Vláda Slovenskej Republiky Od 1. Apríla 2021 Do 15. Mája 2023: Bývalá vláda Slovenska

apríla 2021 do 15. mája 2023, resp. vláda Eduarda Hegera bola v poradí pätnásta, od 5. septembra 2022 do 15. mája 2023 menšinová, vláda Slovenskej republiky (SR). Vznikla po vládnej kríze a následnej demisii predchádzajúcej vlády Igora Matoviča, ktorú odštartoval rozporuplný nákup vakcíny Sputnik V proti ochoreniu COVID-19. Bola zložená na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) uskutočnených 29. februára 2020, v ktorých zvíťazilo hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽANO), NOVA, Kresťanská únia (KÚ), ZMENA ZDOLA (ďalej len OĽANO; 25,02 %, 53 mandátov).

Vláda Eduarda Hegera
Eduard Heger, predseda vlády
Štát	Slovensko
Zloženie
Predseda	Eduard Heger
Podpredsedovia	Štefan Holý      Veronika Remišová
Počet členov	14 (pôvodne 16)
Politické subjekty	Pôvodne      OĽANO      SME RODINA      SaS      ZA ĽUDÍ Ku koncu      OĽANO      SME RODINA      ZA ĽUDÍ      Demokrati      Nestraníci
Vznik
Vymenovaná	Zuzanou Čaputovou 1. apríla 2021
Vyslovenie dôvery	4. mája 2021 A 89, N 55, Z 0 / 144
Koniec
Dôvod skončenia	vyslovenie nedôvery
Vyslovenie nedôvery	15. decembra 2022 A 78, N 20, Z 4 / 102
Koniec v úrade	15. mája 2023
Poradie
pätnásta
Vláda Igora Matoviča Vláda Ľudovíta Ódora
Parlament
Zastúpenie	Pôvodne 93 / 150 Ku koncu 67 / 150
Opozícia	Pôvodne      SMER – SD (38)      Kotlebovci – ĽSNS (17) Ku koncu      SMER – SD (27)      SaS (20)      Nezaradení: (36)      HLAS – SD (11)      Kotlebovci – ĽSNS (7)      REPUBLIKA (5)      ŽIVOT-NS (3)      PS (1)      KÚ (1)      Nezávislí (8)
Externé odkazy
Web	vlada.gov.sk
Politický portál

Politika na Slovensku Vývoj od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezidentka SR: Zuzana Čaputová Predseda NR SR: Peter Žiga Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992 1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998 1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010 2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018 2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023 2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023 2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000 2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

30. marca 2021 bol podpredseda hnutia OĽANO a vtedajší minister financií Eduard Heger poverený prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou zostavením vlády. Vládnu koalíciu vytvoril, rovnako ako predchádzajúca vláda, s hnutím SME RODINA (8,24 %, 17 mandátov), stranou Sloboda a Solidarita (SaS; 6,22 %, 13 mandátov) a stranou ZA ĽUDÍ (5,77 %, 10 mandátov).

Zloženie vlády sa s výnimkou ministrov zdravotníctva, financií a pôdohospodárstva oproti predchádzajúcej vláde nezmenilo. Novými členmi vlády boli Vladimír Lengvarský a Samuel Vlčan, ktorý sa stal členom vlády až po demisii jeho predchodcu Jána Mičovského. Bývalý premiér Igor Matovič v tejto vláde zastával post podpredsedu vlády a ministra financií, ktorý si vymenil s predsedom vlády Eduardom Hegerom.

Podanie demisie predchádzajúcej vlády Igora Matoviča sa uskutočnilo 30. marca 2021. Nová vláda bola vymenovaná prezidentkou Zuzanou Čaputovou v Grassalkovichovom paláci 1. apríla 2021 o 10. hodine.

NR SR vyslovila dôveru vláde 4. mája 2021, pričom z prítomných 144 poslancov ju podporilo 89 poslancov.

