Ľuboš Blaha: Slovenský politik, kolaborant Ruskej federácie

december">7. december 1979) je slovenský politik, ktorý pôsobí ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu SMER – sociálna demokracia. Vo vedecko-výskumnej činnosti vystupuje ako filozof a politológ, ktorý sa hlási k myšlienkam marxizmu, neomarxizmu, demokratického socializmu, antiglobalizmu a komunitarizmu a ktorý pôsobí ako vedecký pracovník na Ústave politických vied Slovenskej akadémie vied, hoci Predsedníctvo SAV sa dištancovalo od jeho vyjadrení s tým, že počas výkonu verejnej funkcie Blahovi nemôžu dať výpoveď. Od spôsobu, akým Ľuboš Blaha vo funkcii poslanca NR SR prezentuje svoje názory na verejnosti, sa v roku 2022 dištancovala aj časť jeho spolupracovníkov z Ústavu politických vied SAV.

Ľuboš Blaha
Súčasný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky
Momentálne v úrade
od 25. október 2023
Biografické údaje
Narodenie	7.12.19797. december 1979 (44 rokov)
Politická strana	SMER – SD (od 2020)
Alma mater	Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici Univerzita Komenského v Bratislave
Profesia	Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	ateista
Rodina
Rodičia	Milan Blaha Jana Blahová (rod. Zajacová)
Súrodenci	Nataša Blahová
Deti	3
Odkazy
	Ľuboš Blaha (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Opakovane bol kritizovaný za šírenie hoaxov, konšpiračných teórii a dezinformácií prostredníctvom statusov na Facebooku, v ktorých kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú, bývalých vládnych politikov, médiá, tretí sektor, pro-západnú zahraničnú politiku, očkovanie proti ochoreniu COVID-19 a šíri názory, ktoré obhajujú vojnu vedenú Ruskom proti Ukrajine. Podľa stránky demagog.sk sa Blaha vyjadruje v diskusiách viac pravdivo ako nepravdivo.

Základnú školu a gymnázium absolvoval v Bratislave. Študoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. V štúdiu pokračoval na Univerzite Komenského v Bratislave (odbor filozofia). Doktorát obhájil na Ústave politických vied SAV kde pracuje od roku 2004. Náplňou jeho výskumu je marxizmus, liberalizmus a komunitarizmus.

Počas doktorandského štúdia pracoval v Komunistickej strane Slovenska ako referent pre styk so zahraničím. V rokoch 2006 až 2010 pôsobil ako poradca predsedu NR SR Pavla Pašku. V júli 2012 spolupracoval na projekte Ľavé spektrum 2012. Jeho otec bol novinár a publicista Milan Blaha (známy napríklad z relácie STV „Večer na tému“), ktorý bol v roku 2009 prepustený z STV pre nedodržiavanie objektivity v relácii, ktorú moderoval.

Od roku 2012 je Blaha poslancom NR SR za SMER-SD a členom poslaneckého klubu SMER-SD.

Volebné obdobie 2012 – 2016

V parlamentných voľbách v roku 2012 kandidoval z 85. miesta kandidátky SMER-SD a získal 1 195 preferenčných hlasov. V roku 2014 bol účastníkom pochodu Pride, ktorý vyjadruje podporu LGBTI+ komunite. V súčasnosti sa od tejto témy dištancuje, čo zdôvodňuje tým, že jeho vtedajšie názory prehodnotila rodina.

Volebné obdobie 2016 – 2020

V parlamentných voľbách v roku 2016 kandidoval na 38. mieste. Dostal 2 746 preferenčných hlasov, čím si udržal 38. miesto. Bol overovateľom zahraničného výboru NR SR a predsedom výboru NR SR pre európske záležitosti.

V roku 2018 sa stal vedúcim delegácie NR SR do Parlamentného zhromaždenia Rady Európy a v januári 2018 ho plénum PACE zvolilo za podpredsedu parlamentného zhromaždenia. Bol tiež predsedom Európskeho výboru NR SR. Podnikol viacej než 50 zahraničných ciest. V lete 2019 požadoval odvolanie poslanca Martina Poliačika z Parlamentného zhromaždenia po tom čo Poliačik nesúhlasil s rýchlosťou návratu hlasovacích práv pre Rusko. Ruská delegácia práva stratila po ilegálnej anexii Krymu Ruskom. Blaha spolu s Pavlom Gogom (SMER-SD) a Radovanom Balážom (SNS) leteli na otočku do Štrasburgu, aby podporili návrh navrátenia hlasovacích práv Rusku.

