Kačica Divá: Druh vtáka rodu Anas

Anas platyrhynchos) je druh z rodu Anas (kačica) z čeľade kačicovité (Anatidae).

Kačica divá
Samec
Stupeň ohrozenia
(global, na Slovensku)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) zúbkozobce (Anseriformes) Čeľaď (familia) kačicovité (Anatidae) Rod (genus) kačica (Anas) Druh (species) kačica divá (A. platyrhynchos)
Vedecký názov
Anas platyrhynchos Linnaeus, 1758
Synonymá
kačica veľká
Mapa rozšírenia kačice divej       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Hniezdiaca, celoročný výskyt       Migrujúca       Nehniezdiaca       Na potuľkách (závislosť na sezóne nejasná)       Introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná       Pravdepodobne introdukovaná, závislosť na sezóne nejasná       Pravdepodobne vyhynutá a introdukovaná
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kačica domáca

Do druhu kačica divá sa väčšinou zaraďuje (ako forma alebo staršie poddruh) aj kačica domáca (Anas platyrhynchos forma domestica [alebo forma domesticus] alebo Anas platyrhynchos domesticus), ktorá sa ale občas (najmä staršie) zaraďuje ako samostatný druh (Anas domesticus alebo Anas domestica). Nie všetky domestikované (teda domáce) kačice však spadajú pod druh Anas platyrhynchos (resp. staršie: tvoria druh Anas domesticus), pretože niektoré spadajú pod druh pižmovka lesklá (Cairina moschata). Nasledujúci text sa kačicou domácou nezaoberá.

Kačica divá je najčastejšie a najďalej rozšírený druh kačice. Vyskytuje sa na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky. Na Novom Zélande je dovezená a skrížená s domácou Anas superciliosa. V mnohých mestách sveta sa vyskytujú kačice divé, ktoré sú skrížené s kačicou domácou a vyznačujú sa odlišným sfarbením. Je to najbežnejšia kačica Európy a hniezdi aj nad 2 000 m n. m..

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kačica divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia má stúpajúci trend, populácia v Európe je stabilná, v severnej Amerike za posledných 40 rokov výrazne zrástli stavy a to o 99,3%. V roku 2015 boli hodnoty početnosti o 51% nad hodnotou dlhodobého priemeru (roky 1955 – 2014).

Kačica divá váži 850 až 1400 gramov. Jej dĺžka je približne 58 cm (51 – 62 cm) a jej rozpätie krídel až 81 – 98 cm a dokáže letieť maximálnou rýchlosťou 110 km za hodinu.

Operenie samčeka (káčer) je sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Hlava je kovovo zelená a pod tým s bielym pruhom na krku, zobák je zelenožltý. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý bielo lemovaný pás. Konce chvosta sú kučeravé. V časovom období medzi júlom a augustom je operenie samčeka zameniteľne podobné sfarbeniu samičky. Sfarbenie zobáka (naďalej značne žltý zobák samčeka a v protiklade tmavo sivý až hnedý zobák samičky), ligotavejšie "zrkadlo" na krídle, tmavší vrch hlavy a hnedšia hruď poskytujú dobré rozpoznávacie znaky.

Samec sa v čase rozmnožovania ozýva vysokým pískavým "jip-jip" a tichým nosovým zvukom "rääb-räb-räb-räb" pripomínajúcim žaby.. Samica hlasno kváka "wäk-wäk-wäk".

Na Slovensku je jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Najvyššie položené hniezdiská boli zistené na Nižnom Temnosmrečinskom plese 1 677 m n. m. a Veľkom Roháčskom plese 1 562 m n. m..

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 12000 – 20000, zimujúcich jedincov 60000 – 120000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytovala boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 žiadny. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 13000 – 20000 párov, zimujúcich jedincov 80000 – 110000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2012) boli stabilné. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2000 – 2012) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci. V roku 2014 LC - menej dotknutý.

Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 15000 – 22000 párov, zimujúcich jedincov 90000 – 130000. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj dlhodobý trend od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce. Veľkosť územia na ktorom hniezdila za posledných 12 rokov ako aj z pohľadu dlhodobého trendu bola stabilná. Krátkodobý trend zimujúcej populácie za posledných 12 rokov (2007 – 2018) bol stabilný, dlhodobý trend bol klesajúci.

Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Počas migrácie uprednostňujú veľké otvorené vodné plochy. V najväčších množstvách zimujú na veľkých vodných tokoch a rozsiahlych nezamrznutých vodných plochách.

Obdobie párenia je na jar. Párenie prebieha podľa komplikovaného rituálu. Kačice divé si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype. Samičky sedia na vajciach raz do roka. Na 7 až 11 (výnimočne aj 20) vajciach sedí 25 až 28 dní. Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) spraví dieru do vápennej škrupiny a keď sa dostane von, zostane vyčerpané ležať. Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté, po krátkom čase opúšťajú hniezdo a vedia od začiatku plávať. V prvých hodinách života bežia za tým, koho vidia ako prvého. To je najčastejšie matka. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Odlišuje sa predovšetkým dvoma zvláštnosťami od iných druhov učenia: po prvé – je nevratné a po druhé – učenie je obmedzené na citlivú fázu (kritickú periódu). Po ôsmich týždňoch vedia kačice lietať. Kačica dáva pozor na mláďatá 50 až 60 dní.

 

Potrava kačice divej pozostáva prevažne z rastlinných látok. Má rada semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru patrí ale aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, žaby, červy, a dokonca myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy. Na kŕmnych miestach žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad. Pri hľadaní potravy a v nebezpečenstve sa kačice ponárajú. Chvost pritom vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou. Potrava sa tu zachytáva.

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).

•  
  Párik, samček vpravo.
•  
  Párik pláva na vode. Nepotápavé kačice majú chvosty pri plávaní nad vodou.
•  
  Ďalší rozdiel od potápavých druhov kačíc je, že sa nemusia rozbiehať po hladine a okamžite vzlietnu z vodnej hladiny.
•  
  Párik pri hľadaní potravy. Neponárajú sa, iba sa obrátia v plytkej vode a dočahujú ku dnu. Úplne sa potápajú len v nebezpečenstve.
•  
  Vajíčka
•  
  Káčatká
•  
  Kačica s mladými.
•  
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
•  
  Samice