Na hlasovaní 15. decembra 2022 vyslovila Národná rada Slovenskej republiky nedôveru vláde, keď zo 102 prítomných poslancov hlasovalo 78 za vyslovenie nedôvery vláde. Za bolo 11 poslancov Hlasu-SD, 27 poslancov Smeru-SD, 20 poslancov SaS, 7 poslancov ĽSNS, 5 poslancov REPUBLIKA, 3 poslancov ŽIVOT-NS, Tomáš Valášek (PS), Slavěna Vorobelová (nezaradená, z kandidátky ĽSNS, pôvodne NK), ale aj 3 nedávni, už bývalí, koaliční poslanci z klubu SME RODINA Patrick Linhart, Martin Borguľa a Ján Krošlák.

Prezidentka 16. decembra 2022 vládu odvolala a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády.

Predseda poverenej vlády Eduard Heger v nedeľu 7. mája 2023 oznámil, že vracia prezidentke poverenie na vedenie vlády. Hegerovo rozhodnutie prišlo po krátkej vládnej kríze, ktorá vyvrcholila vrátením poverenia na vedenie ministerstva poľnohospodárstva ministrom Samuelom Vlčanom a vrátením poverenia na vedenie ministerstva zahraničných vecí ministrom Rastislavom Káčerom. Prezidentka Zuzana Čaputová týždeň nato 15. mája 2023 vymenovala novú, úradnícku vládu, ktorej predsedom sa stal bývalý viceguvernér NBS Ľudovít Ódor. Jeho vláda je v poradí šestnásta vláda Slovenskej republiky.

Členovia vlády a ich funkcie:

Štátni tajomníci

Zoznam štátnych tajomníkov pôsobiacich počas vlády Eduarda Hegera:

Splnomocnenci vlády

Zoznam splnomocnencov vlády Slovenskej republiky:

 

Vláda Eduarda Hegera bola už od začiatku výrazne ovplyvnená vnútrokoaličnými konfliktmi, najmä krízou predchádzajúcej vlády Igora Matoviča. Novú krízu odštartovali nezhody ohľadom tzv. prorodinného balíka ministra financií Igora Matoviča, s ktorým mala problém najmä strana SaS, ktorá však vyhlásila, že daný návrh nebolo možné na koaličných radách vetovať. Balík najprv parlamentom prešiel, no prezidentka Zuzana Čaputová ho vetovala.

Igor Matovič následne začal rokovať s poslancami z extrémistickej strany ĽSNS, ktorí pri druhom pokuse o schválenie návrhu zákona dopomohli k prelomeniu veta prezidentky. Strana SaS toto konanie odsúdila a 6. júla 2022 vypovedala koaličnú zmluvu, požadovala vypracovanie novej koaličnej zmluvy a odchod ministra financií Igora Matoviča z funkcie do 31. augusta 2022. Keďže minister financií toto odmietol, 31. augusta 2022 vtedajší minister hospodárstva Richard Sulík podal demisiu. Členovia vlády nominovaní SaS Branislav Gröhling, Mária Kolíková a Ivan Korčok, podali svoje demisie prezidentke 5. septembra 2022 v popoludňajších hodinách.

Vládna kríza bola poznačená aj chaosom a nedorozumeniami pri príjmaní koaličných a opozičných zákonov. V Národej rade neprešiel zákon koaličného poslanca OĽaNO Martina Fecka o obecnom zriadení a ani návrh skupiny koaličných poslancov o turistických trasách. Koaliční poslanci zároveň pomohli schváliť návrh nezaradeného opozičného zákonodarcu Jozefa Šimka, ktorý do parlamentu prišiel spolu s ĽSNS.

Strana SaS týmto krokom odišla do opozície, čím sa Hegerova vláda stala menšinovou vládou. 23. septembra 2022 podala strana SaS návrh na odvolanie ministra financií Igora Matoviča, ktorý však odvolanie ustál o tri hlasy. Krízu následne prehĺbil spor o návrh zákona o štátnom rozpočte, pre ktorý Národná rada Slovenskej republiky nebola niekoľkokrát po sebe uznášaniaschopná, kríza v zdravotníctve, kontroverzie týkajúce sa častého využívania paragrafu 363 Trestného poriadku generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom a neschopnosť vlády znenie konkrétneho paragrafu upraviť, i keď to bolo súčasťou jej programového vyhlásenia.