Volebné obdobie 2020 – 2024

V parlamentných voľbách v marci 2020 kandidoval na 11. mieste kandidátky SMER-SD, po zohľadnení zisku 60 263 preferenčných hlasov sa dostal na 6. miesto.

Po voľbách bol Blaha navrhnutý na predsedu ľudskoprávneho výboru NR SR, no ani na štvrtýkrát nebol zvolený.

Vo volebnom období 2020 – 2024 ho SMER-SD navrhol do troch parlamentných delegácií: pri Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, pri Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Parlamentnom zhromaždení NATO. Koalícia Blahu odmietla vo všetkých troch prípadoch.

Legislatívna činnosť

Ako poslanec sa Ľuboš Blaha počas svojho pôsobenia v NR SR v rokoch 2012 – 2020 spolupodieľal na troch návrhoch legislatívnych úprav. V roku 2017 spolu s ďalšími 7 poslancami navrhli úpravu časti Zákonníka práce. V roku 2018 sa spolu s ďalšími 5 ďalšími poslancami za SMER-SD podpísal pod zákon o obedoch zadarmo. V roku 2020 spolu s poslancami Ficom a Kamenickým predložili novelu zákona o sviatkoch, do ktorého doplnili jeden riadok, že 30. september má byť Deň mníchovskej zrady.

Po kritike, medializovanej v roku 2021, svoju legislatívnu aktivitu zintenzívnil a jeho podpis sa objavil pod návrhmi ďalších piatich zákonov.

Ľuboš Blaha sa považuje za vyhraneného ľavičiara. Hlási sa k socializmu, antikapitalizmu, antifašizmu, antiglobalizmu a umiernenému pacifizmu. Považuje sa za marxistu, ale odmieta bývalý stalinský režim a hlási sa k modernému západnému marxizmu, k radikálnej demokracii a kultúrno-liberálnym témam. Politicky podporuje klasickú sociálnu demokraciu s jej dôrazom na ekonomické otázky (stará ľavica), avšak sympatizuje aj s latinskoamerickými socialistickými štátmi a hnutiami. Býva častým terčom kritiky za svoj obdiv k ľavicovým osobnostiam ako Karl Marx, Che Guevara alebo Hugo Chávez. Verejne prejavuje sympatie aj k politikom, ktorí vo svojej činnosti otvorene porušovali ľudské práva a základné slobody, ako napr. k československému komunistickému politikovi Gustávovi Husákovi, ktorý s na čelo KSČ dostal v roku 1969, po násilnom potlačení tzv. Pražskej jari vojskami štátov Varšavskej zmluvy vedenými ZSSR.

Od januára 2020, kedy začal obhajovať Gásema Solejmáního, sa radí aj medzi podporovateľov islamizmu. Je zástancom škandinávskeho sociálneho modelu, predovšetkým vysokého progresívneho zdaňovania a robotníckych fondov (lontagarfondner). Na Slovensku propaguje model družstiev na spôsob španielsko-baskickej družstevnej korporácie Mondragón.

Blaha sa hlási k mnohým myšlienkam Noama Chomského či Slavoja Žižeka a odmieta akékoľvek prejavy rasizmu, xenofóbie a fašizmu, považuje ich za kriminálne činy. Odmieta Slovenský štát a Jozefa Tisa. V poslaneckom klube SMER-SD patrí k najliberálnejším poslancom vo vzťahu k menšinám a ľudskoprávnej agende. Je výrazný kritik globálneho kapitalizmu, liberalizmu a pravicového extrémizmu. V súčasnosti svoj slovník voči liberalizmu a politickým oponentom pritvrdzuje a prikláňa sa viac k autoritarizmu a národno-konzervatívnym hodnotám.

Počas júna 2018 oficiálne odprezentoval novú knihu Antiglobalista, v ktorej sa vyhraňuje jednak voči alterglobalistickej ľavici, ktorú považuje za naivnú a nerealistickú. Navrhuje návrat ku komunitárnym hodnotám, kolektívnym identitám a triednej solidarite, internacionalizmu.

