byzantská Ríša
Byzantská ríša (alebo Východorímska ríša) je moderný názov historického štátneho útvaru rozprestierajúceho sa vo východnom Stredomorí, ktorý v priebehu svojej tisícročnej histórie (395 až 1453) neustále menil hranice.
| Byzantská ríša | ||
   Ríša bola priamym pokračovateľom Rímskej ríše a Byzantínci samých seba označovali za Rimanov. Spočiatku v sebe spájala klasickú rímsku tradíciu s raným kresťanstvom. V 6. storočí v ríši naplno prevážil grécky jazyk nad latinčinou a kresťanstvo nad antickým helenizmom. Ríša prešla rozsiahlymi sociálnymi a kultúrnymi zmenami. Pretransformovala sa na prevažne grécky stredoveký štát s početnými národnostnými a náboženskými menšinami na periférii. Krajina nikdy neprijala tradičný feudálny systém a jej ústredné orgány, politické a náboženské myslenie sa výrazne líšili od západných modelov. Naďalej nadväzovala na rímskoprávnu tradíciu a grécku vzdelanosť, ktoré však výrazne ovplyvňovali kresťanské náuky definované ekumenickými koncilmi. Najväčšieho rozmachu dosiahla ríša v pol. 6. storočia za vlády cisára Justiniána I., ktorý sa snažil obnoviť Rímsku ríšu v jej plnom rozsahu. Najvážnejším zahraničným nepriateľom ríše bola pôvodne Novoperzská ríša a v neskoršom období aj slovanské kmene (najmä pôvodne turkickí Bulhari). Perziu v 7. storočí nahradili Arabi (vyznávajúci nové náboženstvo – islam). ktorí obsadili ekonomicky a nábožensky významné východné oblasti. V 8. storočí vypukli v krajine spory o uctievanie ikon, ktoré krajinu ešte viac oslabili. Úpadok Byzancie definitívne zastavil až zakladateľ Macedónskej dynastie Bazil I. (†886). Po vymretí jeho dynastie a bitke pri Mantzikerte (1071) ríša znovu upadla do zmätku a stratila rozsiahle územia v Malej Ázii. Nový zlatý vek dosiahla až za vlády Komnénovcov (Alexios I., Ján II. a Manuel I.), ktorí i vďaka križiackym výpravám získali späť viaceré stratené územia. Osudnou sa pre Byzanciu stala štvrtá križiacka výprava, po ktorej sa ríša na istý čas rozpadla na malé štáty. Nikajské cisárstvo síce dokázalo udržať byzantskú kultúrnu tradíciu a obsadiť veľkú časť strateného územia, no ríša už nikdy neobnovila svoju predchádzajúcu moc. Posledný zlatý vek (osobitne v umení a literatúre) zažila Byzancia za vlády Palaiologovcov. Neustále vnútorné konflikty a neúspešné boje s osmanskými Turkami však nakoniec viedli v roku 1453 k dobytiu Konštantínopola Turkami, a teda aj k zániku Byzantskej ríše. Štúdiom byzantského sveta sa zaoberá byzantológia.
