Grécke Písmo: Písmo používané na zápis gréčtiny

	Grécka abeceda
Αα alfa	Ββ beta
Γγ gama	Δδ delta
Εε epsilon	Ζζ zéta
Ηη éta	Θθ théta
Ιι jota	Κκ kapa
Λλ lambda	Μμ mí
Νν ní	Ξξ ksí
Οο omikron	Ππ pí
Ρρ ró	Σσς sigma
Ττ tau	Υυ ypsilon
Φφ fí	Χχ chí
Ψψ psí	Ωω omega
Staré písmená
digama	stigma
héta
san	šó
koppa	sampi

	; Grécke písmo
	Klasifikácia
ISO 15924:	200 / Grek

Pochádza z Grécka.

Použitie

Používa sa takmer výlučne na zápis gréčtiny, grécke písmená sa však používajú aj v iných jazykoch, hlavne v jazykoch, ktoré sa používajú v Grécku, ako arumunčina, arvanitčina a turečtina Karamanlidov. Grécka abeceda sa používa aj na matematické symboly alebo v astronómii na označovanie hviezd.

Dejiny

Pôvod gréckeho písma z fenického je úplne nesporný nielen pre jazykovedcov, ale výslovne ho spomína aj viacero antických (aj gréckych) autorov, ktorí aj priamo uvádzajú (bohužiaľ rôzne) mená konkrétnych Feničanov, ktorí písmo vraj doniesli Grékom. Napríklad podľa jednej legendy písmo Grékom priniesol fenický moreplavec Kadmos. Najstarší zachovaný grécky nápis je z 9. stor. pred Kr..

Pri prevzatí fenickej abecedy Gréci fenické znaky pre spoluhlásky, ktoré v gréčtine nie sú, použili ako znaky pre samohlásky. V 5. stor. pred Kr. mala grécka abeceda 24 znakov, z toho 17 pre spoluhlásky a 7 pre samohlásky. Spočiatku sa písmo písalo sprava doľava, neskôr bustrofedonom a zhruba od 7./6./5. storočia sa už písalo zľava doprava. Spolu so zmenou smeru písania Gréci aj otočili fenické písmená po vertikálnej osi asi o 180 stupňov.

Najstaršia forma gréckeho písma sa volá archaické grécke písma (to sú najstaršie nápisy z Théry, Mélu a Kréty). Z nich sa vyvinuli tzv. východogrécke písma a západogrécke písma. Z východogréckych písem sa vyvinulo klasické grécke písmo. Klasické grécke písmo sa začalo všeobecne používať v 4. storočia pred Kr. Jeho základom bol iónsky variant východogréckeho písma, ktorý sa používal v gréckych maloázijských kolóniách, najmä v Miléte. Z klasického gréckeho písma postupne vzniklo byzantské grécke písmo a z byzantského gréckeho písma vzniklo nielen novogrécke písmo, ale aj slovanské písma. Zo západogréckych písem sa vyvinuli italické abecedy a etruské písmo (a z neho latinské písmo).

Počet artefaktov s nápismi v gréckom písme je pochopiteľne obrovský, našli sa na minciach, vázach, kamenných doskách, pergamenoch, na stenách chrámov, v celom stredomorskom regióne i ďalej. Zachovali sa mnohé rukopisy diel Platóna, Homéra, Sofokla, Euklida alebo Archimeda. Gréci písmo tesali do kameňa, písali na papyrus, pergamen štetcom alebo písacou tyčinkou.

Transkripcia

Transkripcia gréčtiny používaná na slovenskej Wikipédii sa nachádza v tejto tabuľke.