Vyslovenie nedôvery vláde

1. decembra 2022 SaS vyhlásila, že podá návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Pod konkrétny návrh sa podpísali poslanci strany SaS a nezaradení poslanci zo strany HLAS – sociálna demokracia. Rokovať o návrhu sa začalo už 8. decembra 2022. Prvý termín hlasovania po skončení parlamentnej rozpravy bol stanovený na 13. decembra 2022. Pred samotným hlasovaním o vyslovení nedôvery vláde však bol 77 poslancami prijatý procedurálny návrh, aby bolo hlasovanie presunuté na štvrtok 15. decembra 2022. Tento odklad bol odôvodnený tým, že sa ešte hľadali možnosti na dohodu na predčasných voľbách, čo požadovali poslanci okolo Tomáša Tarabu a rovnako pre požiadavku iných poslancov na odstúpenie ministra vnútra Romana Mikulca, ktorý odstúpiť odmietol.

O návrhu sa napokon hlasovalo 15. decembra 2022. Hlasovanie malo začať už o 17. hodine, využitím parlamentnej obštrukcie prostredníctvom prestávky na rokovanie poslaneckých klubov a poslaneckého grémia prišlo k hlasovaniu až krátko pred 18:30 hod.

Pred hlasovaním vystúpil v pléne predseda strany SaS Richard Sulík, ktorý oznámil, že sa stretol s premiérom Eduardom Hegerom, ktorý s ním o návrhu rokoval. Heger dal Sulíkovi ponuku, že ak stiahne návrh o odvolávaní vlády a podporí rozpočet, minister financií Igor Matovič podá demisiu. Ďalej ale podľa jeho slov Igor Matovič sprvu prišiel podať svoju demisiu do podateľne Kancelárie prezidenta SR, no následne si však počas kopírovania podpísanej demisie svoje rozhodnutie rozmyslel a vedúcemu Kancelárie prezidenta SR Metodovi Špačkovi odňal z rúk svoju demisiu a odišiel. Toto tvrdenie neskôr potvrdila aj prezidentka Zuzana Čaputová a aj sám minister financií. Neskôr po hlasovaní Richard Sulík uviedol, že ak by Igor Matovič bol svoju demisiu riadne podal, bolo by to vytvorilo priestor na oddialenie hlasovania, prípadne na stiahnutie návrhu na vyslovenie nedôvery vláde.

Za vyslovenie nedôvery vláde hlasovalo 78 poslancov zo 102 prítomných poslancov, čím bol návrh prijatý nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov parlamentu a vláde tak bola vyslovená nedôvera.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vládu odvolala v piatok 16. decembra 2022 a poverila ju dočasným vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády.

Cesta k predčasným voľbám

Prezidentka vyzvala predsedu NR SR Borisa Kollára, aby do konca januára 2023 zabezpečili zmenu Ústavy SR, ktorá by umožňovala skrátenie volebného obdobia parlamentu. Skracovanie volebného obdobia sa až do rozhodnutia Ústavného súdu nálezom PL. ÚS 7/2021 vykonávalo prostredníctvom ústavných zákonov o skrátení volebného obdobia, čo Ústavný súd označil za protiústavné.

Ďalej avizovala, že predčasné voľby požaduje uskutočniť ešte v prvej polovici roka 2023. Boris Kollár krátko po vyslovení nedôvery vláde vyhlásil, že jediným východiskom z krízy sú predčasné voľby, ktoré by sa mali konať najneskôr v júni 2023. Ostatné koaličné strany predčasné voľby odmietali a preferovali hľadanie novej vládnej väčšiny v parlamente.

16. decembra 2022 opustilo poslanecký klub OĽANO desať poslancov tzv. Občiansko-demokratickej platformy.

V prvej polovici januára 2023 prebiehali rokovania o zostavení novej vládnej väčšiny v parlamente. Viedol ich dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger. Cieľom bolo zozbierať aspoň 76 podpisov poslancov pod vznik novej vlády, ktorá by dovládla do riadnych volieb konaných vo februári alebo marci 2024. Vytvorenie novej menšinovej vlády tolerovanej SaS podporil aj Richard Sulík. Stanovisko strany SME RODINA ostalo nemenné a predseda Boris Kollár trval na tom, že rokovať o podpore a zostavení novej vlády budú iba pod podmienkou dohody na zmene Ústavy SR a termíne predčasných parlamentných volieb.

