Rok 2021 v oblastiach: Kultúra Architektúra – Umenie – Film – Literatúra – Hudba – Televízia Iné oblasti Veda – Doprava – Šport
Zoznam vodcov: Predstavitelia štátov – Náboženskí vodcovia – Vedúce osobnosti
Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2021 za Medzinárodný rok mieru a dôvery, Medzinárodný rok kreatívnej ekonomiky pre udržateľný rozvoj, Medzinárodný rok ovocia a zeleniny a Medzinárodný rok eliminácie detskej práce.
6. január – spoločné zasadania komôr Kongresu USA bolo prerušené kvôli prieniku priaznivcom Donalda Trumpa do rokovacej sály, útok na budovu Kapitolu si vyžiadal päť ľudských životov
v kyrgizských prezidentských voľbách zvíťazil doterajší premiér Kirgizska Sadyr Žaparov. Paralelne s prezidentskými voľbami sa v Kirgizsku konalo aj referendum o forme vlády.
severokórejsky vodca Kim Čong-un bol na zjazde Kórejskej strany práce (KSP) zvolený generálnym tajomníkom strany
11. január – vyšiel apoštolský list motu proprioSpiritus Domini, ktorým pápež František ustanovil, že ministériá lektorátu a akolytátu budú prístupné aj ženám, došlo tak k pozmenieniu kán. 230 §1 CIC
Snemovňa reprezentantov odhlasovala 222 hlasmi podanie v poradí druhej ústavnej žaloby na prezidenta USADonalda Trumpa. Stalo sa tak po jeho telefonáte s tajomníkom štátuGeorgia Bradom Raffenspergerom, v ktorom ho Trump žiadal, aby preňho našiel hlasy, a po vpáde demonštrantov podporujúcich Trumpa do budovy Kapitolu.
v Kalábrii sa začal proces s mafiou’Ndrangheta s viac ako 350 obžalovanými. Ide tak o najväčší proces s mafiou od 80. rokov 20. storočia.
estónsky premiér Jüri Ratas oznámil rezignáciu pre korupčný škandál, v ktorom figuruje jeho strana Estónska strana stredu
strana Italia Viva politika Mattea Renziho opustila taliansku vládu premiéra Giuseppeho Conteho, vláda sa ocitla v kríze, vláda stratila väčšinu v senáte
juhokórejský najvyšší súd potvrdil 20-ročný trest väzenia pre bývalú juhokórejskú prezidentku Pak Kun-hje
uplynulo 20 rokov od spustenia Wikipédie, slobodnej internetovejencyklopédie. Všetky jej jazykové mutácie viac než 55 miliónov článkov.
Rusko odstúpilo od Zmluvy o otvorenom nebi. Urobilo tak po tom, ako od zmluvy v roku 2020 odstúpilo USA. Dohoda sa zameriava na prieskumné lety zamerané na budovanie vzájomnej dôvery monitorovaním vojenských aktivít
holandská vláda premiéra Marka Rutteho pre škandál okolo prídavkov na deti podala demisiu
ruský súd vzal do väzby ruského opozičného politika Alexeja Navaľného. Stalo sa tak po tom, čo sa po rehabilitácii po otrave novičokom vrátil z Nemecka do Ruska Nasledujúce dni sa v Rusku uskutočnilo viacero väčších protestov, ktoré sprevádzalo masové zatýkanie
21. január – po protestoch verejnosti rezignoval mongolský premiér Uchnaagijn Chürelsüch. Stalo sa tak v súvislosti s pandémiou COVID-19 pre rozhorčenie verejnosti nad liečením rodičky a jej novonarodeného dieťaťa. V tejto súvislosti odstúpili aj vicepremiér zodpovedný za pandemické opatrenia, minister zdravotníctva a riaditeľ nemocnice.
