Prievidza (nem.
Prievidza | |
mesto | |
Námestie slobody a Pomník padlým v SNP | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Trenčiansky kraj |
Okres | Prievidza |
Región | Horná Nitra |
Vodné toky | Handlovka, Nitra |
Nadmorská výška | 280 m n. m. |
Súradnice | 48°46′17″S 18°37′27″V / 48,771389°S 18,624167°V |
Najvyšší bod | |
- výška | 887 m n. m. |
Najnižší bod | |
- výška | 257 m n. m. |
Rozloha | 43,06 km² (4 306 ha) |
Obyvateľstvo | 42 980 (31. 12. 2023) |
Hustota | 998,14 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1113 |
Primátor | Katarína Macháčková (SPOLU) |
PSČ | 971 01 |
ŠÚJ | 513881 |
EČV (do r. 2022) | PD |
Tel. predvoľba | +421-46 |
Adresa mestského úradu | Mestský úrad Prievidza Námestie slobody 6 971 01 Prievidza |
E-mailová adresa | [email protected] |
Telefón | 046 / 517 91 10 |
Fax | 046 / 542 34 74 |
Poloha mesta na Slovensku | |
Interaktívna mapa mesta | |
Wiki Commons: Prievidza | |
Webová stránka: prievidza.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Počtom obyvateľov je to 11. najväčšie mesto na Slovensku. Je centrom regiónu Horná Nitra.
Mesto sa nachádza na okraji západného Slovenska, na východnom okraji Trenčianskeho kraja. Leží približne v strede Hornonitrianskej kotliny a ohraničuje ho z východu pohorie Vtáčnik a Žiar, zo západu Malá Magura. Prievidzou preteká rieka Handlovka, ktorá za mestom (medzi Košom, Opatovcami a Laskárom) ústi do rieky Nitry. Stred mesta leží v nadmorskej výške 280 m.
Centrom mesta vedie cesta I/64 (Nitra – Žilina), ktorú na južnom okraji križuje I/9 (Trenčín – Zvolen). Od Nitry sem smeruje hlavná železničná trať, na ktorú sa napája trať do Hornej Štubne a Nitrianskeho Pravna. Prievidza je vzdialená 60 km južne od Žiliny, 36 km západne od Žiaru nad Hronom, 30 km severovýchodne od Partizánskeho a 35 km východne od Bánoviec nad Bebravou. Najbližším mestom sú 3 km vzdialené Bojnice.
Erb mesta Prievidza tvorí v zelenom poli strieborný anjel so zlatou gloriolou, kľačiaci na strieborných oblakoch a držiaci v predpaží obojruč zlatý jednoramenný kríž.
Na pečatidle je zobrazený kľačiaci anjel s krížom v obidvoch rukách a po obvode pečatidla je nápis SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383.
Zástavu tvorí päť pozdĺžnych pruhov rovnakej šírky vo farbách žltá, biela, zelená, biela, žltá. Mestská zástava je ukončená zástrihom siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.
Predstavuje umelecky spracovaný kľúč z kovu veľkosti 27 centimetrov. Na jeho držadle je z jednej strany plasticky zobrazený kľačiaci anjel s krížom v rukách, na druhej nápis MESTO PRIEVIDZA.
Je vyrobená z bieleho kovu, umelecky tvarovaná a pri jej výrobe boli použité originálne strieborné spony a brošne patriace k prievidzskému kroju, ktorý obyvatelia Prievidze nosili do začiatku 20. storočia. Na prívesku reťaze je medaila so znakom mesta zhotovená podľa návrhu akademického maliara Vladimíra Vestenického z roku 1946. Z pôvodného znaku mesta použil motív kľačiaceho anjela s krížom, ktorý však nekľačí na kameňoch, ale na ozubenom kolese zo stúp, čo má pripomínať niekdajší kvitnúci súkennícky priemysel v Prievidzi. Po obidvoch stranách postavy anjela sú siluety prievidzských kostolných veží.
Je vyrobená ako medaila zo žltého kovu zavesená na trojfarebnej stuhe vo farbách mesta – t. j. v kombinácii žltá, biela, zelená. Medaila je umelecky tvarovaná, v jej strede je vo štvorci zobrazený na oblakoch kľačiaci anjel, ktorý v obidvoch rukách v predpažení drží jednoramenný kríž. Nad hlavou anjela je gloriola. Okolo štvorca sa tiahne nápis SIGILLUM CIVITATIS PRIVIDIAE 1383.
