Drevo je hromadné označenie pre kmene, konáre a korene stromov a krov bez povrchových pletív (a spravidla bez drene).
Z botanického hľadiska to zodpovedá časti cievnych zväzkov (pevnému pletivu) rastlín, ktoré majú drevnatú stonku. Rastliny s drevnatými stonkami sú kry, korunné stromy alebo ihlanovité stromy. Taktiež drevnatie stržeň (stržeň – biologický stred stromu) buku.
Prírastky dreva za jedno ročné obdobie tvoria letokruhy.
Jednotlivé časti stonky (u zložitejších rastlín) zvonka smerom dnu sú:
Drevo vzniká z kambia (lyko je z felogénu). Ihličnaté dreviny majú jednoduchšiu štruktúru dreva ako listnaté, pretože listnaté sa vyvinuli z ihličnatých.
Z hľadiska veku má drevo tieto časti:
Rozlišujeme štyri úrovne poznania dreva:
O Makroskopickej štruktúre dreva rozhoduje:
Stržeň je biologický stred (nie vždy aj geometrický), pozostatok primárneho predlžovacieho rastu stromu. Priemer 2 – 5 mm na priečnom reze. Považujeme ho za chybu dreva. Tvary: kruhový (brest), trojhranný (buk), hviezdicový (dub), laločnatý (borovica), päťhranný (topoľ).
V priečnom reze stromu vytvárajú vejárovito uložené čiary od stredu kolmo k obvodu kmeňa. Ich úlohou je rozvádzať asimiláty, vodu, zásobné látky a minerálne látky v priečnom smere kmeňa stromu. Plnia funkciu vodivú a zásobnú. Sú farebne odlišné od okolitého dreva a vytvárajú na radiálnom reze lesklejšie plôšky. Na tangenciálnom reze sú makroskopicky viditeľné v podobe jemných zvislých čiarok, farebne odlišných od okolitého dreva.
Sú dôsledkom poškodenia kambia (vrstva medzi lykom a drevom) larvami múch rodu Agromyza, ktoré tam kladú vajíčka. Potom, ako sa larva vyliahne a prehryzie von, sa táto rana zacelí a je v dreve rozoznateľná podľa tmavého sfarbenia.
Ročný kruh je vrstva dreva prirastená za jeden rok (vegetačné obdobie). Rok = vegetačné obdobie (rastie) + vegetačný pokoj (odpočíva).
Menia sa podmienky ako vlhkosť pôdy a vzduchu, teplota, dĺžka a intenzita slnečného svitu. V závislosti na meniacich sa podmienkach sa mení aj kvantita a kvalita novovytvorených buniek.
U drevín rastúcich v miernom pásme sú rozoznateľné dve kvalitatívne rozdielne vrstvy:
Prechod medzi jarným a letným drevom je ostrý, skokovitý a u listnatých drevín pozvoľný.
Anatomický útvar v dreve, v ktorom sa tvorí živica (letné drevo). Nachádzajú sa len v niektorých ihličnatých drevinách, napr. borovica, limba, smrek. Podľa umiestnenia sa delia na:
Živica, ktorá ich vyplňuje, zvyšuje odolnosť dreva, výhrevnosť, znižuje nasiakavosť a sťažuje povrchovú úpravu. Podiel živice z objemu dreva: 0,2 % smrek (smrek a jedľa majú takmer rovnaké drevo, len jedľa nemá živicové kanáliky), 1 % borovica.
Pozdĺžne usporiadané vodivé pletivá v dreve listnatých drevín (ihličnany nemajú cievy). Nachádzajú sa ako v kruhovito-pórovitých, tak aj v roztrúseno-pórovitých.
Usporiadanie ciev na priečnom reze, je dôležité pre identifikáciu dreva.
Závisí od:
Je daná podielom bunkových stien v objemovej jednotke dreva a obsahom vody v dreve.
Tvrdosť je úmerná hustote dreva.
Alternatívne možno listnaté drevo rozdeliť na:
alebo
Po spílení sa strom upravuje na :
Drevo je najstarší konštrukčný materiál človeka. Jeho vlastnosti závisia od druhových vlastností dreviny, stanovištných podmienok (výška, pôda, svetelné podmienky, veterné podmienky…), veku stromu/kra a miesta v kmeni.
Drevo je pružné a nestráca teplom nosnosť (žiarupevné). Výborne izoluje pred teplom a vibráciami. V drevených interiéroch je človeku spravidla príjemne a aj pekne vyzerajú.
Má rôzne farby podľa druhu stromu.
drevo zo smreka | drevo z borovice | drevo z čerešne |
drevo z palisandra | drevo z jelše | drevo z buka |
vlastnosti vybratých drevín (podľa Niemza 1993, a Rijsdijka a Laminga 1994). zdroj: treeland.de | |||||||||
druh dreva | hustota dreva (kg/m³) | koeficient zoschnutia | pevnosť (N/mm²) | E-Modul (N/mm²) | trieda odolnosti DIN EN 350-2 | ||||
radial | tangen. | ťah (axial) | tlak (axial) | ohyb (krížom) | posuv (axial) | ||||
smrek | 470 | 0,15 | 0,32 | 80 | 40 | 68 | 7,5 | 10.000 | 4 |
borovica | 520 | 0,15 | 0,30 | 100 | 45 | 80 | 10 | 11.000 | 3 – 4 |
Smrekovec | 590 | 0,20 | 0,44 | 105 | 48 | 93 | 9 | 12.000 | 3 – 4 |
Breza | 650 | - | - | 137 | 60 | 120 | 12 | 14.000 | 5 |
Buk | 690 | 0,19 | 0,34 | 135 | 60 | 120 | 10 | 14.000 | 5 |
Dub | 670 | 0,15 | 0,26 | 110 | 52 | 95 | 11,5 | 13.000 | 2 |
jaseň | 690 | 0,19 | 0,34 | 130 | 50 | 105 | 13 | 13.000 | 5 |
agát | 730 | - | - | 148 | 60 | 130 | 16 | 13.500 | 1 – 2 |
mahagon sipo | 590 | 0,22 | 0,25 | 110 | 58 | 100 | 9,5 | 11.000 | 2 |
Azobé | 1060 | 0,32 | 0,42 | 180 | 95 | 180 | 14 | 17.000 | 1 |
Schopnosti dreva zmenšovať pri vysychaní svoje rozmery hovoríme zosychanie. Zosychanie neprebieha v dreve po celú dobu vyparovania vody, ale len od okamihu kedy sa vyparí všetká voľná kapilárna voda a začne sa vyparovať voda hygroskopická (z bunkových stien) t. j. od okamihu, kedy vlhkosť dreva odpovedá bodu nasýtenia vlákien (20 – 30 %). Ako ukázali výskumné práce, jednotlivé prvky dreva sa pri zosychaní správajú rôznym spôsobom. Priemery ciev a parenchymatické bunky sa obyčajne zmenšujú v tangenciálnom smere a nepatrne sa zväčšujú v radiálnom smere. Drevné vlákna usychajú rovnako v terciálnom aj radiálnom smere. Dreňové lúče v smere šírky vysychajú viac než v pozdĺžnom smere. Preto nie je zosychanie dreva vo všetkých smeroch rovnaké. Najmenšie zosychanie pozorujeme v smere dĺžky vlákien a najväčšie v tangenciálnom smere.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Drevo, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.