Šťuka Severná

rokov 20. stor. výlučne] šťuka obyčajná, šťuka; lat. Esox lucius) je druh dravej ryby z rodu šťuka (Esox).

Šťuka severná
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) lúčoplutvovce (Actinopterygii) Rad (ordo) šťukotvaré (Esociformes) Čeľaď (familia) šťukovité (Esocidae) Rod (genus) šťuka (Esox) Druh (species) šťuka severná (Esox lucius)
Vedecký názov
Esox lucius Linnaeus, 1758
Areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Areál rozšírenia je holarktický. Bola introdukovaná v mnohých oblastiach južne od pôvodného areálu. Je to nenáročný a adaptabilný druh. Okrem stojatých vôd žije aj v podhorských úsekoch riek (Orava).

Má podlhovasté telo so sploštenou hlavou s veľkými ústami a silnými zubami. Na lícach má drobné šupiny. Chrbtová plutva je vzadu nad análnou. Farebnosť je variabilná, ale ide najmä o zelenú so žltkastými škvrnami. Rast je rýchly a závislý od prostredia. Môže dorásť do 50 kg a dĺžky 160 cm, v slovenských podmienkach 15 kg a 120 cm. Dožíva sa 33 rokov.

Neresí skoro na jar v marci až apríli v studenej vode. Oblasť na neresenie je väčšinou zaplavená oblasť s vegetáciou. Kladie množstvo ikier a veľké jedince môžu klásť až milión ikier. Ikry neochraňuje. Pohlavnú dospelosť dovŕši od 3. do 5. roku. V oblastiach kde žije aj šťuka obrovská (Esox masquinongy) sa môže krížiť a vytvoriť hybrid (Esox masquinongy x Esox lucius).

Malé štuky sa živia planktónom, neskôr bentosom a hmyzom. Staršie jedince lovia ryby. Štuka je nenásytný a oportunistický predátor už od mlada. Je to samotársky druh, loví pomocou zraku a korisť prepadáva z úkrytu. Kanibalizmus je bežný. V arktických jazerách, kde je šťuka niekedy jediný rybí druh, sú dospelé jedince kanibali. Jej výkaly obsahujú špecifické feromóny, ktorým sa ostatné ryby vyhýbajú a preto šťuky nevylučujú výkaly vo svojom lovnom revíre.