| ||
- Vznik Byzantskej ríše · Ranobyzantské obdobie · Ranobyzantská ríša · Macedónska renesancia · Prechodné obdobie · Obdobie Komnenovcov a Angelovcov · Štvrtá križiacka výprava · exil: Nikajské cisárstvo · Epirský despotát · Trapezuntské cisárstvo · Neskorobyzantské obdobie (Palaiologovci)
- Chronologický prehľad dejín Byzantskej ríše
 Náboženstvo  akakiánska schizma · akatist · arseniti · baziliáni · cirkevní otcovia · cézaropapizmus · Florentský koncil · filioque · Fotiova schizma · hagiografia · helénske náboženstvo · hésychazmus · islam a Byzancia · kánonické právo v Byzantskej ríši · byzantský monasticizmus · nedeľa ortodoxie · obrad (rítus) · ortodoxia · pravoslávna cirkev · tri kapitoly · východná schizma · teológia · Trulánsky koncil · Židia v Byzantskej ríši  I. nicejský · I. konštatinopolský · Efezský · Chalcedónsky · II. konštatinopolský · III. konštatinopolský · II. nicejský · IV. konštatinopolský (ekumenický len na Západe) Rím · Konštantínopol · Antiochia · Jeruzalem · Alexandria  adopcionizmus · apollinarizmus · arianizmus · bogomilstvo · donatizmus · ikonoklazmus · manicheizmus · messalianizmus · miafyzitizmus · modalizmus · monoenergizmus · monofyzitizmus · monotheletizmus · nestoriánstvo · paulikánstvo · pelagianizmus  Hospodárstvo, spoločnosť a právo 
cechy · kolonát · proniový systém · dane · peniaze
populácia: dynatoi · aporos · poros · paroikoi .jpg)
rímske právo · byzantské právo
cézaropapizmus · thema · exarchát (Africký · Ravennský) · katepanát  Kultúra a umenie  
(ranokresťanské umenie · byzantské umenie v justiniánskom a hérakleianskom období · byzantské umenie v období obrazoborectva · byzantské umenie v macedónskom období · byzantské umenie v komnénovskom a angelovskom období · byzantské umenie v exilovom a palaiologovskom období · postbyzantské umenie)
 Významné osobnosti  Agathias · Anna Komnéna · Eusebios z Kaisareie · Prokopios Cézarejský · Ióannes Skylitzes · Nikétas Chóniates · Ióannes Malalas · Ióannes Zónaras · Ján VI. · Lev Diakon · Michaél Attaleiates · Laonikos Chalkokondyles · Michaél Psellos · Sokrates Scholastikos · Sozomenus · Teodor Lektor · Theofanes Homologétes · Theofylaktos Simokattes · Zósimos Isidor z Milétu · Anthemios z Trallu · Trdat (Armén)  Atanáz Alexandrijský · Barlaam z Kalábrie · Bazil Veľký · Bessarion · Michal I. · Maxim Vyznávač · Florentská akadémia · Fótios · Germanos I. · Grégorios Palamas · Nikéforos Grégoras · Theofanes Homologétes · Hypatia · Nikéforos Chumnos · Ióannes Italos · Ján Damaský · Ján Kasián · Ióannes Klimax · Ióannes Moschos · Ján Zlatoústy · Kassia · Konštantín Filozof · Lev Matematik · Metod I. · Theodóros Metochites · Geórgios Pachymeres · Pletón · Roman Sladkopevec · Simeon Nový Teológ Alexios I. · Bazil II. · Belisar · Filippikus · Hérakleios · Ján I. · Geórgios Maniakes · Narses · Nikefor II.  Vedeli ste že...
Vybraný článok  Červený chrám (bulh. Червената църква – Červenata cărkva) sú zvyšky ranokresťanského chrámu pri meste Peruštica v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. V prvotnej podobe bola budova postavená na začiatku, alebo v polovici 4. storočia ako martýrium (antická kultová budova postavená na počesť mučeníkov), pričom išlo o stavbu v podobe tetrakonchy. Koncom 5. a začiatkom 6. storočia bola budova prestavaná na ranokresťanský chrám. Budova bola čiastočne upravená pri prestavbe v priebehu 11. a 12. storočia. Chrám bol využívaný pravdepodobne do 15. storočia. Ide o jedinú sakrálnu budovu na území Bulharska postavenú v podobe tetrakonchy. V podobe po dokončení prestavby na ranokresťanský chrám budova zasa predstavuje jeden z mála príkladov chrámovej budovy s centrálne uloženou kupolou, jednou apsidou, nartexom a exonartexom na území Bulharska. Celkové rozmery chrámu v tejto podobe dosahovali 32,80x 25,90 metra. Je bulharskou kultúrnou pamiatkou národného významu. Iné projekty
 Panovníci 
Konštantín I. Veľký · Theodosius I. Veľký · Theodosius II. · Lev I. Veľký · Justinián I. · Herákleios · Lev III. Sýrsky · Bazil I. · Lev VI. Filozof · Nikefor II. · Bazil II. · Alexios I. · Ján II. · Manuel I. · Michal VIII. · Konštantín XI.
Arkadios · Konštantín VI. · Justinián II. Rinotmétos · Konštantín V. Kopronymos · Theofilos · Michal IV. Paflagónsky · Roman IV. · Andronikos I. · Alexios III. · Alexios IV. · Teodor I. · Ján VI. · Manuel II. · Ján VIII.