24. január – v Portugalsku sa konali prezidentské voľby. U v prvom kole ich vyhral úradujúci prezident Marcelo Rebelo de Sousa
počet potvrdených prípadov COVID-19 presiahol na celom svete 100 miliónov
taliansky premiér Giuseppe Conte odstúpil v súvislosti s politickou krízou v Taliansku z funkcie.
státisíce indických roľníkov protestovalo v Novom Dillí proti poľnohospodárskym reformám. Demonštranti prerazili policajné zátarasy a prenikli do historického komplexu Červenej pevnosti. Policajti protestujúcich rozháňali pomocou slziaceho plynu.
v Estónsku zložila prísahu nová vláda, premiérkou sa ako prvá žena v histórii krajiny stala Kaja Kallasová
27. január – Rusko ratifikovalo predĺženie zmluvy o kontrole jadrových hlavíc (tzv. START 3), stalo sa tak po urýchlených rokovaniach s Washingtonom v priebehu predošlého týždňa
31. január – Nguyễn Phú Trọng bol po tretíkrát zvolený za generálneho tajomníka Komunistickej strany Vietnamu.
1. február – v Mjanmarsku sa uskutočnil štátny prevrat. Armáda na čele s generálom Min Aun Hlainom prevzala moc po tom, čo zadržala vrchných predstaviteľov štátu a na jeden rok vyhlásila výnimočný stav.
2. február – ruského opozičného politika Alexeja Navaľného poslal súd na 3,5 roka do väzenia za údajné porušenie podmieneného trestu.
13. február – Senát USA v rámci procesu impeachmentu rozhodol, že bývalý americký prezident Donald Trump nie je vinný z podnecovania k vzbure. Hlasovanie sa skončilo v pomere 57 ku 43. Ku kladnému rozhodnutiu chýbalo 10 hlasov.
Guinejská vláda vyhlásila stav pandémie eboly. Ide o prvé známe prípady od epidémie v rokoch 2013 až 2016
v Katalánsku sa uskutočnili voľby do regionálneho parlamentu. Tesnými víťazmi sa stali socialisti, väčšinu však získali strany sľubujúce nezávislosť Katalánska.
21. február – v Líbyi sa uskutočnil neúspešný pokus o atentát na ministra vnútra Fathího Bašaghu
22. február – v Konžskej demokratickej republike zabili talianskeho diplomata Lucu Attanasia. Zavraždený bol pri útoku na konvoj misie MONUSCO v národnom parku Virunga. Krajinu už desaťročia sužujú boje súperiacich ozbrojených skupín.
23. február – v prezidentských voľbách v Nigeri zvíťazil bývalý minister vnútra Mohamed Bazoum.
1. marec – bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy bol odsúdený za korupciu a obchodovanie s vplyvom.
7. marec – v celokrajinskom švajčiarskom referende schválili voliči zákaz zahaľovania tvárí na verejnosti. Zákaz podporilo viac ako 52 % voličov.
8. marec – pápež František ukončil historicky prvú pápežskú návštevu Iraku. Počas návštevy ako prvý rímsky pápež celebroval omšu podľa chaldejského obradu. V Iraku sa stretol so šiítskymajatolláhom Alím Sístáním a prezidentom Barhamom Sálihom. Ohlásil zároveň záujem navštíviť v septembri 2021 Slovensko.
9. apríl – po erupcii sopky Soufrière na karibskom ostrove Svätý Vincent bolo evakuovaných približne 16 000 ľudí.
11. apríl – iránske jadrové zariadenie pri mesta Natanz ohlásilo problémy s elektrickou distribučnou sústavou. Irán obvinil Izrael z jadrového terorizmu, konkrétne kybernetického útoku, ktorý v zariadení spôsobil explóziu.
16. apríl – Raúl Castro oznámil odchod z postu lídra Komunistickej strany Kuby, čím končí 62-ročná dominancia rodiny Castrovcov, trvajúca od Kubánskej revolúcie.
17. apríl – Česko vyhostilo 18 pracovníkov ruskej ambasády, pre podozrenie, že ruská tajná služba bola zapletená do výbuchov muničných skladov v roku 2014.
21. máj – začalo sa prímerie medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamás. Prímerie ukončilo násilné boje, ktoré medzi stranami vypukli v súvislosti s hrozbou vysťahovania niekoľkých palestínskych rodín z predmestia Šajch Džarrá vo východnom Jeruzaleme.