17. januára 2023 strana SaS zverejnila stanovisko, v ktorom uviedla, že novú parlamentnú väčšinu nepodporí, pretože ju nepodporujú ani všetci poslanci OĽANO a poslanci strany SME RODINA. Okrem toho oznámili, že preferujú predčasné voľby v septembri 2023. Strana sa postavila k možnosti vymenovania úradníckej vlády zdržanlivo.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vo svojom vyhlásení zdôraznila, že ak nepríde do konca januára 2023 k dohode na zmene Ústavy SR a na termíne predčasných volieb, po tomto dátume vymenuje úradnícku vládu. Zároveň oznámila, že akceptuje i septembrový termín konania predčasných volieb. Vládu upozornila, že ju síce ponechá poverenú vykonávať svoje právomoci v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády, avšak v prípade akýchkoľvek závažných pochybení vymenuje novú úradnícku vladu. Možnosť vymenovania úradníckej vlády zopakovala pri probléme týkajúceho sa krízy v ambulantnom sektore.

Po rozhodnutí strany SaS nepodporiť novú vládu sa rokovania posunuli do roviny hľadania termínu predčasných parlamentných volieb. V priebehu niekoľkých dní sa strany bývalej vládnej koalície dohodli na konaní predčasných parlamentných volieb 30. septembra 2023.

Dohoda vznikla rovnako v otázke doplnenia Ústavy SR o možnosť skrátenia volebného obdobia, ktorú spracovala ako pozmeňujúci návrh poslankyňa SaS a bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. V uvedenom návrhu sa pôvodne zvažovaný model tzv. samorozpustenia parlamentu nahradil len skrátením volebného obdobia, ktoré sa ukončí dňom konania predčasných volieb. Na skrátenie volebného obdobia sa vyžaduje prijať uznesenie, na ktoré je potrebný súhlas najmenej 90 poslancov parlamentu.

Pôvodný návrh na zmenu Ústavy SR podaný poslancami SME RODINA počítal aj s možnosťou skrátenia volebného obdobia prostredníctvom referenda, s čím nesúhlasili strany OĽANO, SaS a ZA ĽUDÍ. Rozhodnutie stiahnuť možnosť skrátenia volebného obdobia cez referendum z ústavného zákona ostro kritizovali opozičné strany SMER-SSD a HLAS-SD. Súčasťou ústavných zmien bolo taktiež ústavné zakotvenie pomerného volebného systému a jedného volebného obvodu.

25. januára 2023 po 11:30 hod. hlasoval parlament o návrhu na zmenu Ústavy SR, pričom za návrh ústavného zákona hlasovalo 92 zo 147 prítomných poslancov. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podpísala prijatý ústavný zákon v ten istý deň.

31. januára 2023 hlasoval parlament o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia. Za prijatie uznesenia s termínom konania predčasných volieb 30. septembra 2023 hlasovalo 92 zo 148 prítomných poslancov. Skoršie termíny 27. máj a 24. jún 2023 preferované opozíciou nenašli dostatočnú podporu parlamentu.

Dočasne poverená vláda

Od 16. decembra 2022 vykonávala vláda Eduarda Hegera obmedzený výkon právomocí vlády v dovtedajšom personálnom zložení bez nominatov Sasky. Prvým odstupujúcim ministrom bol Igor Matovič. Po schválení štátneho rozpočtu na rok 2023 dňa 23. decembra 2022 odobrala prezidentka poverenie ministrovi financií Igorovi Matovičovi a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády Eduarda Hegera.

Na začiatku marca 2023 opustil vládny kabinet minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský. Aj v tomto prípade poverila prezidentka Zuzana Čaputová dočasným výkonom funkcie ministra zdravotníctva práve predsedu vlády Eduarda Hegera.

Vládna kríza sa následne prehĺbila v máji 2023, keď bola medializovaná kauza spojená s ministrom pôdohospodárstva Samuelom Vlčanom. Vlčanova rodinná firma Reko Recycling mala od ministerstva životného prostredia dostať dotáciu 1,4 milióna eur. Pod tlakom opozičných politikov Vlčan 4. mája oznámil, že z postu ministra pôdohospodárstva odstúpi. Minister životného prostredia Ján Budaj sa nasledujúci deň vyjadril, že on zo svojho postu odstúpiť neplánuje, ale je pripravený záležitosti spojené s dotáciou preveriť a potenciálne vyvodiť zodpovednosť, ak sa preukáže pochybenie na strane ministerstva životného prostredia.

