Dr.
h. c. JU Maroš Žilinka, PhD. (* 19. august 1970, Bardejov) je slovenský prokurátor a v súčasnosti 7. generálny prokurátor SR.
Maroš Žilinka | ||||||||
slovenský prokurátor | ||||||||
7. generálny prokurátor SR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 10. december 2020 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 19. august 1970 (53 rokov) Bardejov, ČSSR | |||||||
Politická strana | KDH | |||||||
Alma mater | Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave | |||||||
V rokoch 1988 až 1993 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Po ukončení štúdia na právnickej fakulte začal pôsobiť ako právny čakateľ prokuratúry na Okresnej prokuratúre Trnava (1993 – 1995). V roku 1995 sa stal prokurátorom a postupne pôsobil na Okresnej prokuratúre Trnava a Okresnej prokuratúre Piešťany, a to až do roku 2003, kedy nastúpil na Generálnu prokuratúru SR.
V rokoch 2003 až 2005 pôsobil ako prokurátor trestného odboru Generálnej prokuratúry SR. V rokoch 2005 – 2010 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality Úradu špeciálnej prokuratúry. V roku 2012 kandidoval vo voľbách do Národnej rady SR za KDH, ale mandát nezískal. Od roku 2012 bol zástupcom riaditeľa odboru ekonomickej kriminality ÚŠP.
V minulosti z významnejších prípadov dozoroval kauzu ako podvod na nebankový subjekt Drukos, kde Najvyšší súd (NS) SR odsúdil majiteľa Františka Mojžiša v roku 2012 na 8,5-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval tiež kauzu Transpetrolu na 11 rokov odsúdeného Ignáca Ilčišina a prípad ex-člena SIS Ľuboša Kosíka, ktorého NS SR v kauze zmeniek odsúdil na 18-ročný trest odňatia slobody. Dozoroval aj kauzu Technopol Servis, kde je obvinený Marian Kočner.
Počas súdneho procesu s obvinenými v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vyplynulo, že Žilinka spoločne s prokurátorom GP SR Petrom Šufliarskym a advokátom Danielom Lipšicom mali byť obeťou plánovanej vraždy.
Popri rozsiahlej vedeckej a publikačnej činnosti z oblasti trestného práva je tiež externým členom pedagogického zboru Justičnej akadémie SR.
Na post kandidáta na generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za stranu Sme rodina. Poslancami Národnej rady SR bol 3. decembra 2020 zvolený za 7. generálneho prokurátora SR. V tom čase pôsobil na Úrade špeciálnej prokuratúry ako riaditeľ odboru ekonomickej kriminality. Bolo tiež oznámené, že prezidentka SR ho do úradu vymenuje 10. decembra 2020. Žilinka bol zvolený v prvom kole a získal 132 hlasov.
Tesne pred vymenovaním poslanec NR SR Juraj Šeliga (Za ľudí) vyzval prezidentku, aby odložila vymenovanie Žilinku za generálneho prokurátora, nakoľko podľa jeho slov sa zistilo, že pri vypočúvaním pred ústavnoprávnym výborom NR SR klamal o jeho vzťahu s Gučíkom. Prezidentka Šeligovej žiadosti nevyhovela. V príhovore pri vymenovaní Žilinku prezidentka uviedla, že si od neho želá ozdravenie, očistenie a odstránenie prvkov inštitucionálnej nekultúrnosti generálnej prokuratúry. Uviedla tiež, že dúfa, že s jeho nástupom prichádza nová éra na generálnej prokuratúre.
Po svojom vymenovaní Žilinka povedal, že preverí kauzy prokurátorov ako aj kauzu únosu občana Vietnamu.
Podľa prieskumu konaného 17. až 24. februára 2021 Žilinkovi dôverovalo 48 % a nedôverovalo necelých 36 % respondentov.
Maroš Žilinka čelí kritike za nadužívanie paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý umožňuje generálnemu prokurátorovi zrušiť právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní (čiže rozhodnutia vydané prokurátorom alebo policajtom). Tento mimoriadny opravný prostriedok používa najmä v spoločensky sledovaných a politicky exponovaných prípadoch. Počas Žilinkovej éry boli cez paragraf 363 Trestného poriadku zrušené obvinenia guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi, bývalému šéfovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, finančníkovi Jaroslavovi Haščákovi, bývalému premiérovi Robertovi Ficovi, dvakrát bývalému ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, poslancovi Martinovi Borguľovi, Štefanovi Žigovi, Anne Žedényiovej, Zuzane Plačkovej, Milanovi Mihálikovi, Zoroslavovi Kollárovi, Petrovi Brhelovi.
V súvislosti s nadužívaním paragrafu 363 Trestného poriadku označil v januári 2023 premiér Eduard Heger zvolenie Žilinku generálnym prokurátorom za najväčšiu chybu jeho vládnej koalície.
26. januára 2023 podala prezidentka SR Zuzana Čaputová na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o súlade paragrafu 363 Trestného poriadku s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Súčasné znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, podľa nej zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci.
Maroš Žilinka je kritizovaný za šírenie nepravdivých proruských naratívov a za službu ruskej propagande. Najviac kritizovanými sú prípady:
Maroš Žilinka sa od svojho zvolenia za generálneho prokurátora vyhýba médiám, neodôvodňuje dostatočne svoje rozhodnutia, častokrát nedáva novinárom priestor na otázky a v septembri 2021 na tlačový brífing k zrušeniu obvinenia Vladimírovi Pčolinskému nepozval novinárov z relevantných spravodajských webov a najväčších novín, akými sú denník SME, portál Aktuality či Denník N. Výbor NR SR pre kultúru a média si na vysvetlenie selektívneho prístupu k médiám Žilinku pozval, on ale na výbor neprišiel.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Maroš Žilinka, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.