Kremnica: Mesto na Slovensku

Už od 10. storočia sa v meste a okolí ťažilo zlato a striebro. Kremnica je od roku 1328 slobodné kráľovské banské mesto a od 14. storočia je prezývaná Zlatá Kremnica. V meste sídli Mincovňa Kremnica, ktorá je najstaršia dodnes existujúca mincovňa na svete. Mestský hrad v Kremnici je národná kultúrna pamiatka. V Kremnici sa uskutočňujú viaceré umelecké a športové podujatia slovenského a medzinárodného významu.

Kremnica
mesto
Pohľad na mesto
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Žiar nad Hronom
Región	Tekov, Pohronie
Vodné toky	Kremnický potok, Skalka
Nadmorská výška	550 m n. m.
Súradnice	48°41′59″S 18°54′57″V / 48,699722°S 18,915833°V / 48.699722; 18.915833
Rozloha	43,13 km² (4 313 ha)
Obyvateľstvo	4 755 (31. 12. 2023)
Hustota	110,25 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1328
Primátor	Martin Novodomec (KDH)
PSČ	967 XX
ŠÚJ	516970
EČV (do r. 2022)	ZH
Tel. predvoľba	+421-45
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Štefánikovo námestie 1/1 967 01 Kremnica
E-mailová adresa	[email protected]
Telefón	045 / 678 27 14
Fax	045 / 674 25 05
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wiki Commons: Kremnica
Webová stránka: kremnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Mesto sa nachádza v Kremnických vrchoch, v severnej časti Tekova a okresu Žiar nad Hronom. Zo severu mestom preteká Kremnický potok, ktorý tu priberá viacero prítokov a údolím pokračuje južným smerom. Údolím vedú aj hlavné komunikácie – cesta I/65 na Martin a rovnakým smerom vedúca železničná trať.

Martin je vzdialený 50 km severne, Žiar nad Hronom 17 km južne.

Ulice

Angyalova, Banská cesta, Bystrická, Československej armády, Dolná, Galandov majer, J. Horvátha, S. Chalupku, Kollárova, Kutnohorská, P. Križku, Matunákova, Námestie SNP, Nová dolina, Partizánska dolina, Revolta, Rumunskej armády, Štefánikovo námestie, Ľ. Štúra, Továrenská, Ulica Jurka Langsfelda, Veternícka, Zámocké námestie, Zechenterova, Zlatá.

Vodné toky

V blízkosti Kremnice je prameň Kremnického potoka, ktorý cez mesto preteká. Dĺžka jeho toku po ústie do rieky Hron je 18,7 km. Pramene tohto toku sú v nadmorskej výške 990 m n. m. Má bystrinný charakter. Podobne ako ďalšie toky pretekajúce priľahlými územiami, má i Kremnický potok najväčší prietok začiatkom jari, vyššie položené územia v marci. Zvýšený prietok súvisí s topením snehu. Najnižšie vodné stavy dosahuje koncom leta.

Pre mesto Kremnica je významný termálny prameň, ktorý napája termálne kúpalisko Katarína. Prírodná voda je mierne rádioaktívna, silne mineralizovaná s liečebnými účinkami. Teplota vody pri prameni v hĺbke 900 m je 46 °C, teplota vody pri výtoku je 36 °C.

Symbolmi mesta sú erb, znak, vlajka (4 pruhy) a pečať. Erb Kremnice tvorí zlaté písmeno C (podľa sv. Katarína alebo iniciálka mesta), zlatá polovica ozubeného kolesa, červeno-biele pruhy rodu Arpádovcov a zlaté anjuovské ľalie.