Prehľad gréckych znakov

Písmeno	Názov		Výslovnosť		Zodpovedajúce fenické písmeno	Transkripcia do latinky
Písmeno	grécky	slovensky	humanistická (Erazmova)	novogrécka	Zodpovedajúce fenické písmeno	klasická	novogrécka
Α α	ἄλφα	alfa	[a] [aː]	[a]	álef	a
Β β	βῆτα	beta	[b]	[v]	bét	b	v
Γ γ	γάμμα	gama	[g]	[ʝ] pred [e̞] alebo [i]; inak [ɣ]	gimel	g	g, j
Δ δ	δέλτα	delta	[d]	[ð]	dalet	d (alebo dh)
Ε ε	ἒ ψιλόν	epsilon	[e]	[e̞]	he	e
Ζ ζ	ζῆτα	zéta	[zd], neskôr [zː]	[z]	zajin	z
Η η	ἦτα	éta	[ɛː] ([h])	[i]	chet	é	i
Θ θ	θῆτα	théta	[tʰ]	[θ]	tet	th
Ι ι	ἰῶτα	jota	[i] [iː]	[i], [j]	jód	i
Κ κ	κάππα	kapa	[k]	[c] pred [e̞] a [i]; inak [k]	káf	k
Λ λ	λάμβδα	lambda	[l]	[l]	lámed	l
Μ μ	μῦ	mí	[m]	[m]	mem	m
Ν ν	νῦ	ní	[n]	[n]	nún	n
Ξ ξ	ξῖ	ksí	[ks]	[ks]	sámech	x	x (alebo ks)
Ο ο	ὄ μικρόν	omikron	[o]	[o̞]	ajin	o
Π π	πῖ	pí	[p]	[p]	pe	p
Ρ ρ	ῥῶ	ró	[r], [r̥]	[ɾ]	reš	r (ῥ: rh)	r
Σ σ ς (koncové)	σῖγμα	sigma	[s]	[s]	šín	s	s
Τ τ	ταῦ	tau	[t]	[t]	taw	t
Υ υ	ὒ ψιλόν	ypsilon	([u]) [y] [yː]	[i]	z waw	y (medzi spoluh.)	y, v, f
Φ φ	φῖ	fí	[pʰ]	[f]	pôvod nejasný	f	f
Χ χ	χῖ	chí	[kʰ] ([ks])	[ç] pred [e̞] a [i]; inak [x]		ch	ch
Ψ ψ	ψῖ	psí	[ps]	[ps]		ps
Ω ω	ὦ μέγα	omega	[ɔː]	[o̞]	'Ayin	ó	o

Podrobná tabuľka dávnych znakov

Písmeno	Zodpovedajúce fenické písmeno	Názov			Transkripcia do latinky	Výslovnosť
Písmeno	Zodpovedajúce fenické písmeno	slovensky	klasicky	novogrécky	Transkripcia do latinky	Výslovnosť
	waw	digama	ϝαῦ	δίγαμμα	w	[w]
		stigma	–	στῖγμα	st	[st]
	chet	héta	ἧτα	ήτα	h	[h]
	sáde	san	ϻάν	σάν	s	[s]
	kóf	koppa	ϙόππα	κόππα	k	[k]
	sáde	sampi	–	σαμπί	ss	[sː], [ks], [ts]
	šín	šó	–	–	š	[ʃ]

Unicode

V kódovaní elektronického typografického systému Unicode sú znaky gréckej abecedy umiestnené v rozsahu U+0370–U+03FF hexadecimálne. Okrem moderných a klasických znakov, ktoré patria ku gréckej abecede, sa tu nachádza aj sedem koptských grafém, každá v dvoch tvaroch (U+03E2–U+03EF). V rozsahu U+1F00–U+1FFF sa nachádza rozšírenie gréckej sady o znaky s klasickou diakritikou.

Grécka abeceda a koptské rozšírenie (Greek and Coptic) Unicode.org tabuľka (PDF)
	0	1	2	3	4	5	6	7	8	9	A	B	C	D	E	F
U+037x	Ͱ	ͱ	Ͳ	ͳ	ʹ	͵	Ͷ	ͷ			ͺ	ͻ	ͼ	ͽ	;
U+038x					΄	΅	Ά	·	Έ	Ή	Ί		Ό		Ύ	Ώ
U+039x	ΐ	Α	Β	Γ	Δ	Ε	Ζ	Η	Θ	Ι	Κ	Λ	Μ	Ν	Ξ	Ο
U+03Ax	Π	Ρ		Σ	Τ	Υ	Φ	Χ	Ψ	Ω	Ϊ	Ϋ	ά	έ	ή	ί
U+03Bx	ΰ	α	β	γ	δ	ε	ζ	η	θ	ι	κ	λ	μ	ν	ξ	ο
U+03Cx	π	ρ	ς	σ	τ	υ	φ	χ	ψ	ω	ϊ	ϋ	ό	ύ	ώ	Ϗ
U+03Dx	ϐ	ϑ	ϒ	ϓ	ϔ	ϕ	ϖ	ϗ	Ϙ	ϙ	Ϛ	ϛ	Ϝ	ϝ	Ϟ	ϟ
U+03Ex	Ϡ	ϡ	Ϣ	ϣ	Ϥ	ϥ	Ϧ	ϧ	Ϩ	ϩ	Ϫ	ϫ	Ϭ	ϭ	Ϯ	ϯ
U+03Fx	ϰ	ϱ	ϲ	ϳ	ϴ	ϵ	϶	Ϸ	ϸ	Ϲ	Ϻ	ϻ	ϼ	Ͻ	Ͼ	Ͽ