čínske vozidlo Zhurong sondy Tchien-wen-1 zišlo na povrch Marsu, čím sa Čína stala iba druhou krajinou sveta, ktorá úspešne vyslala pohybujúceho sa robota na inú planétu.
15. – 17. jún – v Bratislave sa uskutočnila konferencia GLOBSEC 2021 Bratislava Forum. Okrem mimovládnych účastníkov sa konferencie zúčastnili prezidenti troch krajín, premiéri troch krajín, 25 ministri a prostredníctvom videokonferencie aj pápež František.
v predčasných voľbách do arménskeho parlamentu drvivo zvíťazila strana Občianska dohoda (KP) premiéra Nikolu Pašinjana. Ako druhá skončila opozičná Aliancia Arménsko vedená exprezidentom Robertom Kočarjanom.
ruská vojnová loď vypálila varovné výstrely, aby zabránila vstupu britského torpédoborca HMS Defender do územných vôd nárokovaných Ruskom neďaleko Krymu v Čiernom mori. Briti obvinenia odmietli s tvrdením, že sa plavili vo vodách Ukrajiny.
Ricardo Salles, brazílsky minister pre životné prostredie rezignoval po obvinení z účasti na nelegálnom obchode s drevom z Amazónie
maďarský prezident János Áder podpísal kontroverzný zákon proti pedofílii. Presadenie pozmeňujúcich návrhov týkajúcich sa homosexuality vyvolali ostré diskusie, demonštrácie a medzinárodnú kritiku, najmä zo strán niektorých predstaviteľov a krajín Európskej únie.
v Moldavsku sa konali predčasné parlamentné voľby, zvíťazila stredopravá strana Akcia a solidarita prezidentky Maie Sanduovej.
predčasné voľby v Bulharsku vyhralo hnutie Občania za európsky rozvoj Bulharska expremiéra Bojka Borisova, takmer rovnaký počet hlasov získala strana Je taký národ (ITN) na čele s televíznym moderátorom a spevákom Slavim Trifonovom.
na Kube prepukli početné nepokoje proti komunistickej vláde, vysokým cenám a nedostatku potravín. Nasledujúce dni kubánska vláda zatkla viac ako 5000 protestujúcich, o život prišiel minimálne jeden protestujúci. Vláda z nepokojov obvinila USA.
15. júl – silné búrky a následné povodne v západnej Európe, najmä na západe Nemecka, v Belgicku a Holandsku, si vyžiadali viac než 100 obetí na životoch
16. júl – motu proprio Traditionis Custodes pápeža Františka nanovo zadefinovalo spôsoby používania predkoncilního misála (tzv. tridentská omša).
19. júl – Suborbitálny nosič New Shepard absolvoval prvý let s ľudskou posádkou, v ktorej sa nachádzal aj najmladší, aj najstarší človek, ktorý kedy prekročil Karmánovu hranicu
25. júl – tuniský prezident Kajs Saíd v súvislosti s masovými protestami odvolal premiéra Hišáma Mašíšího a pozastavil činnosť parlamentu. Strana obnovy označila kroky za štátny prevrat.
27. júl – vo Vatikáne sa začal súdny proces s kardinálom Giovannim Becciuom a spol. obvinenými zo zneužívania úradov, vydierania a podvodov, proces býva niekedy označovaný za naväčší v dejinách Vatikánu
29. júl – ruský modul Nauka sa po počiatočných problémoch po štarte pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) namiesto modulu Pirs. Po pripojení však neplánovane zapol svoje trysky, čím stanicu vychýlil z požadovanej orientácie. Stanicu sa podarilo dostať pod kontrolu.
29. júl – novým prezidentom Peru sa stal Pedro Castillo
2. august – bieloruská bežkyňa Kryscina Cimanovská, ktorú národný olympijský výbor nútil k predčasnému návratu do vlasti z olympijských hier v Tokiu, získala poľské humanitárne vízum
6. august – rover Perseverance misie Mars 2020 odobral prvú vzorku, ktorá by mala byť nasledujúcou misiou dopravená na Zem.