 

Kremnica patrí medzi stredoveké mestá stojace v čase svojej slávy v centre pozornosti panovníkov, ale aj ďalších mocných ľudí vtedajšieho sveta, ktorí sa ju usilovali dobyť a získať pre seba. Príčinou ich záujmu boli bohaté zlaté bane. Predpokladá sa, že zlato a striebro sa v Kremnici a jej okolí ťažili už od 10. storočia, skutočný rozmach ťažby však nastal až začiatkom 14. storočia. Dňa 17. novembra 1328 udelil uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou osade Cremnychbana privilégia slobodného kráľovského banského a minciarskeho mesta. Zároveň tu založil mincovňu, ktorá počas stáročí svojej existencie vyprodukovala obrovské množstvo zlatých i strieborných mincí. Kremnické zlaté dukáty, tzv. florény, patrili k najhodnotnejším a k najvyhľadávanejším minciam v Európe. Podľa dochovaných záznamov ich v Kremnici za celú históriu vyrazili 21,5 milióna kusov. Ich celková hodnota by pri dnešných cenách zlata predstavovala jednu miliardu dolárov (odhliadnuc od historickej hodnoty). Kremnická mincovňa patrí k najstarším podnikom svojho druhu na svete a je jedným z mála, ktoré fungujú nepretržite doteraz od roku 1328. Vyrábajú sa tu napr. aj slovenské euromince.

Baníctvo a mincovníctvo priniesli mestu bohatstvo a slávu. Sídlil tu komorský gróf (comes), ktorý stál na čele banskej a mincovnej komory spravujúcej 12 stolíc. Riadil banské podnikanie a ako zástupca panovníka dozeral na ťažbu drahých kovov a na kvalitu razených mincí. Kremnica mala vedúce postavenie aj v zväze siedmich stredoslovenských banských miest. Najväčšia produkcia zlata v Uhorsku v 14. storočí vyslúžila mestu prívlastok „zlatá“ Kremnica.

Privilégium z 1328 zabezpečovalo Kremnici rôzne výsady – obyvatelia (aj hostia) mali právo na banské podnikanie, slobodnú voľbu mestskej rady a richtára. Časť obyvateľstva mala domáci pôvod, prichádzali však aj osadníci z Talianska, Bavorska, Rakúska, Sliezska, Čiech (minciari z Kutnej Hory). K rozvoju mesta prispelo oslobodenie od kráľovského cla a získanie hrdelného práva (1400), právo mešťanov na výčap vína a varenie piva, trhové právo (1425), jarmočné právo (1695). 

Kremnica sa stala jedným z centier bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku, ktoré sa až v 20. storočí začali nazývať Hauerland. Jej osídlenie bolo národnostne zmiešané, ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608.

V meste bol postavený v rokoch 1765 – 1772 morový stĺp, jedna z posledných takýchto stavieb v bývalých habsburských krajinách.

Pri príležitosti inžinierskej konferencie v roku 1889 nainštaloval Bohuslav Križko v Kremnici mestské verejné elektrické osvetlenie. V Bratislave sa ako zdroj trvalého verejného osvetlenia začala elektrina používať v rovnakom roku (1889) len na Továrenskej ulici avšak už 25. augusta 1878 v záhrade Grassalkovichovho paláca na slávnosti Spolku typografov rozsvietili 200 elektrických svietidiel.

V roku 2019 bolo mesto Kremnica zapísané do zoznamu vypálených obcí na základe nového výskumu a požiadaviek zástupcov obcí a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).

Jazykové a etnické zloženie

údaje:

Sčítanie 2011 (národnosť v %):

Sčítanie 2001 (národnosť v %):

Sčítanie 1991 (národnosť v %):

Sčítanie 1930 (národnosť v %):

Sčítanie 1921 (národnosť v %):

Sčítanie 1910 (jazyk používaný na verejnosti v %):

Sčítanie 1880 (materinský jazyk v %):

Náboženské zloženie

Sčítanie 2011 (vierovyznanie v %):

Sčítanie 1930 (vierovyznanie v %):

 