Pulchéria · Eudokia (Athénais) · Theodora (6. storočie) · Irena (Byzantská ríša) · Theodora (9. storočie) · Theofanó · Zóé · Theodora (11. storočie)
Konštantínovská dynastia · Valentiniánsko-theodosiovská dynastia · Trácka dynastia · Justínovská dynastia · Hérakleiova dynastia · Sýrska dynastia (Isaurijská) · Amorijská dynastia · Macedónska dynastia · Komnénovci · Dukovci · Angelovci · Laskarovci · Kantakuzénovci · Palaiologovci  Vojenské konflikty    
allagion · akritai · hetaireia · skoutatoi · varjagovia · grécky oheň · katafrakt · tagma
Byzantské občianske vojny
Jarmúk · Kleidon · Mantzikert · Haram · Zemun · Myriokefalon · obliehanie Konštantínopola (626, 674, 717, 813, 860, 941, 1203 a 1204, 1235, 1396, 1422, 1453) · pád Filadelfie · pád Gallipoli · pád Trabzonu  Diplomacia a susedné štáty
byzantské kresťanské misie · večný mier · problém dvoch cisárov · schizma · križiacka výprava
Toto je čiastočný zoznam okolitých nezávislých štátov a autonómnych panstiev Byzantskej ríše v priebehu jej histórie.  Byzantská ríša a slovanský svet 
Veľká Morava: Cyril a Metod · Gorazd · hlaholika · Kliment Ochridský · Konštantín VII. · kultúrny jazyk na Veľkej Morave · Michal III. · Proglas · sedmopočetníci 
Anna Porfyrogennéta · kňažná Oľga · pokrstenie Rusi · rusko-byzantské vojny · Sofia Palaiologovna · Vladimír I. 
byzantsko-bulharské vojny · Deljan · Ivan Asen I. · Kalojan · komitopuli (Samuil · Dávid · Môjžiš · Áron) · obliehanie Konštantínopola (626) · druhé obliehanie Solúna (617) · Ochridská škola · Preslavská škola · Konštantín Preslavský · sedmopočetníci · Protobulhari · Simeon I. · sedem slovanských kmeňov · Slovania v Byzantskej ríši (Drugoviti · Rynchinovia · Strymonci · Sagudati · Velegeziti · Verziti · Vajuniti · Timočania · Smoljania) · Štefan Nemanja · Štefan Prvokorunovaný · Štefan Uroš IV. Dušan
Jordanes · Peloponézski Slovania (Jezerci/Ezeritai · Melingovia/Melingoi) · Tomáš Slovan  Najnovšie články Toto je zoznam v poslednej dobe vytvorených alebo výrazne pozmenených článkov o Byzantskej ríši a pridružených témach.
 Vybraný obrázok
Byzantský filozof a historik Michaél Psellos s cisárom Michalom VIII. Dukom, miniatúra zo štyroch evanjelií Ióanna Kalyvita, 11. storočie, Moni Pantokratoros, Athos, Codex 234. Fol. 245a |
Vytvoriť: Fótiova schizma (en), byzantská hudba (en), Konštatínopolské hradby (cs), problém dvoch cisárov (en), Ravennský exarchát, byzantské kresťanské misie a ďalšie červené odkazy
Rozšíriť: byzantská filozofia, byzantská literatúra, Konštantínopolský ekumenický patriarchát, arianizmus, rímske právo, prvá križiacka výprava, druhá križiacka výprava, Trapezuntské cisárstvo, Epirský despotát
Upraviť: Východná schizma
Kategórie | Šablóny | Správcovia portálu |
| Pre zobrazenie podkategórií klikni na ►
| Články, ktoré sa týkajú tohto portálu môžete na tento portál odkázať prostredníctvom šablóny {{portál|Byzantská ríša|Byzantský}}, ktorú vložíte na koniec tesne pred kategórie. Ďakujeme! | Portál bol založený 10. augusta 2019 redaktorom ScholastikosSVK. |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
.svg){kind=small}
Geografia
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Portál:Byzantská ríša, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.