Peter Pellegrini: Slovenský politik

október">6. október 1975, Banská Bystrica) je slovenský politik, v súčasnosti zvolený šiesty prezident Slovenskej republiky, v rokoch 2018 až 2020 predseda vlády Slovenskej republiky. Post predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zastával dvakrát, prvýkrát od 25. novembra 2014 do 23. marca 2016 a druhýkrát medzi 25. októbrom 2023 a 7. aprílom 2024, kedy bol zvolený za prezidenta.

Peter Pellegrini
slovenský politik
Pellegrini v roku 2024
8. predseda vlády SR
V úrade 22. marca 2018 – 21. marca 2020
Prezidenti	Andrej Kiska Zuzana Čaputová
Robert Fico Igor Matovič
8. a 11. predseda Národnej rady SR
V úrade 25. novembra 2014 – 23. marca 2016
Prezident	Andrej Kiska
Premiér	Robert Fico
Pavol Paška Andrej Danko
V úrade 25. októbra 2023 – 7. apríla 2024
Prezident	Zuzana Čaputová
Premiér	Robert Fico
Boris Kollár Peter Žiga
16. minister školstva SR
V úrade 3. júla 2014 – 25. novembra 2014
Dušan Čaplovič Juraj Draxler
Podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu
V úrade 23. marca 2016 – 22. marca 2018
Prezident	Andrej Kiska
Premiér	Robert Fico
Ľubomír Vážny Richard Raši
Podpredseda Národnej rady SR
V úrade 24. marca 2020 – 21. októbra 2020
Juraj Blanár
Poslanec Národnej rady Slovenskej Republiky
V úrade 4. júla 2006 – 11. apríla 2012
V úrade 25. novembra 2014 – 23. marca 2016
Biografické údaje
Narodenie	6.10.19756. október 1975 (48 rokov) Banská Bystrica, ČSSR dnes Slovensko
Politická strana	SMER–SD (2000 – 2020) HLAS–SD (2020 – 2024)
Alma mater	Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach
Národnosť	slovenská
Odkazy
	Peter Pellegrini (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

V druhej vláde Roberta Fica najprv pôsobil na poste tajomníka ministerstva financií SR, neskôr ho prezident Andrej Kiska 3. júla 2014 vymenoval za ministra školstva SR, keď nahradil Dušana Čaploviča. 24. novembra 2014 bola medializovaná správa, že bude zvolený do funkcie predsedu parlamentu. Na poste ministra školstva ho nahradil Juraj Draxler. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa v druhej Ficovej vláde stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.

15. marca 2018 bol poverený prezidentom SR Andrejom Kiskom zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu v dôsledku politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Pellegrini prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov, ktorí nový kabinet podporili. 22. marca 2018 ho prezident vymenoval za predsedu vlády SR.

V júni 2020 rezignoval na post podpredsedu strany SMER-SD, stranu opustil a založil novú sociálnodemokratická stranu HLAS – sociálna demokracia.

Pellegrini sa narodil 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici. Absolvoval Ekonomickú fakultu Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a Ekonomickú fakultu Technickej univerzity v Košiciach.

Politickú kariéru začal v roku 2002 ako 26-ročný, keď prvýkrát kandidoval v parlamentných voľbách za stranu SMER zo 41. miesta a získal 1 223 hlasov, čo mu nestačilo stať sa poslancom Národnej rady SR. V tom istom roku začal pôsobiť ako ekonóm a neskôr ako asistent poslanca NR SR a podpredsedu Výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ľubomíra Vážneho, kde pôsobil až do roku 2006.

Poslanec NR SR

V parlamentných voľbách 2006 kandidoval za stranu SMER-SD zo 27. miesta kandidátky a so ziskom 2 665 hlasov bol zvolený za poslanca Národnej rady SR. Počas volebného obdobia 2006 – 2010 bol člen zdravotníckeho parlamentného výboru. Do roku 2010 zároveň zastával funkciu predsedu Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti pri Výbore pre hospodársku politiku NR SR, ktorého bol členom. Zároveň bol členom Výboru NR SR na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu a členom Mandátového a imunitného výboru NR SR.

V parlamentných voľbách 2010 opäť kandidoval za stranu SMER-SD z 34. miesta kandidátky a so ziskom 2 745 hlasov sa stal poslancom NR SR. Ako poslanec NR SR pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ.

Predseda NR SR

V roku 2012 bol po tretíkrát zvolený za poslanca NR SR strany SMER-SD v predčasných parlamentných voľbách. Kandidoval z 35. miesta a získal 5 950 hlasov. V druhej vláde Roberta Fica sa stal štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR. Na mimoriadnom sneme strany SMER-SD 28. júna 2014 sa stal jej novým podpredsedom. Po demisii ministra školstva Dušana Čaploviča sa stal 3. júla 2014 ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR. Vo funkcii pôsobil do 25. novembra 2014, kedy nahradil odstupujúceho Pavla Pašku vo funkcii predsedu NR SR.

Predseda vlády

V parlamentných voľbách 2016 kandidoval z 3. miesta kandidátky strany SMER-SD a so ziskom 193 420 hlasov sa opätovne stal poslancom NR SR.V tretej Ficovej vláde bol podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.

