Politológia patrí medzi sociálne vedy. Dnes sa už presnejšie hovorí o politických vedách, pretože ide o skupinu rôznych odborov.
Dejiny
Od čias Aristotela bolo skúmanie politických javov dlho súčasťou všeobecnej filozofie. Dodnes v tomto prístupe pokračuje politická filozofia.
Až okolo roku 1900 sa situácia zmenila v tom smere, že v Európe (samostatná) politológia vznikla ako odbor úzko spätý s teóriou štátu a práva a teoretickou sociológiou, kým v USA politológia vznikla pod silným vplyvom empirickej sociológie. V Európe sa teda sústredila na opis a hodnotenie politických javov, kým v USA na meranie a analýzu základných faktorov politických javov (ankety, štatistika, sociometria a pod.)
Hlavné skúmané oblasti
- dejiny politických ideí a moderných politických teórií
- medzinárodné vzťahy medzi štátmi
- štruktúra a vývoj politických systémov
Členenia
Základné členenia
- vnútorná politika
- medzinárodná politika
- teoretické disciplíny: tvoria politologickú teóriu
- praktické disciplíny: zamerané na politickú prax
Najbežnejšie členenie
Moderné členenie prevzaté z angloamerickej oblasti
- Polity (formálna dimenzia politiky)
- Politics (procesná dimenzia politiky)
- Policy (obsahová, vecná dimenzia politiky) – tzv. policy research: toto je najnovší odbor politológie, zaoberá sa jednak súvislosťou medzi inštitucionálnymi podmienkami a politickým procesom a jednak obsahom a následkami štátno-politických rozhodnutí; potrebné sú odborné znalosti pre jednotlivé odbory; príklad: zdravotnícka politika
Politologické školy
- ontologicko-normatívna (alebo tradičná alebo konzervatívna alebo prakticko-filozofická) škola: Zaoberá sa normatívnymi a inštitucionálnymi otázkami v zmysle politickej teórie klasickej antiky. Vychádza z predpokladu, že existujú určité normy (myslenia, politickej praxe a podobne). Predstavitelia:
- empiricko-analytická (alebo neutrálna alebo kriticko-racionálna) škola: zaoberá sa politickými postojmi, správaniami, štruktúrami a procesmi používajúc pri tom najmä prírodovedecké metódy. Vychádza z predpokladu, že norma (objektívna pravda) v spoločenských procesoch neexistuje. Predstavitelia:
- kritická (alebo kriticko-dialektická alebo ľavicovo sociálna alebo neomarxistická) škola: zaoberajú sa sociálnymi a ekonomickými rámcovými podmienkami politiky (politická sociológia). Vychádza z toho, že sociálna realita je výsledkom dejinného procesu, ktorý možno vysvetliť iba historicky. Predstavitelia:
Podľa metód a teoretického zázemia
- politicko-právne smery: zaoberajú sa sa vzťahom právnych noriem a politického správania
- politicko-sociologické smery: zaoberajú sa spoločenskými súvislosťami politického správania
- politicko-ekonomické smery:
- politicko-psychologické smery
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Politológia, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.