Zahraničná politika

V zahraničnej politike čerpá vo svojich názoroch inšpirácie z medzinárodnopolitického realizmu a neomarxizmu. Patrí ku kritikom zahraničnej politiky USA, otvorene kritizoval nielen vojnu v Iraku, ale aj vojnu v Afganistane. Kritizoval aj západné angažovanie sa v Líbyi či Sýrii. Na druhú stranu podporuje vojenské angažovanie Ruskej federácie a Iránu v Sýrii. Kritizuje aj zahraničnú politiku Izraela vo vzťahu k Palestíne. Zasadzuje sa za práva Arménov vo vzťahu k Náhornému Karabachu, napriek tomu, že vláda Smeru umožnila vývoz slovenských húfnic a raketometov, ktorými sa proti Arménom vyzbrojil Azerbajdžan. Blaha kritizuje tureckú zahraničnú politiku.

Rusko-ukrajinská vojna

Na Slovensku patrí k obhajcom Ruskej federácie odkedy vypukla Rusko-ukrajinská vojna Ukrajine. Je zástancom režimu Vladimíra Putina, ale krízu na Ukrajine vníma ako geopolitický stret Západu a Ruska, pričom odmieta jednostrannú kritiku Ruska a rastúcu rusofóbiu v Európe. Otvorene kritizoval sankcie voči Rusku a Rusko označuje za „priateľský národ, ktorý oslobodil Slovensko od fašizmu v 1945“.

Európska únia

Voči Európskej únii je veľmi kritický, no odmieta euroskepticizmus a nacionalizmus. EÚ považuje za neoliberálny a elitársky projekt, avšak pre Slovensko lepšiu alternatívu ako EÚ nevidí. Podporuje boj za spravodlivejšiu a sociálnejšiu Európu, ktorá bude viac ľavicová a demokratická. V minulosti sa zasadzoval za projekt európskeho nepodmieneného základného príjmu. Dlhodobo propaguje sociálnu ekonomiku a družstvá, výrazne sa zasadzuje za sociálnu úniu. V roku 2014 tvrdo kritizoval prebiehajúcu dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA, známu aj ako TTIP, ktorá je podľa neho synonymom pre „neoliberalizmus a kolonizáciu európskeho sociálneho modelu americkými nadnárodnými korporáciami". Počas európskej migračnej krízy v roku 2015 patril k odporcom povinných kvót. Dôrazne však odmietal islamofóbiu a obhajoval solidaritu Slovenska s EÚ, či už materiálnu, finančnú alebo personálnu.

 

Blaha je kritizovaný médiami a osobnosťami verejného i politického života za svoje príspevky na sociálnej sieti Facebook, v ktorých okrem iného používa konšpiračné teórie, hoaxy, nacionalistické a antiamerické sentimenty a pod. Minister zahraničných vecí Ivan Korčok to označil za zámerný trolling.

Ľuboš Blaha ja známy svojim ostrým až nenávistným prejavom v statusoch na sociálnych sietiach, pre ktoré sa vystavuje vlnám kritiky verejnosti, novinárov, politických oponentov a spolustraníkov.

Svojich politických oponentov a liberálnych novinárov tam opakovane nazýva „liberálnymi prascami“. Rozruch vyvolalo aj označenie Jána Palacha za teroristu. Väzňov komunistického režimu zasa Blaha nazval „podvodníkmi, zlodejíčkami a nemorálnymi cynickými a arogantnými milionárskymi prasatami“. Okrem iného Blaha býva kritikmi označovaný za „komunistu“ alebo „ruského agenta“. V júni 2018 bloger Samo Marec podal na Blahu trestné oznámenie pre podozrenie z porušenia § 422d Trestného zákona (zákona NR SR č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov), t. j. z popierania, spochybňovania, schvaľovania alebo snahy o ospravedlnenie zločinov režimu založeného na komunistickej ideológii. Podnetom bol Blahov status na sociálnej sieti Facebook zverejnený 27. mája 2018, v ktorom zdôrazňoval pozitívne stránky socialistického režimu v Československu. V máji 2019 na parlamentnom výbore pre európske záležitosti premiér Peter Pellegrini (SMER-SD) kritizoval Ľuboša Blahu pre jeho status na sociálnej sieti, kde označoval Európsku úniu ako „antiľudskú, antisociálnu, plnú nenávisti voči strednej Európe a slovenskej kultúre“ a predstaviteľov Európskej únie nazval „bandou lúzrov“. Reagoval tak na podporu stránky Zomri Ministerstvom zahraničných vecí. Pellegrini súčasne Blahu nepriamo vyzval, aby zvážil zotrvanie na poste predsedu výboru pre európske záležitosti, nakoľko strana SMER-SD, ktorá ho na tento post nominovala, vždy jasne vyjadrovala podporu pre európsky projekt a členstvo Slovenska v Európskej únii.