Počas politickej krízy po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice bol Pellegrini 7. marca 2018 dočasne poverený vedením ministerstva kultúry SR namiesto Mareka Maďariča, ktorý sa vzdal svojej funkcie. O týždeň neskôr, 15. marca 2018 bol prezidentom SR Andrejom Kiskom poverený zostavením novej vlády potom, čo tretia vláda Roberta Fica podala demisiu. Prezidentovi predložil 79 podpisov poslancov. Prezident jeho vládu vymenoval 22. marca 2018, NR SR schválila jej programové vyhlásenie (ktoré bolo fakticky kópiou programového vyhlásenia predchádzajúcej vlády) a vyslovila vláde dôveru 81 hlasmi o štyri dni neskôr, 26. marca 2018.

 

Po približne roku pôsobenia v úrade mal naplánované prijatie u prezidenta USA, Donalda Trumpa. Bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš zdôraznil, že to má veľký význam, zo slovenských vysokých ústavných činiteľov sa to doposiaľ nepodarilo dosiahnuť Andrejovi Kiskovi. Stretnutie prebehlo 3. mája 2019.

Vláda Petra Pellegriniho podala po februárových voľbách 20. marca 2020 demisiu. V nich bol jednotkou kandidátky Smeru-SD. Získal 413 555 hlasov, najviac za stranu SMER-SD, čím sa znovu stal poslancom NR SR. Strana skončila po víťazstve OĽaNO v opozícii. V apríli 2020 Pellegrini ako podpredseda strany SMER oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany, keďže bol najpopulárnejší politik strany a vo voľbách získal o 170 000 viac hlasov než predseda strany. Vyzval Roberta Fica, aby odišiel z postu predsedu strany Smer a tak sa „vyhol osudu Vladimíra Mečiara či Mikuláša Dzurindu.“ Pellegrini 10. júna 2020 oznámil odchod zo strany SMER-SD, preto že už v nej nevidel budúcnosť a chcel predísť mocenským bojom v strane. Spolu s ním odišli 10 poslanci, z ktorých boli dvaja podpredsedovia strany, v tom čase to bola tretina poslancov strany SMER. Stranu Hlas-SD zaregistroval 11. septembra 2020. Na ustanovujúcom sneme strany, ktorý sa konal 28. novembra, zvolili delegáti za predsedu strany Pellegriniho.

Opäť predsedom NR SR

V predčasných parlamentných voľbách konaných 30. septembra 2023 už kandidoval ako jednotka novo vzniknutej strany HLAS-SD. Pellegrini získal 337 976 hlasov. Strana Hlas-SD sa spolu s víťazným Smerom-SD a SNS stala súčasťou vládnej koalície. 25. októbra 2023 bol Pellegrini druhýkrát zvolený za predsedu NR SR. Za hlasovalo 131 poslancov, proti bolo 11.

Prezident SR

Dňa 19. januára 2024 oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta v prezidentských voľbách 2024. Jeho prezidentská kampaň bola organizáciou Transparency International označená ako najmenej transparentná zo všetkých kandidátov. Počas kampane na transparentnom účte neukázal ani jediného darcu a poslané naň boli peniaze so strany Hlas-SD po voľbách, čo je v rozpore so zákonom. Podľa organizácie spolu v kampani minul cez 700-tisíc eur, čo bolo o 200-tisíc viac ako povoľuje zákon. Politológovia zhodnotili prezidentskú kampaň ako obsahovo prázdnu a nudnú, či neslušnú k ľuďom. Pellegrini bol zároveň obvinený z výhýbania sa duelu s Ivanom Korčokom, ktorý sa nakoniec udial až 18. marca, čiže 3 dni pred volebným moratóriom.

V prvom kole prezidentských volieb konanom 23. marca 2024 skončil na 2. mieste so ziskom 37,02 %. Celkovo získal 834 718 hlasov. Spolu s Ivanom Korčokom, ktorý získal 42,51 % tak postúpil do druhého kola. Kampaň po prvom kole volieb zameral na vojnou na Ukrajine, svojimi výrokmi, že bude prezidentom mieru, a bilbordovou kampaňou.

V druhom kole prezidentských volieb konanom 6. apríla 2024 skončil na prvom mieste s 53,12 %, čo predstavuje 1 409 255 hlasov. Tým bol zvolený ako v poradí šiesty slovenský prezident, ktorý bude 15. júna 2024 inaugurovaný a v prezidentskom úrade vystrieda Zuzanu Čaputovú. Pellegrinimu sa ako prvému podarilo postupne obsadiť všetky tri najvyššie posty – predsedom NR SR bol dvakrát, jedenkrát bol premiérom a teraz sa stane prezidentom. 23. apríla absolvoval v Tlačovej agentúre Slovenskej republiky fotenie na oficiálny prezidentský portrét, ktorý zhotovil Michal Svítok.

Vo februári 2020 poskytol rozhovor novinárom týždenníka Plus 7 dní, ktorý sa týkal aj jeho sexuálnej orientácie; na priamu otázku, či je pravda, že je homosexuál, odpovedal záporne. Následne sa však podľa Denníka N Pellegrini snažil, aby rozhovor vôbec nebol uverejnený. Rozhovor bol nakoniec uverejnený, ale otázky o sexuálnej orientácii boli na príkaz vydavateľa vynechané. Šéfredaktorka týždenníka sa kvôli tomu rozhodla odísť z čela redakcie, ktorú potom opustil aj autor rozhovoru s Pellegrinim.