Aškenázski Židia

Spolu so sefardskými Židmi sú najvýznamnejšou etnickou podskupinou židovského národa.

Židia a judaizmus

Židia · Judaizmus · Kto je žid Prúdy a skupiny Ortodoxný Konzervatívny (Masorti) Progresívny (Reformný - Liberálny) Ultraortodoxný Samaritáni Falašovia Karaiti Etnické skupiny a jazyky Aškenazim Sfaradim Mizrachi Hebrejčina Jidiš Ladino Ge'ez Buchori Populácia (vývoj) Európa Amerika Ázia Afrika Austrália Náboženstvo Boh Princípy viery v judaizme Božie mená 613 micvot Halacha Noemove zákony Mesiáš Eschatológia Filozofia a etika Židovská filozofia Cdaka Musar Vyvolenosť Chasidizmus Kabala Haskala Náboženské texty Tóra Tanach Mišna Talmud Midraš Tosefta Mišne Tora Šulchan aruch Sidur Machzor Pijut Zohar Tradície a zvyky Obriezka Pidjon ha-ben Simchat bat Bar micva Šiduch Svadba Rozvod (Get) Pohreb Kašrut Židovský kalendár Židovské sviatky Talit Tfilin Cicit Kipa Mezuza Menora Šofar Sefer Tora Významné postavy Abrahám Izák Jakub Mojžiš Šalamún David Eliáš Áron Maimonides Nachmanides Raši Ba'al Šem Tov Ga'on z Vilna Maharal Náboženské inštitúcie Chrám Synagóga Ješiva Bejt midraš Rabín Chazan Dajan Ga’on Kohen Mašgiach Gabaj Šochet Mohel Bejt din Roš ješiva Židovská liturgia Šema Amida Kadiš Minhag Minjan Nosach Šacharit Mincha Ma'ariv Musaf Dejiny Židov starovek stredovek novovek Blízke témy Antisemitizmus Gój Holokaust Izrael Filosemitizmus Sionizmus Abrahámovské náboženstvo

z • d • u

Označenie Aškenázi vzniklo z hebrejského výrazu pre Nemecko — Aškenaz (אשכנז). Od 10. do 19. storočia sa rozšírili prevažne na východ a zakladali komunity v Nemecku, Poľsku, Rusku, v strednej a východnej Európe, ale aj inde. Východoeurópski Aškenázi si až do holokaustu zachovali svoju kultúrnu osobitosť a špecifické náboženské zvykové právo (tzv. aškenázsky minhag). Dorozumievali sa hlavne jazykom jidiš alebo slovanskými jazykmi zmiešanými s hebrejčinou (napr. dnes už zaniknutý lešon kenaan, ako sa označovala tzv. židovská čeština, ale aj iné židovsko-slovanské jazyky). Naproti tomu Židia v Nemecku a vo Francúzsku sa od 18. storočia začali hlavne vďaka vplyvu haskaly a občianskemu zrovnoprávneniu rýchlo kultúrne aj nábožensky asimilovať.

Napriek tomu, že v 11. storočí predstavovali len 3 % celosvetovej židovskej populácie, v roku 1931 bolo až 92 % Židov na svete aškenázskeho pôvodu. Dnes predstavujú asi 80 % židovskej populácie na celom svete. Väčšina historických židovských komunít v Európe je aškenázskeho pôvodu, s výnimkou komunít v stredomorskej oblasti. Mnohí Židia, ktorí z Európy emigrovali na iné kontinenty (predovšetkým do Spojených štátov), sú východní Aškenázi.

Historicky je možné doložiť existenciu židovských komunít na sever od Álp a Pyrenejí od 8. - 9. storočia. Začiatkom 10. storočia už bola židovská populácia na severe Európy pevne usídlená, v roku 1066 prišli Židia spolu s normanskými dobyvateľmi do Anglicka a v tom istom čase osídlili aj Porýnie. S nástupom križiackych výprav a vyháňania z viacerých európskych krajín - z Anglicka (1290), Francúzska (1394) a niektorých regiónov Nemecka (15. storočie) - boli Židia nútení migrovať na východ do Poľska, Litvy a Ruska.

Celé stáročia bola ekonomická aktivita Židov orientovaná na obchod, predaj a finančníctvo (úverové služby), a to v dôsledku kresťanských predpisov, platných vo väčšine európskych krajín, ktoré Židom zakazovali vykonávať určité činnosti a znemožňovali dôležité finančné transakcie (ako napríklad pôžičky na úrok, ktoré boli považované za hriech úžery) medzi kresťanmi. V 15. storočí sa aškenázska komunita v Poľsku stala najväčšou židovskou komunitou v diaspóre, čo sa nezmenilo až do holokaustu.