Česi: Západoslovanský národ tvoriaci väčšinu obyvateľov Česka

Ich jazyk je čeština, ktorá je úzko príbuzná so slovenčinou a lužickou srbčinou. Medzi Čechov v širšom zmysle sa dnes spravidla rátajú aj Moravania a medzi predkov Čechov patria tiež keltské a germánske národy.

Česi
Češi

1. rad: Jan Amos Komenský • Jan Hus • František Palacký • Jan Evangelista Purkyně 2. rad: Karel IV. • Alfons Mucha • Vratislav II. Bedřich Smetana
Populácia
asi 11 milionov
Krajina s významnou populáciou
Česko: 6 372 104 občanov pri sčítaní (2011) uviedlo českú národnosť
USA 1 441 072 (2013) Kanada 94 805 Slovensko 34 451 (2012) Austrália 21 196 (2006) Chorvátsko 9 641 (2011) Rumunsko asi 5 800 (2005) Spojené kráľovstvo 24 000-40 000 (2010-2011) Írsko 5 451 (2011)
Jazyk(y)
čeština
Náboženstvo
hlavne bez vyznania, potom tiež katolíci, českobratskí evanjelici, husiti a iné
Príbuzné národy
Slováci Západní Slovania Germáni Kelti

Menšie skupiny dnes žijú v Rakúsku a ostatnej západnej Európe, v Rumunsku, bývalej Juhoslávii, na Slovensku, väčšie v USA a Kanade.

 

Česi v Čechách sú potomkami slovanských kmeňov (tzv. českých kmeňov), ktoré do dnešných Čiech prišli v 6. storočí buď z východného Poľska alebo z Panónskej panvy (resp. najprv z východného Poľska a neskôr v druhej vlne z Panónskej panvy).

Český národ vznikol najskôr v 10. storočí dovŕšením zjednocovania českých kmeňov. Viaceré z nich sa nepodarilo identifikovať, známe sú tieto:

• Čechovia (podľa ktorých sú pomenovaní Česi) - SZ stredu Čiech, s hradmi Budeč, Levý Hradec, Pražský hrad, Libušín, Tetín
• Zličania - V stredu Čiech, s hradmi Kouřim a Libice
• Dudlebovia - Juh Čiech
• Sedličania - horná Ohře
• Chebania (meno sporné) - okolie Chebu
• Lučania - Poohřie, s hradmi Žatec, Drahúš, Rubín, Hradec pri Kadani, Levousy, Vlastislav, Dřevíč
• Lemúzi (Bilíňania) - povodie Bíliny
• Děčania - okolo hradu Děčín
• Litoměřici - okolo hradu Litoměřice
• Pšovania - okolo hradu Pšov
• Chorváti (Charváti) - Severné Čechy (nie sú identickí s balkánskymi Chorvátmi), s hradmi Kaly a Ostroměř

Kmene sa zjednocovali od 2. pol. 9. stor. Zjednocovanie zavŕšilo vyvraždenie Slavníkovcov v roku 995, ktorí pod svojim panstvom zjednotili Zličanov, Chorvátov a Dudlebov. Pod vládou Přemyslovcov sa bývalé kmeňové oblasti zmenili na hradné územia spravované dosadzovanými úradníkmi.

V rokoch 1918 - 1992 (okrem 1939 - 1945) Česi žili spolu so Slovákmi v spoločnom štáte Česko-Slovensko, a predtým v rokoch 1526 - 1918 žili spolu so Slovákmi, Rakúšanmi, Maďarmi a pod. v habsburskej monarchii resp. Rakúsko-Uhorsku.

Prakticky od svojho príchodu do Čiech, najmä však od konca 9. storočia a vrcholne v 17. - 18. storočí (tzv. doba temna), boli Česi pod značným kultúrnym, politickým a jazykovým vplyvom susedných Frankov/východných Frankov/Nemcov. Od 13. storočia sa Nemci usídľovali aj v celom pohraničí Čiech a Moravy, odkiaľ boli vysídlení po druhej svetovej vojne. Ich miesto čiastočne zaujali Slováci.

Jazyk

Česi hovoria češtinou, západoslovanským jazykom, ktorý má celosvetovo 12 miliónov hovorcov. Ide o flektivný jazyk, vyznačujúci sa komplikovaným systémom skloňovanie a časovanie. K písomným záznamom používa latinku, obohatenú o znaky s diakritikou. Pre výslovnosť je charakteristický pevný prízvuk, opozícia dĺžky samohlások a špecifická spoluhláska/ř. Čeština je oficiálnym jazykom Česka a Európskej únie, tiež je vzájomne zrozumiteľná so slovenčinou a lužickou srbčinou.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o české príslovia
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Česi

• Steinhübel: Kapitoly z najstarších českých dejín^{[nefunkčný odkaz]}