Česko-Slovensko (v rokoch 1918 – 1938 a 1945 – 1990 písané Československo) bol zvrchovaný štát v strednej Európe, ktorý existoval v rokoch 1918 – 1992, s výnimkou obdobia druhej svetovej vojny (1939 – 1945), keď však mal svoju exilovú vládu v zahraničí.
Česko-Slovensko (Československo)
| |||||||||
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska | |||||||||
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit | |||||||||
Geografia | |||||||||
Rozloha | 140 446 km² (1921) 127 900 km² (1992) | ||||||||
Najvyšší bod | Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.) | ||||||||
Najdlhšia rieka | Vltava (430 km) | ||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov | 14 723 854 (1930) 15 576 550 (1991) | ||||||||
Národnostné zloženie | |||||||||
čeština, slovenčina (úradné jazyky) | |||||||||
Štátny útvar | |||||||||
parlamentná republika (1918 – 1939), parlamentná republika s obmedzenou demokraciou (1945 – 1948), ľudovodemokratická republika (1948 – 1960), socialistická republika (1960 – 1968), federatívna socialistická republika (1969 – 1990), federatívna republika (1990 – 1992) | |||||||||
Vznik | |||||||||
Zánik | |||||||||
|
Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918 ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade Rakúsko-Uhorska. Následné medzivojnové obdobie je označované ako prvá republika, výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Po mníchovskej dohode v roku 1938 sa pohraničné Sudety stali súčasťou Nemecka a krajina prišla aj o ďalšie územie prvou viedenskou arbitrážou v prospech Maďarska a anexiou Tešínska v prospech Poľska. V marci 1939 sa osamostatnilo Slovensko a Podkarpatská Rus bola obsadená Maďarskom. Na zvyšku českých krajín bol vyhlásený Protektorát Čechy a Morava, formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí druhej svetovej vojny zostavil v októbri 1939 bývalý československý prezident Edvard Beneš exilovú vládu, ktorá bola neskôr uznaná spojencami.
Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku 1945 obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorá sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu. Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989 bolo súčasťou Východného bloku s príkazovou ekonomikou, vládla tu komunistická strana. Krajina bola od roku 1949 súčasťou hospodárskeho zoskupenia Rada vzájomnej hospodárskej pomoci a od roku 1955 vojenského paktu Varšavskej zmluvy. Politickú liberalizáciu v roku 1968, známu ako Pražská jar, násilne ukončila v auguste 1968 invázia vojsk Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu. Nasledovala doba tzv. normalizácie, ktorá bola ukončená v novembri 1989 Nežnou revolúciou, ktorá sa uskutočnila v období pádu komunizmu v strednej a východnej Európe. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Československo stalo demokratickým štátom, na čele s prezidentom Václavom Havlom. Česko-Slovensko zaniklo 31. decembra 1992 rozdelením na dva suverénne štáty, Česko a Slovensko.
Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:
1. podľa zriadenia (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):
Obdobie 1945 – 1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960 – 1989 aj socialistické obdobie.
2. podľa oficiálneho názvu štátu (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):
Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného Česka, Slovenska a Zakarpatskej oblasti Ukrajiny.
Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:
Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.
Susedmi Česko-Slovenska teda boli:
Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou Podkarpatskej Rusi, približne 950 km. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo 150 km. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo Českého masívu, alpínske horstvo Západných a sčasti Východných Karpát a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky Panónskeho panvového systému.
V Československu prevládala rímskokatolícka cirkev. Na území Česka pôsobili aj Českobratská cirkev evanjelická, Cirkev československá husitská a iné. Na Slovensku zasa aj Evanjelická cirkev augsburského vyznania, Reformovaná kresťanská cirkev a iné. V Československu pôsobili aj gréckokatolícka a pravoslávna cirkev.
1:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.
Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Členenie bolo takéto:
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri krajinské zriadenie):
Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj Žilinská dohoda) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.
Ako pred jeseňou 1938 (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)
Členenie na kraje – pozri kraj (1949 – 1960).
Členenie na (väčšie) kraje – pozri kraj (1960 – 1990).
Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na Českú socialistickú republiku (od 6. marca 1990 Českú republiku) a Slovenskú socialistickú republiku (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii.
Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Česko-Slovensko, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.