Štefánikovo námestie

Pamiatky

Kostoly

• Kostol sv. Kataríny, dvojloďová neskorogotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z prelomu 14. a 15. storočia. Nachádza sa v areáli mestského hradu, vo vyvýšenej polohe. Areál hradu ďalej zahŕňa torzo bývalej mestskej radnice, románsky karner sv. Ondreja z prvej polovice 13. storočia s gotickou výmaľbou a súbor obranných bášt. Presbytérium kostola je zaklenuté gotickou sieťovou klenbou s vročením 1488, lode sú zaklenuté obkročnou klenbou. V období reformácie bol kostol evanjelický. V roku 1709 bol rekatolizovaný a barokovo upravený. Od 80. rokov 19. storočia prešiel puristickou neogotickou prestavbou pod vedením Ferenca Storna. V tomto období bolo inštalovaných päť neogotických oltárov. Súčasťou zariadenia kostola sú tri neskorogotické sochy, sv. Helena, sv. Alžbeta a pravdepodobne Panna Mária. Ďalej sa tu nachádza baroková socha Immaculaty z druhej polovice 18. storočia. Organ kremnického kostola patrí medzi najkvalitnejšie nástroje na Slovensku, pochádza z dielne Rieger-Kloss z Krnova z roku 1992.

•  
  Kostol sv. Kataríny
•  
•  
•  
•  
  Pôdorys kostola
•  
  Klenba svätyne
•  
  Presbytérium

• Kostol sv. Alžbety Uhorskej, špitálsky kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1382-1383. Stavba prešla barokovou úpravou v rokoch 1712- 1713.
• Františkánsky kostol sv. Františka z Assisi, jednoloďová baroková stavba s vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1653 - 1660. Kostol prešiel stavebnými úpravami v rokoch 1711, 1780 a v roku 1893 v duchu neogotiky.
• Evanjelický kostol, jednoloďová stavba bez veže na centrálnom pôdoryse v duchu klasicizmu z rokov 1824 - 1826. Hlavnej fasáde dominuje trojosový rizalit lemovaný pilastrami, ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Nad portálom sa nachádza termálne okno.

•  
  Františkánsky kostol
•  
•  
•  
  Kostol sv. Alžbety Uhorskej
•  
•  
  Evanjelický kostol
•  

Pamätníky

• Pamätná tabuľa SNP, Dolná 14
• Pomník Obetiam SNP, P. Križku, pred hradbami mesta, vpravo od barbakánu
• Pamätná tabuľa M. Štarke a E. Otto, P.Križku 390/4, vľavo od vchodu do Školy úžitkového výtvarníctva
• Pamätná tabuľa Obetiam SNP, P. Križku 390/4, vpravo od vchodu do Školy úžitkového výtvarníctva
• Pamätná tabuľa Obetiam SNP, Štefánikovo námestie 25/24, na budove mincovne
• Socha Karola Róberta z Anjou na Štefánikovom námestí 26

Školstvo

Materská škola, dve základné školy, Základná umelecká škola J.L.Bellu, Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV), gymnázium, súkromné gymnázium, školy pre sluchovo postihnutú mládež: internátne gymnázium pre žiakov so sluchovým postihnutím, stredná odborná škola pre žiakov so sluchovým postihnutím a iné.

Knižnica

Knižnica Jána Kolára v Kremnici je univerzálna verejná kultúrna, informačná a vzdelávacia inštitúcia. Poskytuje knižničné a informačné služby, pôsobí ako bibliografické, metodické a vzdelávacie stredisko knižníc v rozsahu svojho územného pôsobenia. Plní funkciu mestskej knižnice pre mesto Kremnica a regionálnej knižnice pre okresy Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom.