V decembri 2019 sa od výrokov Blahu dištancovali dvaja z jeho zamestnávateľov, Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied ho vyzvalo na zváženie pôsobenia na Ústave politických vied SAV a začalo tiež konanie pred Etickou komisiou SAV pre poslancovo možné porušenie Etického kódexu SAV. Predsedníctvo pripustilo, že s ním nemôžu ukončiť pracovný pomer, keďže ako poslanec má nárok na prerušenie zamestnania. Rektorka Akadémie Policajného zboru Lucia Kurilovská potvrdila, že Blaha na škole pracuje na Katedre spoločenských vied ako odborný asistent. Dištancovala sa od jeho výrokov. Blaha Predsedníctvo SAV obvinil z miešania sa do politiky a Kurilovskú za zneužitie akademickej funkcie na politiku.

3. júla 2020 Národná kriminálna agentúra Blahu na základe jeho príspevku s obrázkom Zuzany Čaputovej s textom „Žime tak, aby Martin Šmíd nezomrel nadarmo“ obvinila z popierania a schvaľovania holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti. Z trestného činu mu hrozí 6 mesiacov až 3 roky odňatia slobody. Trestné oznámenie na Blahu podala europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová. Robert Fico obvinenia označil za „politické šikanovanie ľudí“ a za Blahom stojí a dodal: "Všetci vieme, že v novembri v roku 1989 bola vymyslená smrť vymysleného človeka, ktorý mal zomrieť pri zásahu polície, len preto, aby bola vymyslená ešte väčšia miera demonštrácií v novembri 1989." Obvinenie za status bolo stiahnuté 24. septembra 2020.

NAKA 30. marca 2020 zastavila stíhanie Blahu za status s červenou hviezdou s tým, že skutok nie je trestným činom.

24. marca 2022 prvostupňový Okresný súd Bratislava I nariadil Blahovi „neodkladne zdržať zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o prezidentke SR Zuzane Čaputovej“. Čaputovú označoval za „vlastizradkyňu“ a „agentku cudzích mocností“, súd situáciu vyhodnotil takto: „výroky žalovaného, v ktorých obviňuje prezidentku z obzvlášť závažných trestných činov, a iné hanlivé obvinenia, pri ktorých je evidentná snaha žalovaného o vyvolanie silných negatívnych emócií u jeho priaznivcov voči prezidentke, nie sú obhájiteľné slobodou prejavu, pretože v nich absentuje vecná, racionálna argumentácia, prípadne akákoľvek snaha o vysvetlenie a preukázanie tvrdených skutočností. Jeho statusy majú útočnú povahu s cieľom vyvolávať a podnecovať silné negatívne emócie.“

Sociálne siete

Za rok 2019 mal Blaha na Facebooku vyše 3 miliónov lajkov, zdieľaní a komentárov. Dosiahol viacej ako mainstreamové médiá^{[chýba zdroj]} , ale aj alternatívne weby. Do svojej reklamy na Facebooku však zároveň investoval viac ako 14 tisíc eur.

14. júna 2022 Facebook zrušil Blahovu stránku. Tlačové oddelenie spoločnosti k tomu uviedlo: „Táto stránka bola odstránená pre opakované porušovanie našich pravidiel týkajúcich sa nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania k násiliu a šírenia dezinformácií o covide-19.“ Blaha bol Facebookom cenzurovaný už viackrát: v apríli 2022 mu bolo na 30 dní znemožnené pridávať videá, 13. júna 2022 nemohol pridať video a v novembri 2021 mu spoločnosť odstránila video, kde šíril údajné nepravdy o COVIDe.

Blaha je ženatý a má tri deti. V rokoch 1996 až 2011 pôsobil ako hráč na klávesové nástroje v hudobnej skupine Ethereal Pandemonium. Je fanúšikom futbalového klubu Tottenham Hotspur.

V roku 2010 získal cenu Literárneho fondu za najlepšiu knihu v kategórii spoločenských vied za rok 2009 ku knihe Späť k Marxovi?

