Národnosocialistická Nemecká Robotnícka Strana: Nemecká krajne pravicová politická strana

Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte.

Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, skr. NSDAP), tiež označovaná ako nacistická strana, bola nemecká krajne pravicová politická strana, ktorá vznikla 24. februára 1920 premenovaním Nemeckej robotníckej strany (po nemecky: DAP, Deutsche Arbeiterpartei). Súčasne predstavila svoj 25-bodový program, ktorý bol založený na princípe antisemitského rasizmu a vízii Veľkého Nemecka, ktoré sa malo stať svetovou veľmocou. Jej členovia sa nazývali nacisti (spojenie/skratka slov nacionálny a socialisti).

Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
Základné informácie
Skratka	NSDAP
Založenie	24. február 1920
Rozpustenie	1945
Predseda	Anton Drexler(1920 – 1921) Adolf Hitler(1921 – 1945) Martin Bormann (1945)
Ideológie	Národný socializmus
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizácia	Hitlerjugend
Sídlo	Mníchov, Nemecko
Noviny	Völkischer Beobachter
Farby	Čierna, Červená, Biela, Hnedá
Politický portál

NSDAP chcela odmietnutím mierových zmlúv (predovšetkým Versaillskej) napomôcť vzniku nacionalistickej reakcie v nemeckej spoločnosti. Vysoké reparácie boli jedným z najväčších problémov Nemecka po prvej svetovej vojne.

Premenovanie Nemeckej robotníckej strany (DAP) na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP) bolo čiastočne motivované snahou využiť ľavicové aj pravicové ideály, pričom "socialistická" a "robotnícka" oslovovali ľavicu a "národná" a "nemecká" oslovovali pravicu. Nacista, neformálny a pôvodne hanlivý výraz pre člena strany, je skratkou názvu strany (Nationalsozialist, a vznikol analogicky k Sozi, skratke Sozialdemokrat (člen konkurenčnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka). Členovia strany sa označovali ako Nationalsozialisten (národní socialisti), ale niektorí občas prijali aj hovorové nacisti (napríklad Leopold von Mildenstein v sérii článkov Ein Nazi fährt nach Palästina uverejnených v časopise Der Angriff v roku 1934). Medzi nacistami sa bežne používal výraz Parteigenosse (členka strany) s príslušným ženským tvarom Parteigenossin.

Pred vznikom strany sa tieto výrazy používali ako hovorové a hanlivé slová pre zaostalého roľníka alebo nešikovného a nemotorného človeka. Pochádzalo z Ignaz, skrátenej verzie slova Ignatius, ktoré bolo bežným menom v domovskom regióne nacistov, v Bavorsku. Oponenti sa toho, ako aj už dávno existujúceho Sozi, chopili, aby národným socialistom priradili pohŕdavú prezývku.

V roku 1933, keď sa Adolf Hitler ujal moci v nemeckej vláde, sa v Nemecku slovo "nacista" prestalo používať, hoci rakúski antinacisti ho naďalej používali. Používanie výrazov "nacistické Nemecko" a "nacistický režim" spopularizovali antinacisti a nemeckí exulanti v zahraničí. Potom sa tento termín rozšíril do iných jazykov a nakoniec sa po druhej svetovej vojne vrátil do Nemecka.

 

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národnosocialistická nemecká robotnícka strana

• Program NSDAP Archivované 2007-10-13 na Wayback Machine holocaust.cz

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Národně socialistická německá dělnická strana na českej Wikipédii a Nazi Party na anglickej Wikipédii.