Múzeá

• Múzeum mincí a medailí v Kremnici v roku 1890 založil Pavol Križko, pôvodne ako vlastivedné múzeum. Patrí medzi najstaršie múzeá na Slovensku (Mestské múzeum v Bratislave bolo založené v roku 1868). Od roku 1994 je súčasťou Národnej banky Slovenska.
• Múzeum lyžovania (Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku) . V roku 2001 bol prevedený fond lyžovania z majetku Múzea mincí a medailí do vlastníctva Múzea telesnej kultúry (MTK) v SR. V roku 2003 bola sprístupnená MTK – Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku v priestoroch Informačného centra mesta Kremnica. Od roku 2010 však bola expozícia v zimných mesiacoch neprístupná, pretože Mesto Kremnica, správca a majiteľ budovy v rámci šetrenia finančných zdrojov za energiu priestor cez zimu uzatváralo. Od 6. decembra 2013 bola expozícia sprístupnená verejnosti v Bellovom dome (historická budova v susedstve Mestského úradu v Kremnica na Štefánikovom nám. č. 14) celoročne. Od 1. januára 2015 je novým zriaďovateľom múzea Slovenský olympijský výbor.
• Múzeum Gýča

Expozície Múzea mincí a medailí

• Mestský hrad
• Líce a rub peňazí – Peniaze a medailérstvo v dejinách Slovenska
• Cesty zberateľstva v umení 15. – 18. storočia – Verejné a súkromné zberateľstvo v Kremnici
• Galéria – Príležitostné výstavy

Kino

• Akropola

Kremnické gagy

Kremnické gagy – európsky festival humoru a satiry^[1] je medzinárodný multižánrový festival konajúci sa koncom augusta v Kremnici od roku 1980.

Hudba

V Kremnici sa každoročne konajú mnohé hudobné podujatia, od pravidelných (pozri nižšie), až po náhodné. Nosnými letnými hudobnými a kultúrnymi podujatiami mesta sú:

• Hudba pod diamantovou klenbou – hudobný festival Petra Michalicu
• Kremnický hradný organ – medzinárodný organový festival
• Cechové hody Kremnické (od roku 2009) – slávnostné dni mesta spojené s tradičným jarmokom, rekonštrukciou historických udalostí a bohatým sprievodným programom
• Kremnická Bašta – folkový a akustický festival

V Kremnici pôsobia viaceré hudobné telesá a hudobníci:

• Dychová hudba Minciar
• vokálno – inštrumentálne teleso Musica Barbacana
• Lenka Ferenčíková– finalistka Coca Cola Popstar
• Ivan Štroffek – finalista Slovensko hľadá Superstar

Parky

• Zechenterova záhrada
  • v nej je dub letný, ktorý bol v roku 2013 vyhlásený za slovenský strom roka a v roku 2014 sa zúčastnil súťaže Európsky strom roka ako zástupca Slovenska. Dub je teraz (v roku 2022) po zásahu blesku poškodený.

 

• Dolný park

Šport

• V blízkosti Kremnice sa nachádzajú (lyžiarske) rekreačné strediská Skalka (9 km) a Krahule (3 km)
• Biela stopa – medzinárodné zimné diaľkové preteky, zaradené v sieti Euroloppet. Najstaršie pravidelné podujatie v behu na lyžiach na Slovensku organizuje Telovýchovná jednota Biela stopa Kremnica. Štart aj cieľ sú na lyžiarskom štadióne na Skalke.
• Big Air v meste - snowboardisti a lyžiari skáču na umelej rampe zo snehu na hlavnom námestí. Podujatie organizuje občianske združenie FRST Crew Kremnica. 11. ročník sa konal v tradičnom termíne od piatku 9. do soboty 10. februára 2018.
• Hrúzov memoriál – mixový volejbalový turnaj (posledný júlový víkend).
• Veľkonočné vajce Kremnica - karnevalová rozlúčka so snehom (zvyčajne v apríli na Skalke).