Kniha o Leninovi

V apríli 2022 vyšla kniha Lenin a 21. storočie. Ako autor je uvedený Peter Vidovan, Blaha svoje autorstvo popieral. Vydavateľstvo SAV knihu z predaja stiahlo. Predseda SAV Pavol Šajgalík o knihe vyhlásil: „Sme presvedčení, že knihu napísal pán Blaha. Všetko tomu nasvedčuje.“ Riaditeľ Ústavu politických vied SAV, Peter Dinuš oznámil svoju rezignáciu. Dinuš pravdepodobne knihu „pretlačil“ napriek nesúhlasu redakčnej rady vydavateľstva. Knihu z predaja stiahol riaditeľ vydavateľstva VEDA, Milan Brňák, keď sa od Šajgalíka dozvedel o autorstve. Dal tiež preskúmať, či publikácia spĺňa parametre vedeckej práce. Šéfredaktor vydavateľstva, Pavol Kršák, uviedol, že redakčná rada je len poradný orgán a kniha vyšla na žiadosť riaditeľa Dinuša. Ku knihe boli dva vedecké posudky, vyhotovili ich „Dominika Dinušová, príbuzná Blahovho šéfa z Ústavu politických vied SAV, a Vladimír Prorok, ktorý je známy pôsobením na českej súkromnej Univerzite Jána Amosa Komenského.“

V polovici júna 2022 Slovenská akadémia vied potvrdila, že knihu nebudú ďalej predávať. Predseda SAV Pavoj Šajgalík k tomu poznamenal: „Predslov je politickou agitáciou, ktorá nemá vo vedeckej publikácii čo hľadať. Neprijateľný je aj pseudonym. Definitívne sme rozhodli, že kniha zostane stiahnutá z predaja.“ Kniha sa mala predávať za 20 euro, celkovo ich bolo vytlačených 300. Vyšla v rámci vedeckého projektu „Tendencie vývoja súčasného kapitalizmu – protirečenia a konflikty“, nie je však jasné, či na ňu boli minuté štátne grantové peniaze.

Kniha znovu vyšla opäť v tom istom roku vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, pričom Blaha svoje autorstvo potvrdil.

Bibliografia

• BLAHA, Ľuboš. Sociálna spravodlivosť a identita. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2006. 164 s. ISBN 80-224-0891-3.
• BLAHA, Ľuboš. Späť k Marxovi? : (sociálny štát, ekonomická demokracia a teórie spravodlivosti). 1. vyd. Bratislava : Veda, 2009. 526 s. ISBN 978-80-224-1077-9.
• BLAHA, Ľuboš. Paradoxy prosperity : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie I.. 1. vyd. Sládkovičovo : Vysoká škola Visegrádu, 2010. 159 s. ISBN 978-80-89267-48-4.
• BLAHA, Ľuboš. Paradoxy pokroku : hlavné línie sociálnej kritiky v ére globalizácie II.. 1. vyd. Sládkovičovo : Vysoká škola Visegrádu, 2010. 182 s. ISBN 978-80-89267-47-7.
• BLAHA, Ľuboš. Matrix kapitalizmu. Blíži sa revolúcia?. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2011. 176 s. ISBN 978-80-224-1230-8.
• BLAHA, Ľuboš. Európsky sociálny model – čo ďalej?. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2014. 479 s. ISBN 978-80-224-1396-1.
• BLAHA, Ľuboš. Dejiny poltického myslenia v 19. storočí. 1. vyd. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2017. 258 s. ISBN 978-80-8105-833-2.
• BLAHA, Ľuboš. Antiglobalista. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2018. 459 s. ISBN 978-80-224-1628-3.
• BLAHA, Ľuboš. Sto najlepších statusov Ľuboša Blahu. 1. vyd. Bratislava : Mayer media, 2019. 464 s. ISBN 978-8097-2099-6-4.
• BLAHA, Ľuboš. Nové statusy Ľuboša Blahu: Slniečkam s láskou (2019). 1. vyd. Bratislava : Mayer media, 2019. 550 s. ISBN 978-80-972099-8-8.
• VIDOVAN, Peter. Lenin a 21. storočie. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2021. 248 s. ISBN 978-80-224-1894-2.
• BLAHA, Ľuboš. Che. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov/R-Free Press, 2023

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ľuboš Blaha

• Ľuboš Blaha v databáze Národnej knižnice ČR
• Blog Luboša Blahu
• Luboš Blaha na stránke SAV