Eduard Heger: Bývalý predseda vlády SR
Ing.
máj">3. máj 1976, Bratislava) je slovenský politik, ktorý bol 10. predsedom vlády Slovenskej republiky od 1. apríla 2021 do 15. mája 2023. Predtým pôsobil vo vláde Igora Matoviča ako minister financií Slovenskej republiky. V marci 2023 založil stranu Demokrati, ktorú viedol ako predseda do predčasných volieb. Vo voľbách do NRSR v roku 2023 získal 44 513 hlasov.
.jpg)
Životopis
Detstvo
Heger sa narodil 3. máj 1976 v Bratislave. Obaja jeho rodičia pracovali v kultúre. Jeho otec bol vedúci oddelenia záujmovej činnosti Ústredného výboru socialistického zväzu mládeže, kde organizoval hudobné festivaly. Počas štúdia na Ekonomickej univerzite v Bratislave mu zomrel otec.
Vzdelanie a kariéra
Vyštudoval obchod a marketing na Obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave a v rôznych malých firmách začal pracovať ako manažér. V rokoch 2001 až 2005 pôsobil ako konzultant na Ministerstve obrany, kde sa podieľal na reforme Ozbrojených síl SR.
Od roku 2007 pôsobil ako manažér firmy Old Nassau Imports, ktorá bola distribútorom luxusnej vodky Double Cross pre trh v USA. V spoločnosti pôsobil s Jurajom Drobom, dnes predsedom BSK, s ktorým sa ľudsky zblížil. Prácu v exporte vodky ukončil v roku 2016 vstupom do politiky.
Politické pôsobenie
Pred vstupom do politiky sa Heger aktívne angažoval medzi kresťanskými laikmi. Po tom, ako jeho priatelia Richard Vašečka a Branislav Škripek vstúpili v roku 2012 na kandidátku Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, začal v roku 2015 s hnutím spolupracovať ako manažér.
Volebné obdobie 2016 – 2020
Vo voľbách do Národnej rady v roku 2016 kandidoval z 24. miesta kandidátky protikorupčného hnutia OĽaNO. Ziskom 15 257 preferenčných hlasov voličov sa umiestnil na 10. miesto hnutia a bol zvolený do parlamentu. V národnej rade bol členom Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, náhradný člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a overovateľ Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti. Bol veľmi aktívnym poslancom, najmä v oblasti financii a rozpočtu. Počas funkčného obdobia bol druhým najaktívnejším poslancom parlamentu so 173 návrhmi zákonov. V klube OĽaNO pôsobil ako podpredseda pre personálne záležitosti, neskôr po odchode Veroniky Remišovej sa stal predsedom poslaneckého klubu. V tieňovej vláde OĽaNO pôsobil ako tieňový minister financií a hospodárstva.
Volebné obdobie 2020 – 2023
Minister financii
Vo voľbách do Národnej rady SR v roku 2020 kandidoval za zoskupenie strán a hnutí OĽANO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA zo 142. miesta na kandidátke. Ziskom 62 964 preferenčných hlasov voličov bol zvolený ako poslanec. Poslanecký mandát však neuplatnil, pretože sa stal členom vlády Igora Matoviča ako 18. minister financií SR a zároveň podpredsedom vlády. Ako minister financii dohliadal nad prípravou Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, na základe ktorého Slovensko získa stimulačný balík na obnovu ekonomiky po pandémii COVID-19 financovaný Európskou únoiu. Počas vládnej krízy, ktorú odštartoval rozporuplný nákup vakcíny Sputnik V proti ochoreniu COVID-19, ho 21. marca 2021 po demisii Mareka Krajčího prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za dočasného ministra zdravotníctva, ktorým bol až do pádu Matovičovej vlády 30. marca.
Premiér
30. marca 2021 bol Heger poverený prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou zostavením vlády. 1. apríla 2021 ho prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za 10. predsedu vlády SR spolu s jeho vládou. Vláda bola zložená na základe výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky z roku 2020. Hegera v prvých mesiacoch vládnutia jeho koaliční partneri pochválili za svoje diplomatické schopnosti, ktoré umožnili konštruktívnejšie fungovanie vlády a hľadanie kompromisov v porovnaní s bojovným štýlom jeho predchodcu Matoviča. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo o ňom Matovič povedal, že je lepším premiérom ako bol on. Počas mandátu sa Heger musel vysporiadať s vojnou na Ukrajine, najvyššou infláciou od roku 1993 a aj energetickou krízou.
Viacerí odborníci a politológovia zhodnotili, že Heger bol slabým premiérom a stranícky bol podriadený Igorovi Matovičovi. Zároveň ani po obsadení funkcie predsedu vlády nemal ambíciu stať sa lídrom hnutia OĽaNO, čo je v slovenskej politike zvykom. Podľa politologičky Anety Világiobej je premiér rola lídra vlády aj vládnej koalície, čo je zväčša dané jeho postavením lídra najsilnejšej politickej strany koalície. Podobná situáciá, v akej sa ocitol Heger, bola počas vlády Ivety Radičovej, ktorá taktiež nebola predsedníčkou strany SDKÚ-DS a stranícky sa zodpovedala Mikulášovi Dzurindovi.