Kultúrne podujatia

Kremnické gagy

V auguste sa v Kremnici konajú Kremnické gagy (väčšinou 28., 29. a 30.). Sú jediným festivalom v Stredoeurópskom priestore, ktorý sa dlhodobo programovo orientuje na nezávislý humor a satiru vyskytujúce sa v mnohých umeleckých žánroch. Festivalový program je z časti národnou súťažou humoristických a satirických produkcií na Slovensku a súčasne prehliadkou zahraničných osobností a umeleckých skupín zo Strednej Európy, resp. krajín Európskej únie. Umelecké diela alebo výkony z poslednej sezóny nominujú do národnej súťaže členovia Akadémie humoru Slovenska (AHS) na základe odporúčania členov Akademického pléna AHS alebo prihlášky zverejnenej na internetovej stránke festivalu. Domácich i zahraničných hostí vyberá dramaturgia festivalu na základe dlhodobého prieskumu, odporúčaní členov AHS a spolupráce s kultúrnymi inštitúciami a umeleckými agentúrami.

Kremnický hradný organ

V Kremnici je každoročne od roku 1997 organizovaný v kostole svätej Kataríny (nachádza sa na mestskom hrade) organový festival. Nezanedbateľným predpokladom je vynikajúca akustika gotického priestoru. Koncerty sa konajú v sobotu večer, vždy v júli a auguste, v roku 2021 sa festival uskutočnil od 3. júla do 14. augusta. Účinkujúci patria k absolútnej svetovej špičke. Doteraz na festivale účinkovali umelci z 24 štátov. Festival uprednostňuje moderný pohľad na organovú interpretáciu.

Súčasný organ nahradil pôvodný z roku 1885. Terajší organ bol vyrobený v rokoch 1991 až 1992 firmou Rieger-Kloss Varhany v Krnove ako opus číslo 3640. Má pomerne netradičné usporiadanie, dve píšťalové skrine sú umiestnené na chóre, druhý z troch manuálov je lokalizovaný excentricky na bočnom oratóriu. Horizontálne píšťaly registra, tzv. španielske trúbky, sú pre efektné zvukové vyznenie umiestnené na zábradlí chóru. Taktiež hrací stôl je umiestnený nezvyčajne, po pravej strane nástroja. Organ má celkovo okolo 3500 píšťal, tri manuály a 60 registrov.

Hudba pod diamantovou klenbou

Festival Petra Michalicu sa už niekoľko rokov koná v rodnom dome svetoznámeho huslistu. Melódie rôznych autorov v prevedení prevažne zahraničných interpretov odznievajú v príjemnej komornej atmosfére.

Kremnická Bašta

Tradičný festival folkovej a akustickej hudby, ponúkajúci to najlepšie zo slovenského folku, hviezdnych hostí v akustickom prevedení a folkových hostí z Česka.

Doprava

cestná doprava (trasa Žiar nad Hronom – Martin), železničná doprava (trasa Zvolen – Diviaky – Vrútky)

Dôležité firmy

• Mincovňa Kremnica (štátny podnik),
• Elba,
• Kremnická banská spoločnosť.

