Charkov

Má 1 447 435 obyvateľov (2018), metropolitná oblasť 1 732 400 (2014) a je druhým najväčším mestom na Ukrajine. Nachádza sa pri hranici s Ruskom.

Charkov (Харків – Charkiv)
Charkiv
mesto
Námestie slobody
Vlajka Erb
Štát	Ukrajina
Oblasť	Charkovská oblasť
Nadmorská výška	148 m n. m.
Súradnice	50°00′21″S 36°13′45″V / 50,00583°S 36,22917°V / 50.00583; 36.22917
Rozloha	370 km² (37 000 ha)
Obyvateľstvo	1 446 107 (1.1.2019)
Hustota	3 908,4 obyv./km²
Vznik	1654
Časové pásmo	SEČ (UTC+2)
- letný čas	SELČ (UTC+3)
PSČ	61001 – 61499
Poloha mesta v Ukrajine
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Mesto bolo založené v roku 1654 a po skromných začiatkoch ako malá pevnosť začalo byť významným centrom ukrajinskej kultúry v rámci Ruskej ríše.

V meste sa nachádza 60 vedeckých ústavov, 30 vysokých škôl, z toho 13 univerzít, 6 múzeí, 7 divadiel a 80 knižníc. Priemysel sa špecializuje predovšetkým na techniku a elektroniku.

Opevnené mesto Charkov bolo založené ukrajinskými kozákmi v roku 1654, malo chrániť južné hranice Ruskej ríše. Počas 18. storočia však svoj vojenský význam stratilo, v roku 1765 sa stalo hlavným mestom ruskej časti Ukrajiny. V roku 1805 bola založená prvá univerzita na území Ukrajiny. Rýchly rozvoj nastal koncom 19. storočia. S príchodom železnice sa z Charkova stalo priemyselné a obchodné centrum na pomedzí východu-západu, ale aj severu-juhu. Mesto rástlo čo sa týka počtu obyvateľov najmä v 20. storočí a napriek svojmu mladému veku sa stalo druhým najväčším mestom. V prvých rokoch ZSSR bol Charkov hlavným mestom Ukrajinskej SSR, kde ho v roku 1934 vystriedal Kyjev.

Charkov na začiatku 30. rokov 20. storočia postihol veľký hladomor, ktorý bol do veľkej miery zapríčinený Stalinovou bezohľadnou politikou voči domnelým, či skutočným nepriateľom štátu z radov roľníkov. Začiatkom 21. storočia bol oficiálne uznaný za genocídu.

Počas 2. svetovej vojny v oblasti Charkova prebiehali jedny z najťažších bojov na území Ukrajiny. Mesto bolo dobyté niekoľkokrát, striedavo nemeckými vojskami a Červenou armádou. Definitívne bolo oslobodené v roku 1943 v dôsledku úspešného rozvinutia sovietskych ofenzív po bitke pri Kursku. Veľká časť mesta bola zničená počas bojov a desiatky tisíc obyvateľov zahynulo. Po 2. svetovej vojne Charkov prišiel o post najväčšieho mesta Ukrajiny.

V roku 2006 mal Charkov 1 464 000 obyvateľov s nadpolovičnou väčšinou Ukrajincov. Dlho bol najväčším ukrajinským mestom; najrýchlejšie rástol koncom 19. a začiatkom 20. storočia. V roku 1926 mal 417 000 obyvateľov; Ukrajinci vtedy tvorili 38 %, Rusi 38 %, Židia 19,5 %. V roku 1939 tu už žilo 833 000 osôb. Pokles spôsobený vojnou bol čoskoro zmazaný: v roku 1959 žilo v Charkove 953 000 ľudí (Ukrajinci 48 %, Rusi 40 %, Židia 9 %). Podiel Rusov a Židov má klesajúcu tendenciu, naopak novými menšinami sú Arméni a Vietnamci.

