Jazvec Lesný

Meles meles) je cicavec z čeľade lasicovité. Jeho presná definícia je sporná - pozri kapitolu Vymedzenie druhu.

Jazvec lesný
Stupeň ohrozenia
(globálne) (na Slovensku)
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Nadrad (superordo) placentovce (Eutheria) Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) lasicovité (Mustelidae) Podčeľaď (subfamilia) Melinae Rod (genus) jazvec (Meles) Druh (species) jazvec lesný (M. meles)
Vedecký názov
Meles meles Linnaeus, 1758
Synonymá
pôvodne ako Ursus meles
Rozšírenie jazveca lesného v širšom zmysle
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

V novšom ponímaní je Meles meles:

• v užšom zmysle druh vyskytujúci sa len Európe (okrem severnej Škandinávie, Sardínie, Korziky a Sicílie) bez Kréty a Rodosu,
• v širšom zmysle druh vyskytujúci sa v Európe (okrem severnej Škandinávie, Sardínie, Korziky a Sicílie) vrátane Kréty a Rodosu a ďalej v Malej Ázii, Iráne, Iraku, Sýrii, Libanone, Izraeli, Afganistane, Turkménsku, Kirgizsku, Uzbekistane a Tadžikistane (t.j. takto definovaný Meles meles zahŕňa aj to, čo je u iných autorov samostatný druh Meles canescens [= poddruhy Meles meles canescens, Meles meles arcalus, Meles meles rhodius a Meles meles severzovi])

V staršom ponímaní (teda v najširšom zmysle) Meles meles zahŕňa to, čo je vyššie uvedené pre Meles meles v širšom zmysle, plus všetky recentné jazvece z rodu Meles v ostatnej Ázii, vrátane Japonska (t.j. takto definovaný Meles meles zahŕňa aj to, čo sú u dnešných autorov samostatné druhy Meles canescens, Meles leucurus a Meles anakuma, a je teda jediným recentným druhom rodu Meles).
V systémoch, v ktorých je jazvec lesný definovaný v širšom resp. najširšom zmysle, má jazvec lesný v užšom resp. širšom zmysle zmysle často postavenie poddruhu jazvec (lesný/obyčajný) európsky (lat. Meles meles meles), ale poddruh Meles meles meles sa dá chápať aj užšie - ako jeden z poddruhov druhu Meles meles v užšom zmysle (takto aj v zozname poddruhov uvedenom dole v tomto článku).

Tento článok je o jazvecovi lesnom v širšom zmysle (ktorý zahŕňa aj jazveca lesného v užšom zmysle), pričom ale všeobecná charakteristika platí aj pre jazveca lesného v najširšom zmysle.

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov jazvec obyčajný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, stav celkovej populácie je ustálený. Výskyt na Slovensku bol doložený na 85,8 % územia.

Obýva najmä lesy, vyhovuje mu priemerne úrodné územie, ktoré nie je hornaté. Vyskytuje sa až do 2 000 m n. m., ale najčastejšie do 700 m n. m. Vyhýba sa monokultúrnym oblastiam vytvoreným človekom a miestam s lesníckou činnosťou. Ak ho vyprovokujú, býva agresívny. To sa v minulosti v Európe využívalo na krvavý šport, kde na takto vyprovokované jazvece huckali psy. Vo všeobecnosti je to mierumilovné zviera, o svoju noru sa delí s ostatnými zvieratami, líškami, psíkmi medvedíkovitými a zajacmi.

Jazvece sú prenášače baktérie druhu Mycobacterium bovis, ktorý spôsobuje tuberkulózu dobytka. To vyvoláva u roľníkov obavy a vytvárajú sa špeciálne programy na očkovanie, najmä v Spojenom kráľovstve. Môžu prenášať aj besnotu.

Na lovenie jazvecov sa vyšľachtilo osobitné plemeno psa – jazvečík.

Druh sa pravdepodobne vyvinul z čínskeho Meles thorali vo včasnom pleistocéne. Dnešný druh pochádza zo začiatku stredného pleistocénu s nálezmi skamenenín v Episcopia, Grombasek, Süssenborn, Hundsheim, Erpfingen, Koněprusy, Mosbach 2 a Stránská Skála. Porovnanie skamenenín s dnešným druhov dokazuje značnú adaptáciu na všežravosť, najmä zväčšenie povrchu stoličiek a zmena očných zubov. Jeho skameneniny sa nachádzajú aj v starších geologických vrstvách, čo spôsobil jeho zvyk vytvárať si nory.

Na území Slovenska to je najväčšia lasicovitá šelma. Má valcovité telo, váži 8-10 kg (hmotnosť záleží na období, najťažší je na jeseň, váži až 20 kg), dlhý je 60-85 cm a s chvostom (12-20 cm) má meter. V porovnaní s ostatnými lasicovitými šelmami má jazvec úplne odlišný tvar tela. Má takmer bielu hlavu, len cez oči má široké čierne pásiky. Srsť je žltosivá až čierna. Labky má vybavené piatimi veľkými pazúrmi. Uši má malé. Samec je väčší ako samica.