• Alfréd Haško (*19.12.1952 Kremnica - † 6.1.2017 Banská Bystrica) pedagóg, poslanec federálneho zhromaždenia ČSFR, podpredseda brannobezpečnostého výboru ČSFR, politik VPN, DS, OKS.
• Štefan Monetarius (15. – 16. storočie), hudobný teoretik
• Matej Burian (* Kremnica – † 1581 Slovensko), organista, organár, 1565 – 1581 mestský organista v Kremnici
• Ján Bohumír Ertel (* 14. september 1695, Kremnica – 11. november 1757), skladateľ duchovných piesní
• Žigmund Supan (* 18. január 1814, Kremnica – † 17. júl 1881, Ostrihom), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ
• Filip Machold (* 18. október 1815, Kremnica – † 8. október 1864, Banská Bystrica), kníhtlačiar a vydavateľ
• Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (* 4. marec 1824, Banská Bystrica – † 20. august 1908, Kremnica), prozaik a publicista
• Konrád Švestka (* 7. december 1833, Kroměříž, Morava — † 27. november 1907, Kremnica), maliar, sochár a reštaurátor
• Pavol Križko (* 30. máj 1841, Banská Bystrica – † 25. marec 1902, Kremnica), historik, archivár, pedagóg
• Ján Levoslav Bella (* 4. september1843, Liptovský Mikuláš – † 25. máj 1936, Bratislava), 1869 - 1881 mestský kapelník v Kremnici, majiteľ domu na námestí (Bellov dom)
• František Psotka (* 3. december 1846, Banská Bystrica – † 5. december 1909, Kremnica), historik, pedagóg
• Alexander Hell (* 24. február 1847, Banská Štiavnica – † 15. február 1877, Kremnica), pedagóg a botanik
• Ľudmila Lehotská-Krížková (10. 1. 1863 – 8. 5. 1946), hudobníčka; tu aj zomrela,
• Drahotína Kardossová-Križková (* 7. apríl 1867, Kremnica – † 24. september 1944, Majer), folkloristka a národnokultúrna pracovníčka
• Alojz Privorszky (* 1873, Kremnica – † ), matematik
• Aurel Lehotský (* 1882, Kremnica – † 1953), banský inžinier a hospodársky pracovník
• Július Križičko (* 12. jún 1887, Levoča – † 1943, Kremnica), pedagóg, spoluzakladateľ špeciálnych škôl pre hluchonemých
• Jozef Dohnány (* 8. 10. 1873, Kremnica – 27. 12. 1947), hudobník, organizátor, inžinier
• Gejza Angyal (* 24. december 1888, Kremnica – † 23. september 1956) maliar; tu pôsobil aj zomrel
• Viktor Hermély (* 10. august 1891, Kremnica – † 7. január 1973) grafik a maliar; tu pôsobil aj zomrel
• Anton Hám (* 20. apríl 1899, Kremnica – † 23. november 1965, Kremnica), rytec a medailér
• Jozef Cíger-Hronský (* 1896 – † 1960), pôsobil v Kremnici ako učiteľ a založil tu a redigoval edíciu Mládež
• Oľga Adamčíková (* 1903 – † 1992), herečka
• Michal Zöldy (* 1920 – † 1991), pedagóg a matematik
• Darina Lehotská (* 28. január 1922, Kremnica – † 12. február 1990, Bratislava), archivárka, historička a vysokoškolská pedagogička
• Ctibor Greguš (* 6. október 1923, Kremnica – † 4. mája 2015, Brezno), slovenský vedec a spisovateľ
• Ladislav Chudík (* 1924 – † 29. jún 2015, Bratislava), herec, vyštudoval miestne gymnázium
• Andrej Mojžiš (* 16. október 1925, Kremnica), herec
• Rudolf Čillík (* 7. november 1931, Kremnica), bežec na lyžiach, tréner
• Peter Michalica (* 1945), huslista
• Peter Mišík (* 1946), zlatník a reštaurátor, žije v Kremnici
• Ada Straková (* 14. jún 1948, Kremnica), televízna hlásateľka
• Tomáš Hanák (* 27. marec 1957, Kremnica), český herec
• Blažej Baláž (* 1958), vysokoškolský pedagóg a maliar, vyštudoval miestnu školu úžitkového výtvarníctva
• Tibor Mičinec (* 1958), slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska
• Stanislav Kropilák (* 10. jún 1955, Kremnica), basketbalista, reprezentant Česko-Slovenska a bývalý poslanec Národnej rady
• Jozef Pribilinec (* 6. júl 1960, Kopernica), atlét, olympijský víťaz v chôdzi na 20 km
• Ľubomír Roško (* 9. október 1962, Kremnica), skokan do výšky, športový funkcionár
• Jozef Kabaň (* 1973, Námestovo), automobilový dizajnér, vyštudoval miestnu školu úžitkového výtvarníctva
• Marianna Ďurianová (* 1977), moderátorka, vyrastala v Kremnici

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 mesto ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“ ako mesto, vypálené počas druhej svetovej vojny.