17°05′51″V / 48,121772°S 17,097616°V / 48.121772; 17.097616
REPUBLIKA (v rokoch 2018 – 2021 HLAS ĽUDU a v období rokov 2002 – 2018 ako Hnutie za demokraciu) je krajne pravicové politické hnutie pôsobiace na Slovensku. V aktuálnej podobe existuje od 9. marca 2021, kedy skupina poslancov Národnej rady SR a bývalých členov krajne pravicovej politickej strany ĽSNS opustila poslanecký klub ĽSNS a pretransformovali existujúcu politickú stranu HLAS ĽUDU. Stranu pôvodne založil ešte v roku 2002 bývalý politik HZDS a neskorší slovenský prezident Ivan Gašparovič ako Hnutie za demokraciu (skratka HZD), pričom v rokoch 2006 – 2018 strana vykazovala pasivitu, až kým ju v roku 2018 prevzal a premenoval poslanec NR SR Peter Marček.
REPUBLIKA | |
Základné informácie | |
---|---|
Založenie | 12. júl 2002 (ako HZD) 21. december 2018 (ako HLAS ĽUDU) 9. marec 2021 (ako REPUBLIKA) |
Predseda | Milan Uhrík |
Podpredseda | Milan Mazurek Miroslav Suja Ondrej Ďurica |
Poslancov | 0 (NR SR) 1 (EP) |
Volebný výsledok | 4,75 % (Voľby do NR SR 2023) |
Ideológie | nacionalizmus neofašizmus národný konzervativizmus euroskepticizmus suverenizmus |
Politické spektrum | krajná pravica |
IČO | 31811761 |
Počet členov | ▲ 1 044 (31. 12. 2022) |
Medzinárodné organizácie | |
Európska politická strana | Aliancia pre Európu národov (2004 – 2009) |
Ďalšie informácie | |
Sídlo | Kopčianska 3756/10 851 01 Bratislava-Petržalka |
Farby | červená modrá |
Web | hnutie-republika.sk/ |
V čl. 2 ods. 1 Stanov politického hnutia REPUBLIKA sa hnutie „hlási k Cyrilo-metodskej tradícii a k demokratickému zriadeniu zakotvenému v Ústave Slovenskej republiky“. Zakladateľ a predseda hnutia Milan Uhrík pokladá svoj politický subjekt za „konzervatívne a národne orientované“ alebo „konzervatívne hnutie“, ktoré chce „robiť pronárodnú politiku tak, aby sa za ňu voliči a ľudia a naši členovia nemuseli hanbiť“, pričom zároveň odmieta, že by išlo o „klon“ Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Uhrík tiež niekoľkokrát uviedol, že strana sa vyhraňuje voči extrémistickým ideológiám a niektorí jej členovia sú aj členmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), čo však v SZPB vyvolalo rozkol a nevôľu časti členov.
Podľa vyjadrenia analytika GLOBSEC-u Daniela Mila z apríla 2021 sa hnutie nevyjadruje k Slovenskej republike rokov 1939 – 1945 ani sa neangažuje s antisemitskými prúdmi, ktoré boli prítomné v ĽSNS. Časť verejnosti, médií a politikov vyjadrila skepsu nad tvrdeniami, že REPUBLIKA ideologicky nenadväzuje na ĽSNS – ktorá je charakterizovaná ako krajne pravicová, pravicovo-extrémistická až neonacistická strana –, keďže medzi ĽSNS a zakladajúcimi členmi REPUBLIKY existuje personálna kontinuita. Podpredsedami REPUBLIKY sú Milan Mazurek, Miroslav Suja a Ondrej Ďurica, ktorí figurovali vo vedení ĽSNS. Napriek tomu, že sa Mazurek ospravedlnil za svoje vulgárne prejavy proti moslimskej rodine počas antiimigrantského protestu v roku 2015, podľa D. Mila naďalej trvá na svojich názoroch, len si „dáva [...] oveľa väčší pozor na limity dané trestným zákonom“, pričom vo svojich nových vystúpeniach „opakuje to isté, len iným slovníkom“. M. Suja mal v minulosti väzby na neonacistickú scénu, konkrétne je doložená jeho podpora hudobnej skupiny Krátky Proces. Počas jeho súčasného pôsobenia vo funkcii poslanca Národnej rady SR (NR SR) vyvolal viacero kontroverzií, keď v dôsledku opakovaného narúšania poriadku na schôdzi národnej rady voči nemu Mandátový a imunitný výbor NR SR začal dve disciplinárne konania. Napokon O. Ďurica v minulosti vystupoval v hudobnej skupine Biely odpor, pričom jeho tvorbu možno aj na základe rozhodnutia súdu pokladať za neonacistickú. M. Suja ani O. Ďurica sa od svojej minulosti doposiaľ nedištancovali, rovnako ani M. Uhrík sa nevymedzil voči antisemitským či protirómskym výrokom. Politológ Tomáš Nociar zhodnotil, že i keď sa mnoho členov Republiky snaží od svojej minulosti s ĽSNS dištancovať, strana je stále krajne pravicová. Nociar ďalej stranu označil za ultranacionalistickú, v médiách sa objavuje aj označenie neofašistická. Napriek tomu medzi verejnosťou a inými politickými stranami stratégia dištancovať sa od extrémizmu fungovala a dostala hnutie z politickej izolácie.
