Od konca 4. st. pr. Kr. prichádza na Slovensko vo viacerých vlnách prvé menovite známe etnikum – Kelti. O ich prítomnosti existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. st. pr. Kr prichádzajú na Slovensko Dákovia, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry.
Demänovská ľadová jaskyňa je zaľadnená jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Doložená už roku 1299 ako jedna z najstarších známych jaskýň v Európe. Nachádza sa v brale Bašta nad Kamennou chatou. Z celkovej dĺžky 1900 m je sprístupnených verejnosti 680 m. Po objavení Demänovskej jaskyne Slobody záujem o ľadovú jaskyňu upadol. Po rekonštrukcii drevených schodov a elektrického osvetlenia bola roku 1952 znovu odovzdaná širšej verejnosti. Vstupný otvor leží nad Kamennou chatou vo výške 740 m n. m., asi 90 m nad terajšou hladinou Demänovky.
Jaskyňa pozostáva z priestranných chodieb a dómov, rozložených v troch jaskynných úrovniach. Do jaskyne sa zostupuje úzkou puklinovou chodbou do najnižšieho poschodia ležiaceho o 40 m nižšie, kde je trvalo zaľadnený podlahovým ľadom a robustnejšími stalagmitmi a stĺpmi len Veľký dóm a Kmeťov dóm. Na jar visia z povaly aj ľadové stalaktity. Ostatné priestory nemajú trvalejšie ľadové útvary a vyznačujú sa kvapľovými útvarmi, na povrchu sfarbenými do šeda až čierna od sadzí smolných fakieľ. Zaľadnenie jaskyne umožnil vertikálny tvar vstupných častí, ktorý bráni vniku teplého vzduchu v lete. Stálosť ľadových útvarov v letnom období závisí od stupňa prechladenia jaskynných stien a od akumulácie ľadu v zimnom období. Relatívna vlhkosť jaskyne sa pohybuje od 96 do 98 %. Ľad sa v jaskyni začal tvoriť pred približne 400 – 500 rokmi, čo možno usudzovať z hrúbky podlahového ľadu a jeho jasnej vrstevnatosti v Kmeťovom dóme. Pôvodná kvapľová jaskyňa bola dynamická s voľnou cirkuláciou jaskynného ovzdušia. Zasypaním a zanesením, teda utesnením nižšie položených otvorov sa jaskyňa prirodzenou cestou zmenila na statickú. Takto sa utvorili podmienky potrebné pre zaľadnenie.
Pochádzal z roľnícko-mlynárskej slobodníckej rodiny. Študoval v Rakši, Mošovciach, na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rožňave, potom v rokoch 1829 – 1832 pokračoval štúdiom teológie na evanjelickom kolégiu v Prešove a v rokoch 1832 – 1834 študoval teológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave. Počas štúdia v Bratislave začal pracovať v Spoločnosti reči a literatúry československej, pričom v rokoch 1833 – 1834 bol taktiež zástupcom predsedu spoločnosti (podpredseda). V rokoch 1834 - 1836 pôsobil ako vychovávateľ v Rakši a Podrečanoch. V rokoch 1834 - 1837 pokračoval v štúdiu teológie vo Viedni, kde bol v roku 1837 vysvätený za kňaza a až do roku 1866 pôsobil ako evanjelický farár v Liptovskom Mikuláši. Koncom 30. rokov navrhol vydávať poučné a náučné časopisy (Krasomil, Vedomil tatranský, Slovenské noviny, Slovenská včela). Bol spolutvorca Prosbopisu liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. V roku 1840 bol dekanom liptovského seniorátu a vyslancom na dištriktuálne konventy, o rok neskôr člen redakcie evanjelického Spěvníka.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Portál:Slovensko, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses. ®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.