Vládna kríza
Ani Hegerova vláda sa nevyhla vládnej kríze, ktorú spustili nezhody v koalícii ohľadom tzv. prorodinného balíka ministra financií Igora Matoviča. Balík chcela SaS na koaličnej rade vetovať, ale nebolo jej to umožnené. V júni 2022 bol protiinflačný balík schválený parlamentom, no prezidentka ho vetovala, keďže bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní a zároveň by sa zákon netýkal 200-tisíc ľudí, ktorí tiež potrebovali pomoc. Prezidentkine veto zákona, proti ktorému hlasovali koaličné strany SaS a Za Ľudí, parlament prelomil aj s pomocou hlasov od ĽSNS. V reakcii na to SaS vypovedala koaličnú zmluvu, s požiadavkou vypracovania novej koaličnej zmluvy a odchodu Igora Matoviča z postu ministra financií. Keďže OĽaNO nesplnilo podmienky SaS, jej poslanci začiatkom septembra podali demisie a odišli do opozície, čím sa Hegerova vláda stala menšinová. 1. decembra 2022 SaS vyhlásila, že podá do Národnej rady návrh na vyslovenie nedôvery vláde, keďže už nedokáže riešiť problémy ľudí a prestala bojovať proti mafii a korupcii. Heger sa snažil vládu zachrániť, na stretnutí s Richardom Sulíkom mu navrhol ponuku, že ak stiahne návrh o odvolávaní vlády a podporí rozpočet, minister financií Igor Matovič podá demisiu.
Na hlasovaní o vyslovenie nedôvery Hegerovej vláde 15. decembra 2022 hlasovalo za 78 zo 102 prítomných, čím bol návrh prijatý a vláde bola vyslovená nedôvera Národnou radou SR. Deň na to Čaputová vládu odvolala a zároveň ju dočasne poverila ďalším vykonávaním jej pôsobnosti v obmedzenom rozsahu až do vymenovania novej vlády. 23. decembra po schválení štátneho rozpočtu na rok 2023 prezidentka odobrala poverenie dovtedajšiemu ministrovi financií Matovičovi a poverila riadením ministerstva financií povereného predsedu vlády Hegera.
Počas decembra a začiatkom januára sa Heger snažil vyzbierať aspoň 76 podpisov poslancov pod vznik novej vládnej väčšiny v parlamente, ktorá by dovládla do riadnych volieb v roku 2024, miesto predčasných volieb ešte v roku 2023. Po rozhodnutí poslaneckého klub SaS, že nepodporia jeho plán zozbierať aspoň 76 podpisov na podporu jeho novej vlády, Heger pripustil, že už novú väčšinu v parlamente nezíska a hneď na druhý deň rozbehol rokovania o predčasných voľbách. 22. januára Heger po dohode s bývalými koaličnými partnermi oznámil, že predčasné voľby budú 30. septembra 2023.
Na vyhlásenie predčasných volieb, však musela Národná rada schváliť zmenu Ústavy SR, keďže NR SR si sama nemohla skrátiť volebné obdobie ani prostredníctvom referenda. Poslanci tak 25. januára prijali ústavný zákon, ktorý povoľuje parlamentu skrátiť súčasné volebné obdobie uznesením, ktoré zároveň určí termín predčasných volieb. Návrh uznesenia môže predložiť najmenej 30 poslancov a na jeho schválenie je potrebná ústavná väčšina (90 hlasov). 31. januára 2023 hlasoval parlament o prijatí uznesenia o skrátení volebného obdobia s termínom konania predčasných volieb 30. septembra 2023, za ktorý hlasovalo 92 zo 148 prítomných poslancov.
Po odňatí poverenia Vladimíra Lengvarského na post ministra zdravotníctva SR ho 3. marca 2023 poverila prezidentka Čaputová vedením rezortu.
7. marca 2023 Heger vystúpil z OĽANO a vstúpil do strany Modrá koalícia. Tá v registri politických strán premenovala a prijala názov Demokrati, čo odsúhlasili delegáti na tajnom sneme v ten istý deň. Heger bol na sneme strany zvolený za nového predsedu strany.
Vládna kríza vyvrcholila kauzou ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana. Ten prezidentku požiadal o uvoľnenie z funkcie. Deň na to z vlády odišiel aj minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Následne Heger 7. mája požiadal prezidentku aby mu odobrala poverenie na riadenie vlády. Tá vymenovala do predčasných volieb, konaných v septembri 2023, úradnícku vládu na čele s predsedom vlády Ľ. Ódorom. Heger a jeho strana podporili programové vyhlásenie Ódorovej vlády a vyslovili jej dôveru.
Poslanec NR SR
15. mája 2023 sa vrátil naspäť do Národnej rady Slovenskej republiky, kde nahradil poslanca Sebastiána Kozareca.