Vo svojich zahraničnopolitických postojoch hnutie deklaruje snahu o reformu Európskej únie (jej návrat „naspäť k čisto hospodárskemu združeniu", teda zastáva euroskeptickú pozíciu). Rovnako podporuje zorganizovanie referenda o vystúpení Slovenska z Organizácie Severoatlantickej zmluvy a zastáva silný proruský postoj. V otázke ruskej invázie na Ukrajinu REPUBLIKA síce formálne odsúdila útok, ale zároveň odmieta, aby Slovensko podporovalo Ukrajinu dodávkami vojenského materiálu, spochybňuje spravodajstvo mainstreamových médií a v zhode s ruskou propagandou pokladá za vinníka vojny Spojené štáty, ktoré podľa M. Uhríka podporovali ukrajinskú vládu aj keď „dlhé roky nerešpektovala dohodu z Minska“.
Strana bola založená 12. júla 2002, potom ako Ivan Gašparovič vystúpil z HZDS. Bol zakladateľom strany a jej prvým predsedom. Po tom, čo bol v roku 2004 s podporou HZD zvolený v priamej voľbe občanmi za prezidenta Slovenskej republiky, sa predsedom strany stal Jozef Grapa.
Po neúspechu v parlamentných voľbách v roku 2006 bola strana v rokoch 2006 – 2018 až na komunálnu úroveň prakticky úplne neaktívna a v celoštátnych voľbách vôbec nekandidovala.
V roku 2018 sa do HZD vrátil jeho niekdajší člen predsedníctva, Peter Marček, ktorý sa stal, ako v tom čase poslanec Národnej rady SR zvolený za stranu SME RODINA, novým predsedom strany. Premenoval ju na HLAS ĽUDU a ohlásil smerovanie formou priamej demokracie. Strana sa aktivizovala pri voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019. Tu však získala len 0,21 % hlasov a žiaden mandát nezískala. HLAS ĽUDU kandidoval v parlamentných voľbách vo februári 2020 na čele s volebnou líderkou, nezaradenou poslankyňou Martinou Šimkovičovou. Vo voľbách získala strana iba 0,06 % hlasov a skončila bez mandátu na 21. mieste z 25 kandidujúcich subjektov.
V marci 2021 sa objavili informácie, že Peter Marček poskytol stranu HLAS ĽUDU kolektívu ľudí okolo Milana Uhríka a Milana Mazureka, ktorí opustili ĽSNS kvôli zmene straníckych stanov a posilneniu moci jej predsedu Kotlebu. Vzhľadom k pandemickej situácii sa tak vyhli povinnosti vyzbierať 10 tisíc podpisov pri registrácii novej politickej strany. Ako jedna z tvárí pretransformovanej strany by mala vystupovať aj Martina Šimkovičová. Pri prevzatí strany Uhrík vyhlásil, že REPUBLIKA nebude klonom ĽSNS.
Marček ponúkol stranu uhríkovcom pod podmienkou, že bude na siedmom mieste kandidačnej listiny. „Presvedčili ma, že žiadne prvky fašizmu alebo nacizmu nebudú používať, že to všetko len Kotleba,“ hovoril Marček ako člen predsedníctva, ktorý mal na starosti zahraničnú politiku. Neskôr ho uhríkovci zo strany vyhodili. Tvrdili, že je až príliš orientovaný na Moskvu.
Okrem Uhríka a Mazureka sú členmi ďalší štyria bývalí poslanci za ĽSNS Ondrej Ďurica, Miroslav Suja, Miroslav Urban a Eduard Kočiš. Podľa prieskumu Focusu pre televíziu Markíza v septembri 2021 by Republika získala 6,8 % hlasov, kým ĽSNS 4,8 %. Strany by spolu mali 11,6 %. Podľa tohto prieskumu len polovica voličov Republiky k nej prešla od kotlebovcov a hlasy by získali aj od voličov OĽaNO či Sme rodina (okolo 30 %). Zvyšných zhruba 20 % pochádza z táborov Smeru, SNS, SaS a Za ľudí a aj spomedzi nevoličov.
Asistentom europoslanca a predsedu strany Milana Uhríka je Radovan Fašung. Fašung stál za stránkou AntiSoros, ktorá zverejňovala antisemitské, nenávistné a dezinformačné príspevky. Keď stránku v roku 2019 zablokoval Facebook, vznikla stránka AntiSoros nezastavíš. Tá bola v marci 2021 premenovaná na Denník Republika. Fašung vlastní aj doménu dennik-republika.sk.