Ich nohy sú krátke s piatimi prstami. Dostupujú na prsty. Pazúre sú dlhé, silné a na konci tupé, čo pomáha pri hrabaní. Pazúre sa nedajú zatiahnuť. Rypák je prispôsobený na hrabanie a skúmanie, je pružný a svalnatý. Majú malé oči. Fúzy sa nachádzajú na rypáku nad úrovňou očí. Jeho črevá sú trochu dlhšie ako pri líške hrdzavej. Tenké črevo má v priemere 5,36 a chýba mu slepé črevo. Samec aj samica má tri páry bradaviek, ktoré sú na samice viac vyvinuté. Nedokáže si ohnúť chrbát,ako napr. kuna, ani sa nedokáže vystrieť na zadných nohách ako mediar, ale pri dlhom cvale sa dokážu rýchlo pohybovať.

Čuch jazveca je jemný a zrak čiernobiely, lebo sa vie, nereagujú na červenú farbu. Ich pozornosť pútajú pohybujúce sa objekty. Sluch nemajú vyšší ako ľudský.

Jazvece majú rôzne hlasové prejavy, funia a krochkajú.

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 370 (85,8 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 38, 8,8 %) v nadmorských výškach 101 (Leles) – 1 265 m n. m. (Slovenské rudohorie), zvláštnosť je chytenie dospelého samca pri meteorologickej stanici na Lommnickom štíte 2 633 m n. m., pravdepodobne bol vyvezený s materiálom lanovkou z Tatranskej Lomnici alebo zo Skalnatého plesa.

Ekosozologický status od roku 2001 VU - zraniteľný. Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko LC - menej dotknutý.

 

Je to spoločenský živočích, aktívny najmä v noci. Vyhrabáva si noru vo vyvýšenom teréne. Nora je vždy veľmi členitá s mnohými chodbami, vstupmi a komorou v strede, kde spí a môže byť až 5 m hlboká. Vo svahovitom teréne môže byť dĺžka nory až 100 m. Nory sú viacgeneračné a s viacerými rodinami. Cez jeseň si vytvára zásoby tuku na zimu. Cez zimu obmedzuje svoju aktivitu, veľa spí, ale do skutočného zimného spánku so zníženou telesnou teplotou neupadá. Je veľmi čistotný. Podzemné priestory si vystiela suchou trávou a listami. Trus ukladá mimo noru a vytvára si tak latrínu. Latrína je potom centrom spoločenstva a skupiny jazvecov. Svoje teritórium si značkujú pachom a nie sú tolerantné k ostatným jazvecom.

V nore sa neobjavujú ani zvyšky potravy, na rozdiel napríklad od nôr líšok. Jazvec je všežravec a živí sa tým, čo je dostupné. Najmä dážďovkami(až 2/3), hmyzom, hrabošmi, vajcami, semenami, hubami, bobuľami, lesnými plodmi, korienkami, občas zožerie aj zdochlinu. Napriek tomu, že je aj mäsožravec, nemá na to prispôsobený chrup.

Ak nejaký jazvec zomrie v časti nory, ostatní túto časť niekedy zahrabú a uzavrú, neskôr vyhrabú novú. Niektoré jazvece naopak vynášajú mŕtvych von a tam ich zahrabávajú.

Pári sa celý rok, ale najmä od februára do mája. Mláďatá sa rodia vo februári alebo marci. Mláďatám, ktorých sa rodí 1 až 5, sa otvárajú oči po 3 týždňoch. Sú dojčené približne 10 týždňov a po 5 mesiacoch sa osamostatňujú. Dospelosť dosahujú vo veku 1,5 – 2 rokov.. Jazvece sa dožívajú až 15 rokov.

Aj napriek jeho veľkému počtu sa zakladajú záchranné stanice, kde chovajú tieto jazvece. Jazvec je ťažko spozorovateľný. Na Slovensku patrí medzi lovnú zver. Dospelé jedince nemajú v prírode veľa prirodzených predátorov. Ich najčastejšou príčinou smrti je tuberkulóza, smrť hladom alebo zrážka s automobilom.

V zajatí sa môžu dožiť aj 15 rokov.

Wozencraft rozoznáva 8 poddruhov.

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III).

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jazvec lesný
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jazvec lesný

• Harris, Stephen; Yalden, Derek (2008), Mammals of the British Isles. (4th Revised edition vyd.), Mammal Society, ISBN 0906282659 
• Heptner, V. G.; Sludskii, A. A. (2002), Mammals of the Soviet Union. (Vol. II, part 1b, Carnivores (Mustelidae and Procyonidae). vyd.), Washington, D.C.: Smithsonian Institution Libraries and National Science Foundation, ISBN 90-04-08876-8 
• Meles meles. 2006 IUCN Red List of Threatened Species. prístup 2. 11. 2011.
• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Jezevec lesní na českej Wikipédii a European badger na anglickej Wikipédii.

• Ukážky zvukov