Hornonitrianska kotlina bola osídlená už v strednom paleolite, čo dokladajú bohaté paleontologické nálezy z Bojníc aj Prievidze. Prvou objavenou lokalitou je Prepoštská jaskyňa v Bojniciach, nachádzajúca sa na juhozápadnom okraji travertínovej kopy pod farským Kostolom sv. Martina. Našli sa tu početné kostrové pozostatky viacerých druhov vyhynutých zvierat (mamuty, srstnaté nosorožce, medvede atď.), taktiež väčšie množstvá štiepaných kamenných nástrojov. Prvý systematický výskum jaskyne sa uskutočnil už v roku 1927, no presnejšie datovanie bolo vykonané až v 60. rokoch 20. storočia.
Ďalším zdokumentovaným náleziskom paleontologického materiálu, objaveným v roku 1964, je travertínová kopa v severovýchodnej časti hradnej priekopy Bojnického zámku. Tu sa v profile vysokom 10 metrov nachádza až 11 polôh s výrobnými štiepnymi nástrojmi z paleolitu. Táto lokalita bola podľa datovania osídlená už pred približne 100 000 rokmi (v interglaciáli ris-würm).
Poslednou lokalitou s osídlením v paleolite je okolie Mariánskeho vŕška v Prievidzi, ktorý však skôr slúžil neandertálcom ako predsunutá základňa pri love, pričom bojnické lokality boli centrom a zimným sídlom. Tieto tri lokality patria k najstarším pravekým osídleniam v strednej časti Slovenska.
Obdobie neolitu je však v Hornonitrianskej kotline veľmi slabo doložené, čo je zapríčinené hlavne prvotným amatérskym výskumom Prepoštskej jaskyne, keď došlo k premiešaniu nálezov a nemožnosti presnejšieho určenia ich veku. Spoľahlivo datovaný je len nález kamennej sekery pri Hradci.
Prvá písomná zmienka o Prievidzi pochádza z roku 1113 z listiny Zoborského opátstva. Mestské práva mesto dostalo 26. januára 1383 od kráľovnej Márie. Prievidza získala výsady ako platenie dávok, konanie trhov, voľbu farára a richtára, stavanie mlynov, lovenie rýb, slobodný rozvoj remesiel, predaj výrobkov, vyberanie mýta a ochranu kráľovnej. V roku 1666 prichádzajú do mesta piaristi a ich zásluhou tu bol postavený barokový kostol (v súčasnosti známy ako piaristický kostol) a kláštor, ktorý sa stal strediskom kultúry a školstva.
V decembri 2020 mesto oznámilo, že vystúpi zo Združenia miest a obcí Slovenska a Združenia pre rozvoj regiónu Horná Nitra. Ostane v Únii miest Slovenska, členstvo v ktorej má byť pre mesto prínosnejšie.
Prievidza má 4 hlavné mestské časti:
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam ulíc a námestí v Prievidzi
Počet obyvateľov = 48 866 osôb
Slováci – 96,65 %
Česi – 0,95 %
Maďari – 0,48 %
Rómovia – 0,29 %
Nemci – 0,29 %
Iní – 0,05 %
Rímski katolíci – 61,91 %
bez vyznania – 29,01 %
evanjelici a. v. – 2,29 %
grécki katolíci – 0,34 %
pravoslávni – 0,12 %
a iní
Pôsobí tu amatérska divadelná skupina „A“ a „Shanti“.
V meste pôsobia dve lokálne televízne stanice:
Mestom prechádza európska cesta E572, ktorá kopíruje cestu I. triedy I/9. Ďalej cesta I. triedy I/64 a cesta III. triedy 1775 spájajúca Bojnice a Prievidzu.
V roku 2024 je plánovaný začiatok výstavby prvej etapy obchvatu Prievidze.
Mestskú hromadnú dopravu na základe zmluvného vzťahu s mestom Prievidza prevádzkuje spoločnosť SAD Prievidza, a. s., na štrnástich linkách v charakteristických žltých autobusoch (prípadne bielych so žltými prvkami).
Železničná stanica Prievidza je železničná stanica v Prievidzi.
Tvorí dôležitý regionálny dopravný uzol, ktorý je križovatkou tratí z Ponitria, z Turca a lokálnej trate z Nitrianskeho Pravna. Ponúka priame železničné spojenie s hlavným mestom (Bratislava).
V rokoch 2026 – 2029 je plánovaná komplexná rekonštrukcia železničnej trate Prievidza – Topoľčany, ktorej hlavným prínosom bude zvýšenie maximálnej rýchlosti až do 120 km/h.
Pravidelná osobná doprava na trati Prievidza – Nitrianske Pravno je od 7. decembra 2012 zastavená.
V blízkosti mesta sa nachádza medzinárodné letisko Prievidza (LZPE). Každoročne sa tam koná Deň mestskej polície, ozbrojených a záchranných zložiek. Využívané je najmä na bezmotorové lietanie.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Prievidza, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.