HTML kladie dôraz skôr na prezentáciu informácií (odseky, fonty, váha písma, tabuľky atď.) ako na sémantiku (význam slov).

Pôvodne bol určený ako veľmi zjednodušená podmnožina jazyka SGML, ktorý sa používa v organizáciách s komplexnými publikačnými požiadavkami, ale neskôr sa stal samostatným štandardom (ISO/IEC 15445:2000). Špecifikáciu jazyka HTML udržiava World Wide Web Consortium (W3C).

Do príchodu HTML5 W3C plánovalo nahradiť HTML jazykom XHTML, implementáciou jazyka XML, ktorá mala zjednodušiť prácu prehliadačov aj tvorcov web stránok.

Jazyk HTML umožňuje vytvárať dokumenty obsahujúce text, hypertextové odkazy, multimediálny a iný obsah, formuláre, skripty a metainformácie prehliadateľné v tzv. webovom prehliadači.

Jazyk HTML je textový; umožňuje čítanie a upravovanie priamo v textovom editore. Existujú aj špecializované programy na grafické WYSIWYG editovanie stránok HTML, napríklad Macromedia Dreamweaver alebo Microsoft FrontPage.

Jazyk HTML sa zvykne používať aj v elektronickej pošte. O takomto použití sa vedú diskusie.

• HTML 2.0 – (RFC 1866) schválené ako štandard 22. septembra 1995,
• HTML 3.2 – 14. januára 1997,
• HTML 4.0 – 18. decembra 1997,
• HTML 4.01 (drobné opravy) – 24. decembra 1999,
• HTML5 – 28. októbra 2014,
• ISO/IEC 15445:2000 ("ISO HTML", založené na HTML 4.01 Strict) – 15. mája 2000.

Oficiálna špecifikácia HTML 1.0 neexistuje, pretože sa v tom čase používali rôzne neformálne štandardy. Prvá formálna špecifikácia bola označená číslom 2.0, aby sa zdôraznil rozdiel oproti predchádzajúcim neoficiálnym verziám.

Štandard HTML 3.0 vytvorilo novozaložené W3C v marci 1995. Obsahovalo mnoho nových možností ako podpora tabuliek, obtekanie textu, a zobrazovanie matematických výrazov. V tom čase ho nepodporili webové prehliadače. Ďalšia navrhovaná verzia, HTML 3.2, väčšinu nových prvkov vynechala a namiesto toho prijala prvky, ktoré medzičasom vytvorili webové prehliadače Netscape a Mosaic. Plánovaná podpora matematiky z verzie HTML 3.0 sa neskôr stala samostatným štandardom MathML.

Verzia HTML 4.0 takisto prijala mnohé prvky a vlastnosti z jednotlivých prehliadačov, ale zároveň sa pokúšala vyčistiť štandard tak, že niektoré prvky označila ako zastarané.

Aktuálna verzia je HTML5.

V značkách jazyka HTML existujú štyri druhy prvkov:

• Štruktúrové prvky. Označujú zmysel textu. Napríklad

Hypertextový Značkový Jazyk

Hypertextový značkovací jazyk (HyperText Markup Language; HTML) je značkovací jazyk určený na vytváranie webových stránok a iných informácií zobraziteľných vo webovom prehliadači.

označuje, že slovo "Golf" je nadpisom prvej úrovne.

• Prezentačné prvky. Popisujú výzor textu, bez ohľadu na jeho zmysel. Napríklad

tučné

zobrazí slovo "tučné" tučným písmom. Prezentačné prvky sa už neodporúča používať; výzor textu by mal byť popísaný pomocou kaskádových štýlov.

• Hyperlinky. Linky do iných dokumentov. Napríklad

Príklad

urobí zo slova Príklad linku na dané URL.

• Ovládacie prvky. Vytvárajú tlačidlá, zaškrtávacie políčka, zoznamy, atď.

Nový spôsob vytvárania webových dokumentov, zdôraznený v jazyku XHTML, oddeľuje štruktúru dokumentu (nadpisy, odseky, citáty, tabuľky, a podobne) od jeho výzoru (písmo, farba, a podobne). Značky určené na popisovanie výzoru boli zo štandardov HTML 4.01 Strict a XHTML 1.0 Strict vynechané; má ich nahradiť CSS.

Každý dokument HTML by mal začínať tzv. deklaráciou typu dokumentu (angl. Document Type Declaration = DTD). Napríklad:

To znamená, že dokument je v súlade s definíciou Strict DTD jazyka HTML 4.01.

Definícia typu určuje množinu značiek, ktoré môžu byť použité v dokumente, ale v dnešnej dobe sa používa už iba pre udržanie spätnej kompatibility, pretože spôsobuje prepínanie vykresľovacieho režimu.

Deklarácia pre HTML 5:

• Chamurappi: Webylon – História vývoja webu a kritika konsorcia W3C
• Lednár, Matej.: Príručka programátora – Prehľadný sprievodca jazykmi XHTML 1.1, CSS 2.1 a JavaScript 1.5+ s úvodom do DOM. Bratislava: MLD Group, 2009, s.776. ISBN 978-80-89448-00-5
• Lednár, Matej.: Príručka programátora – Aplikujeme DOM s jazykmi XHTML, CSS a JavaScript. Bratislava: MLD Group, 2009, s. 207. ISBN 978-80-89448-01-2
• Lednár, Matej.: Príručka programátora – Prehľadný sprievodca jazykom XHTML 1.1. Bratislava: MLD Group, 2009, s.178. ISBN 978-80-89448-04-3