rok 1998.

 

Časopis The Economist v porovnaní s predchádzajúcimi generáciami píše o Generácii Z ako o vzdelanejšej, dobre vychovanej, no aj ako o viac vystresovanej a depresívnej. V roku 2016 nadácia Varkey v spolupráci s britskou spoločnosťou zaoberajúcou sa prieskumami na trhu, Populus, realizovali medzinárodnú štúdiu (Net Happiness' Score), ktorá skúmala postoje viac ako 20 000 ľudí vo veku od 15 do 21 rokov. Prieskum sa konal v dvadsiatich krajinách: v Argentíne, Austrálii, Brazílii, Kanade, v Číne, vo Francúzsku, v Nemecku, v Indii, v Indonézii, v Izraeli, v Taliansku, v Japonsku, na Novom Zélande, v Nigérii, v Rusku, v Juhoafrickej republike, v Južnej Kórei, v Turecku, v Spojenom kráľovstve a v Spojených štátoch. Zistili, že mladí ľudia, ktorí absolvovali prieskum, boli celkovo spokojní so stavmi svojich osobných životov (59%). Najnešťastnejší mladí ľudia boli z Južnej Kórey (29%) a z Japonska (28%), najšťastnejší z Indonézie (90%) a z Nigérie (78%) (graf vpravo). Aby bolo možné určiť celkové „skóre šťastia“ pre každú krajinu, výskumníci odčítali percento ľudí, ktorí povedali, že sú nešťastní, od percenta ľudí, ktorí hovorili, že sú šťastní. Najdôležitejším zdrojom šťastia bolo byť fyzicky a psychicky zdravý (94%), mať dobrý vzťah so svojou rodinou (92%) a s priateľmi (91%). Všeobecne tí respondenti, ktorí boli mladší a boli v mužskom veku, mali tendenciu byť šťastnejší. Na poslednom mieste bola náboženská viera so 44%. Bol to však hlavný zdroj šťastia pre mladých ľudí z Indonézie (93%), Nigérie (86%), Turecka (71%), Číny a Brazílie (obe krajiny po 70%). Hlavnými dôvodmi úzkosti a stresu boli peniaze (51%) a škola (46%). Zoznam končil pri sociálnych médiách a prístupu k základným zdrojom (ako sú jedlo a voda), oboje po 10%. Obavy z nedostatku potravín a vody boli najväčšie v Číne (19%), v Indii (16%) a v Indonézii (16%). Mladí Indovia tiež nad priemerom označovali stres v dôsledku sociálnych médií (19%).

Podľa vyššie uvedenej štúdie, najdôležitejšími osobnými hodnotami pre týchto ľudí bola pomoc ich rodinám a sebe samým dostať sa do života (27%), po nej nasledovala čestnosť (26%). Pozerať sa za hranice svojich miestnych komunít bolo u nich na poslednom mieste 6%. Rodinné hodnoty boli obzvlášť silné v Južnej Amerike (34%), zatiaľ čo individualizmus a podnikateľský duch sa stali populárnymi v Afrike (37%). Ľudia, ktorí najviac ovplyvňovali mládež, boli rodičia (89%), priatelia (79%) a učitelia (70%). Známe osobnosti (celebrity) (30%) a politici (17%) boli na posledných miestach. Vo všeobecnosti mladí muži boli viac ovplyvňovaní športovcami a politikmi, než to bolo u mladých žien, ktoré uprednostňovali knihy a fiktívne postavy. Kultúra celebrít mala osobitý vplyv v Číne (60%) a v Nigérii (71%) a výrazne bola irelevantná v Argentíne a Turecku (obe 19%). Pre mladých ľudí boli najdôležitejšími faktormi ich súčasnej alebo budúcej kariéry možnosť zdokonaľovania ich schopností (24%) a príjem (23%), zatiaľ čo najdôležitejšími faktormi boli sláva (3%) a to, či organizácia pozitívne vplýva na svet (13%). Najdôležitejšími faktormi pre mladých ľudí pri uvažovaní o ich budúcnosti boli ich rodiny (47%) a ich zdravie (21%). Celosvetový blahobyt (4%) a blahobyt ich miestnych komunít (1%) boli konci ich zoznamu preferencií.