V októbri 2021 podal lekár infektológ a univerzitný pedagóg Peter Sabaka občiansku žalobu na Milana Uhríka a Milana Mazureka. Uhrík na sociálnej sieti Facebook Sabaku obvinil z toho, že od predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára dostal štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana spojenú s finančnou odmenou 28 000 eur, ktorá má podľa Uhríka slúžiť ako „tichá odmena za verejné schvaľovanie nezmyselných covid obmedzení“. Sabaka podľa oficiálneho zdôvodnenia získal túto cenu za svoju prácu na infektologickej klinike starajúcej sa o pacientov s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 Univerzitnej nemocnice Bratislave – Nemocnici akademika Ladislava Dérera. Mazurek vo videu publikovanom na Facebooku nepriamo spojil Sabakovo pôsobenie so smrťou chlapca v rómskej osade v Jarovniciach, ktorého tamojšia pediatrička nevyšetrila z dôvodu, že jeho matka nebola zaočkovaná ani otestovaná na prítomnosť COVIDu-19.
Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, HLAS ĽUDU, resp. REPUBLIKA.
Rok volieb | Voľby do | pomer hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
---|---|---|---|---|---|
2002 | Národná rada SR | 3,28 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
2004 * | Európsky parlament | 1,69 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
2006 | Národná rada SR | 0,63 % | 0 | 10. miesto | neúčasť v parlamente |
2019 | Európsky parlament | 0,21 % | 0 | 25. miesto | neúčasť v parlamente |
2020 | Národná rada SR | 0,06 % | 0 | 21. miesto | neúčasť v parlamente |
2023 | Národná rada SR | 4,75 % | 0 | 8. miesto | neúčasť v parlamente |
* strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou
Volebné preferencie strany v percentách podľa Štatistického úradu SR do marca 2009. (Pozn.: Od júla 2006 do apríla 2007 sa skúmali sympatie k politickej strane.) Od apríla 2009 do augusta 2021 preferencie podľa agentúry Focus. Neskôr s rôznych zdrojov. Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do parlamentu.
Preferencie podľa agentúry FOCUS:
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2004 | . | . | . | . | . | . | 3,1 | 4,0 | 3,3 | 4,1 | 3,3 | 2,2 |
2005 | 2,5 | 2,0 | 2,8 | 2,1 | 1,6 | 2,2 | 1,7 | 2,7 | 2,6 | 2,3 | 3,3 | 2,7 |
2006 | 2,2 | 2,4 | 2,6 | 1,3 | 1,5 | 2,3 | 1,2 | 1,0 | 1,2 | 0,8 | 1,6 | 1,1 |
2007 | 0,6 | 1,2 | 0,9 | 0,7 | 1,0 | 0,9 | 1,5 | 0,9 | 1,7 | 0,8 | 0,8 | 1,0 |
2008 | 0,8 | 0,8 | 0,8 | 0,5 | 1,7 | 0,8 | 1,5 | 0,9 | 1,2 | 0,5 | 2,2 | 0,9 |
2009 | 1,2 | 1,2 | 0,7 | 2,0 | 1,1 | 1,9 | . | 0,3 | 1,2 | 0,7 | 0,3 | 0,9 |
2010 | 0,8 | 1,0 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . |
2021 | . | . | . | 4,7 | 4,5 | 4,6 | . | . | 6,8 | 5,5 | 6,8 | 6,8 |
2022 | 7,8 | 6,9 | 6,9 | 6,8 | 7,8 | 7,2 | 7,9 | |||||
2023 | 8,5 | 9,6 | 9,8 | 9,0 | 8,7 | 8,8 |
Preferencie podľa agentúry AKO:
Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
2021 | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . | . | 5,9 |
2022 | 6,2 | 5,7 | 6,2 | 6,2 | 5,2 | 5,4 | 5,3 | 5,2 | 6,6 | |||
2023 | 7,3 | 6,6 | 6,8 | 6,6 | 6,9 | 7,0 | 6,8 | 6,3 |
Predsedníctvo strany má podľa stanov deväť členov vrátane predsedu, podpredsedov a generálneho manažéra.
Poradie | Meno | Fotografia | Začiatok obdobia | Koniec obdobia | Poznámka |
---|---|---|---|---|---|
1 | Ivan Gašparovič | 12. júl 2002 | 17. apríl 2004 | Ako predseda HZD | |
2 | Jozef Grapa | 17. apríl 2004 | 12. december 2018 | Ako predseda HZD | |
3 | Peter Marček | 12. december 2018 | 9. marec 2021 | Do 21. decembra 2020 ako predseda HZD, odvtedy ako predseda HLAS ĽUDU | |
4 | Milan Uhrík | 9. marec 2021 | súčasnosť | Ako predseda REPUBLIKA |
Podľa výročnej správy mala strana k 31. decembru 2012 1 502 členov. K 31. decembru 2017 mala strana 350, ku koncu roka 2018 už len 50 členov.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article REPUBLIKA, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.