Charkov je popri Kyjeve a Ľvove hlavným dopravným uzlom krajiny. Hlavným tranzitným smerom je severojužný cestný a železničný ťah Moskva – Charkov – Krym. Funguje tu medzinárodné letisko (Kharkiv International Airport), ktoré v roku 2015 prepravilo 373 625 pasažierov. Do Kyjeva jazdí dvakrát denne prestížny rýchlik Stolyčnyj Ekspres. Železnice odtiaľto vedú v smeroch: Poltava, Sumy, Lgov (Rusko), Belgorod (Rusko), Kupjansk, Svjatohirsk, Lozova a Krasnohrad. V Charkove sa nachádza sídlo Južnej železnice, jednej zo 6 divizií štátnych železníc Ukrzaliznycja. Mesto má pomerne rozvinutú sieť MHD: charkovské metro, ktoré funguje od roku 1975, doplnilo svojimi troma linkami a 27 stanicami nedostačujúcu električkovú a trolejbusovú sieť. Ďalej sú v prevádzke maršrutky a autobusy, ktoré ročne prepravia približne 12 000 000 cestujúcich. Zaujímavosťou je miestna detská železnica a lanová dráha.

Počas sovietskej éry bol Charkov centrom priemyselnej výroby na Ukrajine a tretím najväčším centrom priemyslu a obchodu v ZSSR. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa do značnej miery zbrojársky orientovaná priemyselná výroba mesta výrazne znížila. Začiatkom 21. storočia sa začal priemysel zotavovať a prispôsobovať sa potrebám trhového hospodárstva. Dnes existuje v meste viac ako 380 priemyselných podnikov, ktoré majú celkovo 150.000 zamestnancov. Tieto podniky vytvára strojárstvo, elektrotechnika, a energetické konglomeráty.

Charkov je taktiež sídlom jednej z najväčších ukrajinských bánk, UkrSibbank, ktorá je súčasťou skupiny BNP Paribas od decembra 2005.

Charkov je známy aj početnými trhmi z ktorých najznámejšie sú:

• Barabashovo trh (je najväčším trhom na Ukrajine a jeden z najväčších trhov v Európe)
• Blagoveshinskiy
• Raiskiy

Kým Charkov je správnym centrom Charkovskej oblasti, mestské záležitosti sú riadené Charkovským magistrátom.

Správne rozdelenie Charkova

Územie Charkova je rozdelené do 9 správnych okresov, ktoré boli pomenované podľa ľudí, miest a udalostí spojených s dobami Sovietskeho zväzu, ale niektoré boli premenované vo februári 2016 v súlade s dekomunizačnými zákonmi. Vďaka týmto zákonom bolo v meste premenovaných viac ako 200 ulíc.

Okresy Charkova:

• Kholodnohírs'kiy
• Shevchenkivsʹkyy
• Kyyivsʹkyy
• Moskovsʹkyy
• Nemyshljansʹkyy
• Industrialʹnyy
• Slobidsʹkyy
• Osnov'jansʹkyy
• Novobavars'kyy

• Sergej Nikolajevič Alferaki (* 1850 – † 1918), ruský entomológ a lepidopterológ
• Simon Kuznets (* 1901 – † 1985), rusko-americký ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu
• Vladimir Geršonovič Drinfeľd (* 1954), ukrajinský matematik v súčasnosti pôsobiaci v USA, nositeľ  Fieldsovej medaily
• Lev Davidovič Landau (* 1908 – † 1968), teoretický fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku
• Iľja Iľjič Mečnikov (* 1845 – † 1916), zoológ, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu a Copleyovej medaily
• Nikolaj Pavlovič Barabašov (* 1894 – † 1971) ukrajinský astronóm, akademik

•   Bologna, Taliansko
•   Cincinnati, USA
•   Lille, Francúzsko
•   Norimberg, Nemecko
•   Poznaň, Poľsko
•   Tchien-ťin, Čína
•   Varna, Bulharsko
•   Trnava, Slovensko 
•   Brno, Česko
•   Varšava, Poľsko
• Nižný Novgorod, Rusko