Štúdia uskutočnená v roku 2019 platformou Nestpick vykonala v 110 mestách po celom svete, štúdiu faktorov dôležitých pre Generáciu Z. V prípade sociálnej rovnosti, multikulturalizmu a digitalizácie boli v popredí mestá ako Londýn, Štokholm, Los Angeles, Toronto a na čele rebríčka bolo mesto New York. Poradie sa menilo vzhľadom na každú z posudzovaných kategórií. Oslo, Bergen (Nórsko), Štokholm, Göteborg a Malmö (švédske mestá) boli šampiónmi rodovej rovnosti, naproti tomu v mestách ako Soul, Londýn, Boston, Štokholm a Los Angeles boli lídrami preferencií u tejto generácii digitálne technológie. Vzhľadom na to, že príslušníci Generácie Z bývajú finančne pragmatickí, všetky spomenuté mestá pre ňu zdieľali spoločnú nevýhodu: vysoké životné náklady. Index faktorov dôležitosti pre Generáciu Z z prieskumu Nestpick sa môže vzhľadom na zmeny preferencií s pribúdajúcim vekom môže v nasledujúcich rokoch zmeniť.

Po roku 2000, ešte výraznejšie po roku 2010 sa subkultúry mladých ľudí, ktoré mali v priebehu 20. storočia výrazný vplyv, stali menej výraznejšími a nie je ich tak počuť. Platí to hlavne pre reálny život, menej nevyhnutne na internete. Mladí sú vďaka povedomiu o nepretržitom partnerskom dohľade viac ironickí. Navyše sa zdá, že sú hranice medzi rôznymi subkultúrami mladých ľudí menej jasné a stupňujú sa u nich nostalgické nálady. Napríklad v Nemecku sa zdá, že mládež sa viac zaujíma o mainstreamový životný štýl. Jej cieľom je dokončenie školy, vlastniť dom na predmestí, udržiavať priateľské a rodinné vzťahy a mať stabilné zamestnanie. V úplnom popredí záujmu u nich nie je populárna kultúra, starostlivosť o vzhľad alebo konzumný spôsob života. Bez ohľadu na to v spoločnosti dvadsiateho prvého storočia nevyhnutne existujú ľudia, ktorí sa dominantnej kultúre prispôsobiť odmietajú a snažia sa robiť pravý opak. Časom sú z nich antikonformisti, stávajú sa vo vzťahu k vlastnej subkultúre homogénnejšími, tým sa ich správanie stáva protikladom akýchkoľvek tvrdení o kontrakultúre. K tejto synchronizácii dochádza, aj keď sú k dispozícii viac ako dve možnosti, napríklad viac štýlov fúzov, a nie to, či majú alebo nemajú bradu. Matematik Jonathan Touboul z univerzity v Brandeis, ktorý skúma, ako šírenie informácií v spoločnosti ovplyvňuje ľudské správanie, to nazýva hipsterským efektom.

Prieskum uskutočnený spoločnosťou OnePoll zistil, že hoci boli medzi Britmi vo veku od 18 do 30 rokov populárne múzeá a pamiatky, 19% z tejto populácie v predchádzajúcom roku nenavštívilo žiadne z nich. Medzi postojmi bol veľký rodový rozdiel, 16% respondentiek a 26% mužov odpovedalo, že nikdy nenavštívili múzeá. Mnoho mladých ľudí pred návštevami múzeí alebo galérií uprednostnilo pobyt doma, a krátilo si voľný čas sledovaním televízie, alebo prehliadaním médií na sociálnych sieťach. Vedci tiež zistili, že lacnejšie vstupenky, interaktívnejšie výstavy, väčšia rozmanitosť podujatí, viac možností stravovania, prispôsobené otváracie hodiny a väčšia prítomnosť na internete lákajú pozornosť mladých ľudí. Oproti tomu vintage móda je zaujímavá pre spotrebiteľov z radov Milleniálov a Generácie-Z. Digitálna technológia mala veľký vplyv aj na samotný anglický jazyk. Oxfordský anglický slovník sa doplnil na začiatku 21. storočia novými spopularizovanými slovami, ako sú napríklad Blu-ray (2001), selfie (2002), sexting (2005), twitterati (2006), YouTubers (2006), hashtag (2007), binge-tracking (2007) a selfie stick (2012).

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Generation Z na anglickej Wikipédii.