Dočasne poverený predseda vlády Eduard Heger vystúpil vo štvrtok 4. mája 2023 so svojráznym príhovorom v RTVS a žiadal prezidentku, aby mu neodobrala poverenie viesť vládu a nechala vládu pôsobiť až do septembrových predčasných parlamentných volieb.

Piatok 5. mája 2023 zo zahraničnej služobnej cesty požiadal minister zahraničných vecí Rastislav Káčer prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby mu odobrala poverenie viesť ministerstvo.

Po oznámení odstúpenia ministra Rastislava Káčera už vláde chýbali štyria členovia a keďže Ústava SR neumožňuje vymenovať nových členov v dočasne poverenej vláde, ktorej predtým bola parlamentom vyslovená nedôvera, vo verejnosti sa začali objavovať výzvy na odstúpenie premiéra Hegera a vymenovanie novej úradníckej vlády zloženej z odborníkov a nepolitikov.

Prezidentka však mala naplánovanú zahraničnú cestu do Spojeného kráľovstva, kde sa zúčastnila na slávnostnej korunovácii nového britského kráľa Karola III., z toho dôvodu sa stretnutie s najvyššími ústavnými činiteľmi uskutočnilo až v prebehu nedele.

V nedeľu 7. mája 2023 prezidentka Zuzana Čaputová po rokovaní s predsedom parlamentu Borisom Kollárom a predsedom vlády Eduardom Hegerom oznámila, že v druhej polovici mája 2023 vymenuje vládu odborníkov, na čele ktorej bude viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor. V pondelok 15. mája 2023 v Grasalkovičovom paláci prezidentka Čaputová oficiálne vymenovala vládu Ľudovíta Ódora.

Keďže vláde bola 15. decembra 2022 v parlamente vyslovená nedôvera, 16. decembra 2022 prezidentka Zuzana Čaputová vládu odvolala a dočasne ju poverila výkonom právomocí vlády v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády.

Prezidentkou stanovený termín na prijatie ústavných zmien a na dohodu na dátume konania predčasných parlamentných volieb do konca januára 2023 bol dodržaný a prezidentka vyhlásila, že k vymenovaniu úradníckej vlády napokon nepristúpi.

Pokiaľ prezidentka nevymenuje novú vládu až do vytvorenia novej vlády na základe výsledkov predčasných volieb, vláda Eduarda Hegera s vyslovenou nedôverou parlamentom a s obmedzeným rozsahom právomocí bude vykonávať svoju činnosť viac ako 9 mesiacov, čo sa stalo predmetom kritiky najmä z radov poslancov opozície, ako aj medzi odbornou verejnosťou. Tým, že poslanci vyslovili vláde nedôveru, sa vláda už nezodpovedá poslancom parlamentu, ale výhradne prezidentke. Poslanci nemôžu žiadať odvolanie jednotlivých členov vlády, ktorým môže odňať poverenie riadiť rezorty len prezidentka. Kritika zaznieva aj v otázke dostatočného času pre prípravu štátneho rozpočtu na rok 2024 novou vládou vzniknutou na základe výsledkov predčasných parlamentných volieb, pretože tá bude vytvorená najskôr v priebehu októbra alebo novembra 2023.

V súvislosti s obmedzenými právomocami dočasne poverenej vlády sa objavili úvahy o tom, že bývalá vládna koalícia prijme zmenu Ústavy SR, aby sa vláde s vyslovenou nedôverou určité právomoci vrátili, prípadne niektoré právomoci zvažujú prenechať parlamentným výborom. K takejto zmene však napokon neprišlo.

Od marca 2023 po odstúpení ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského riadil premiér Heger okrem vlády ešte rezorty financií a zdravotníctva. Po vymenovaní nového štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Palkoviča ho predseda vlády uviedol do funkcie ako zodpovedného za riadenie rezortu zdravotníctva, pričom sa tým zvýraznila situácia v dočasne poverenej vláde po odchode troch ministrov ako dlhodobo funkčne neudržateľná.