9. august – Medzivládny panel o zmene klímy vydal prvú časť novej hodnotiacej správy v ktorej uvádza, že ľudská činnosť preukázateľne spôsobila nárast teploty na Zemi a viedla k menšej stabilite celej planéty
15. august – hnutie Tálibán obsadilo po ofenzíve afgánske hlavné mesto Kábul, prezident Ašraf Ghání utiekol do Ománu a vládna moc sa rozpadla.
6. september – bieloruskú opozičnú líderku a členku Koordinačnej rady Maryju Kalesnikavovú odsúdili na 11 rokov väzenia. Ďalší člen rady, právnik Maksim Znak dostal 10-ročný trest.
2. október – sonda BepiColombo, spoločný projekt ESA a JAXA, vrátane slovenskej participácie, vykonala prvý z plánovaných preletov okolo planéty Merkúr.
13. október – herec William Shatner, známy rolou kapitána Kirka zo seriálu Star Trek, sa vo veku 90 rokov stal dosiaľ najstarším človekom, ktorý absolvoval let do vesmíru.
7. november – Daniel Ortega opätovne obhájil post prezidenta Nikaraguy, úrad zastáva od roku 2007. Viaceré štáty voľby kritizovali ako frašku a podvod.
15. november – Rusko zrealizovalo deštruktívny test protibalistického systému A-235 zničením družice Kozmos 1408 z roku 1982 za vzniku mračna kozmického odpadu.
2. december – Ženská tenisová asociácia (WTA) pozastavila svoje turnaje v Číne pre obavy o bezpečnosť tenistky Pcheng Šuaj po obvinení bývalého čínskeho vicepremiéra Čang Kao-liho zo sexuálneho napadnutia.
10. apríl – Edward Idris Cassidy, austrálsky kardinál, emeritný predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a Komisie pre náboženské vzťahy so židmi (* 1924)
19. apríl – Emília Došeková, slovenská herečka, recitátorka, speváčka – šansoniérka a televízna scenáristka (* 1937)
19. apríl – Tomáš Winkler, slovenský literárny historik, kultúrny historik, literárny kritik, redaktor (* 1940)
21. apríl – Róbert Hutyra, česko-slovenský reprezentant v cyklistike, známy tiež svojím útekom za železnú oponu v teplovzdušnom balóne s manželkou, deťmi a dokonca s pretekárskym bicyklom (* 1944)
09. jún – Gottfried Böhm, nemecký architekt, nositeľ Pritzkerovej ceny za rok 1986. Bol považovaný za architekta expresionizmus ako aj post-Bauhausu (* 1920)
26. júl – Joey Jordison, americký bubeník, skladateľ a producent, známy najmä ako bubeník a spoluzakladateľ americkej nu-metalovej skupiny Slipknot, a taktiež ako gitarista americkej horrorpunkovej skupiny Murderdolls (* 1975)
28. júl – Roberto Calasso, taliansky filozof, znalec mytológie, publicista a vydavateľ (* 1941)
28. júl – Dusty Hill, americký basgitarista, klávesista a spevák (* 1949)
28. júl – Ivan Saktor, slovenský odborový predák a politik, primátor Banskej Bystrice a prezident Konfederácie odborových zväzov (* 1954)
10. august – Eduardo Martínez Somalo, španielsky kardinál, emeritný kardinál camerlengo a emeritný prefekt Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života (* 1927)
14. september – Norm MacDonald, kanadský herec a komik (* 1959)
14. september – Ivan Varga, slovenský chemik a politik, poslanec Národnej rady SR za SMER-SD v rokoch 2002 – 2016 (* 1953)
16. september – George Mraz, americký jazzový kontrabasista českého pôvodu (* 1944)
16. september – Clive Sinclair, britský elektrotechnik, podnikateľ a vynálezca, priekopník v oblasti spotrebnej elektroniky a domácich počítačov (* 1940)
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article 2021, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses. ®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.