Parlamentná Republika

Hlavou štátu je prezident, ktorý spravidla poverí zostavením vlády vodcu najsilnejšej parlamentnej strany, a schvaľuje ho parlament. Prezident má väčšinou len reprezentačnú moc. Parlament taktiež môže vysloviť vláde nedôveru.

Kým prezidentská forma vlády vychádza z trojdelenia moci, parlamentná forma vlády je založená na dominancii zákonodarnej moci, ktorej je podriadená výkonná zložka moci. V parlamentnej republike teda ide v podstate len o deľbu moci medzi súdnu a zákonodarnú moc (ktorá riadi aj výkonnú moc). Moderné parlamentné republiky postupne oslabujú dominantné postavenie zákonodarnej moci a preberajú prvky prezidentskej republiky. To sa deje aj u nás. Napríklad od roku 1999 volia prezidenta občania, čím sa prezident osamostatnil od zákonodarnej moci, keďže dovtedy ho volil parlament. Súčasne s touto zmenou došlo aj k väčšiemu osamostatneniu vlády, ktorej predsedu menuje práve prezident. Preto je presnejšie, keď o SR hovoríme ako o parlamentno-prezidentskej republike.

"Tak prezidentská forma, ako aj parlamentné formy sa stále vývojom transformujú. Parlamentné formy preberajú z klasickej prezidentskej republiky najmä po druhej svetovej vojne niektoré prvky, ktoré posilňujú výkonnú moc a ktorých funkcie významne modifikujú klasický parlamentarizmus."(Prusák, Jozef.: Teória práva. Bratislava: 1999, s. 118)