Rozšírenie gréckej abecedy (Greek Extended) Unicode.org tabuľka (PDF)
	0	1	2	3	4	5	6	7	8	9	A	B	C	D	E	F
U+1F0x	ἀ	ἁ	ἂ	ἃ	ἄ	ἅ	ἆ	ἇ	Ἀ	Ἁ	Ἂ	Ἃ	Ἄ	Ἅ	Ἆ	Ἇ
U+1F1x	ἐ	ἑ	ἒ	ἓ	ἔ	ἕ			Ἐ	Ἑ	Ἒ	Ἓ	Ἔ	Ἕ
U+1F2x	ἠ	ἡ	ἢ	ἣ	ἤ	ἥ	ἦ	ἧ	Ἠ	Ἡ	Ἢ	Ἣ	Ἤ	Ἥ	Ἦ	Ἧ
U+1F3x	ἰ	ἱ	ἲ	ἳ	ἴ	ἵ	ἶ	ἷ	Ἰ	Ἱ	Ἲ	Ἳ	Ἴ	Ἵ	Ἶ	Ἷ
U+1F4x	ὀ	ὁ	ὂ	ὃ	ὄ	ὅ			Ὀ	Ὁ	Ὂ	Ὃ	Ὄ	Ὅ
U+1F5x	ὐ	ὑ	ὒ	ὓ	ὔ	ὕ	ὖ	ὗ		Ὑ		Ὓ		Ὕ		Ὗ
U+1F6x	ὠ	ὡ	ὢ	ὣ	ὤ	ὥ	ὦ	ὧ	Ὠ	Ὡ	Ὢ	Ὣ	Ὤ	Ὥ	Ὦ	Ὧ
U+1F7x	ὰ	ά	ὲ	έ	ὴ	ή	ὶ	ί	ὸ	ό	ὺ	ύ	ὼ	ώ
U+1F8x	ᾀ	ᾁ	ᾂ	ᾃ	ᾄ	ᾅ	ᾆ	ᾇ	ᾈ	ᾉ	ᾊ	ᾋ	ᾌ	ᾍ	ᾎ	ᾏ
U+1F9x	ᾐ	ᾑ	ᾒ	ᾓ	ᾔ	ᾕ	ᾖ	ᾗ	ᾘ	ᾙ	ᾚ	ᾛ	ᾜ	ᾝ	ᾞ	ᾟ
U+1FAx	ᾠ	ᾡ	ᾢ	ᾣ	ᾤ	ᾥ	ᾦ	ᾧ	ᾨ	ᾩ	ᾪ	ᾫ	ᾬ	ᾭ	ᾮ	ᾯ
U+1FBx	ᾰ	ᾱ	ᾲ	ᾳ	ᾴ		ᾶ	ᾷ	Ᾰ	Ᾱ	Ὰ	Ά	ᾼ	᾽	ι	᾿
U+1FCx	῀	῁	ῂ	ῃ	ῄ		ῆ	ῇ	Ὲ	Έ	Ὴ	Ή	ῌ	῍	῎	῏
U+1FDx	ῐ	ῑ	ῒ	ΐ			ῖ	ῗ	Ῐ	Ῑ	Ὶ	Ί		῝	῞	῟
U+1FEx	ῠ	ῡ	ῢ	ΰ	ῤ	ῥ	ῦ	ῧ	Ῠ	Ῡ	Ὺ	Ύ	Ῥ	῭	΅	`
U+1FFx			ῲ	ῳ	ῴ		ῶ	ῷ	Ὸ	Ό	Ὼ	Ώ	ῼ	´	῾

Pozri aj

Gréčtina

Referencie

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řecká abeceda na českej Wikipédii.

This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Grécke písmo, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.