Volebné obdobie 2023 – 2027
Do predčasných parlamentných volieb v roku 2023 Heger kandidoval ako predseda za stranu Demokrati. Napriek postu predsedu obsadil na kandidátke druhé miesto po Andrey Letanovskej, podpredsedníčke strany. Prenechanie prvého miesta na kandidátke označili politológovia a politici za zlý krok. Strana Demokrati sa so ziskom 87 006 hlasov (2,93%) do parlamentu nedostala. Heger získal 44 513 preferenčných hlasov od voličov, čím skončil druhý za straníckym kolegom Jaroslavom Naďom, ktorý dostal o 102 hlasov viac. Po neúspechu v predčasných voľbách vyvodilo vedenie strany politickú zodpovednosť a odstúpilo zo svojich funkcií. Eduard Heger avizoval, že sa opätovne nebude uchádzať o funkciu predsedu strany Demokrati. Na sneme strany v Prešove bol Eduard Heger 2. decembra 2023 zvolený za podpredsedu strany, na poste predsedu ho nahradil Jaroslav Naď.
Politické názory
Ruská invázia na Ukrajinu
Heger je od začiatku Ruskej invázii na Ukrajinu oddaným zástancom Ukrajiny pri jej obrane pred ruskou agresiou. Slovensko počas jeho mandátu poskytlo Ukrajine dodávky humanitárnej pomoci a zbraní vrátane svojho jediného systému protvzdušnej obrany S-300. Heger osobne loboval u lídrov európy za členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose v máji 2022 varoval, že ak Rusko porazí Ukrajinu, Slovensko bude ďalšie na rade, s tým že Ukrajina musí vyhrať. Vo februári 2023 sa Heger vyjadril, že by bol ochotný vyslať slovenské profesionálne bojové jednotky bojovať na Ukrajinu v rámci aliančných záväzkov Slovenska s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy.
Dane
Heger v pozícii ministra financií chcel zaviesť reformu daní, v ktorej mala byť znížená daň z príjmu a vyššia daň z nehnuteľnosti. Avšak táto reforma sa stretla so silným odporom na sociálnych sieťach, kde sa objavili tvrdenia, že sa blíži masívne zvýšenie dane z nehnuteľností. Heger označil tieto tvrdenia za „hoax“ a uviedol, že jeho reforma nezvýši celkové daňové zaťaženie, ale skôr poskytne stimuly pre rodiny a podniky, aby pracovali a investovali znížením dane z príjmu. Reforma sa nakoniec pre pád vlády Igora Matoviča neuskutočnila.
LGBT komunita
Ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2020 vyhlásila vtedajšia Hegerova strana OĽaNO, že by nevstúpili do vlády, ktorá by mala registrované partnerstvá vo svojom programe. Počas jeho vládnutia zaujalo Slovensko neutrálny postoj ku kontroverznému maďarskému zákonu namierenému proti LGBT komunite, v ktorom sa za propagáciu homosexuality považuje aj informovanie o LGBT komunite či reklama. Sedemnásť členských štátov EÚ tento maďarský zákon odsúdilo ako diskriminačný, no Heger tento zákon neodsúdil. Po teroristickom útoku na Zámockej ulici v Bratislave spáchanom z nenávisti voči LGBTI komunite, sa prvotne vyjadril, ako o útoku pre „spôsob života“. Za toto vyjadrenie sa neskôr ospravedlnil a zúčastnil sa aj Pochodu za odsúdenie nenávisti voči LGBTI+ komunite. V správe Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii, ktorá patrí pod Radu Európy, v roku 2023 hodnotilo 47 odborníkov, ako Slovensko plní záväzky, ku ktorým sa prihlásilo. V nej konštatovali, že sa situácia LGBT osôb na Slovensku vôbec nepohla a neprišlo k zlepšeniu práv LGBTI+ ľudí. Naopak, sú znepokojení z toho, že akékoľvek debaty v parlamente o právach LGBTI+ ľudí prinášajú spŕšku neznášanlivosti. Počas jeho mandátu neprešiel ani koaličný návrh na životné partnerstvá z októbra 2022.
Interrupcie
Heger je konzervatívec a tvrdí, že je „na strane ochrany života“. Podľa neho sa ľudský život začína počatím. O návrhu zákona Anny Záborskej na pomoc tehotným ženám, ktorý časť parlamentnej scény v predkladanej norme videla ako sťaženie prístupu žien k umelému ukončeniu tehotenstva, povedal, že by zaň jednoznačne hlasoval. Keď sa na Slovensku v roku 2013 začínali pro-life pochody za život, Heger sa podielal na ich organizovaní.
Osobný život
Heger bol vychovaný ako neveriaci, ale v dospelosti, po náhlej smrti otca, prešiel osobnou konverziou na kresťanstvo. Je aktívnym členom laického katolíckeho charizmatického Spoločenstva pri Dóme sv. Martina.
Je krstným otcom syna Juraja Drobu, býva v 4-izbovom byte. S manželkou Luciou vychováva štyri deti.
Referencie
Externé odkazy
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Eduard Heger, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.