Žilinský Kraj: Kraj na severe stredného Slovenska

O rovnomennom kraji z minulosti pozri Žilinský kraj (1948 – 1960).

Rozlohou je 3. najväčší na Slovensku a tvorí 13,8% jeho územia. Hraničí s Českom na severozápade, na severe s Poľskom, na východe s Prešovským krajom, na juhu s Banskobystrickým krajom a na juhozápade s Trenčianskym krajom.

Žilinský kraj
Kraj
Vlajka Symbol
Štát	Slovensko
Krajské mesto	Žilina
Najvyšší bod	Kriváň
- výška	2 494,7 m n. m.
Najnižší bod	hladina rieky Váh pri obci Maršová-Rašov
- výška	285 m n. m.
Rozloha	6 809 km² (680 900 ha)
Obyvateľstvo	691 613 (1. 1. 2021)
Hustota	101,56 obyv./km²
ISO 3166-2	SK-ZI
Počet okresov	11
Okresy v žilinskom kraji
Wiki Commons: Žilina Region
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Žilinský samosprávny kraj sa rozkladá na časti územia historickej Trenčianskej stolice, ktorej súčasťou bol kedysi aj región Žiliny a Kysúc a na území historickej Liptovskej stolice, Turčianskej stolice a Oravskej stolice, preto je členený na štyri polia čerpajúce z erbov historických vyšších samosprávnych celkov.

V prvom poli je dvojitý kríž z erbu Žiliny, pochádzajúceho z 13.storočia. Na odlíšenie od mestského erbu je toto znamenie sprevádzané dvoma jedľovými vetvičkami. Tento motív, ktorý sa vyskytuje vo viacerých starých obecných pečatiach, okrem iného aj v najstaršej pečati Čadce z roku 1734, zastupuje región Kysúc. Zlato-zelené sfarbenie má svoj pôvod v historickom erbe Žiliny. V druhom modrom poli je derivát erbu niekdajšej Liptovskej stolice, udelený roku 1680. V treťom poli heraldický motív troch ruží korení v erbe niekdajšej Turčianskej stolice, udelený jej roku 1709. Vo štvrtom poli je heraldický motív erbu niekdajšej Oravskej stolice udelený v roku 1669.

Podrobný opis erbu:

• V prvom zelenom poli dvojitý kríž s koreňmi sprevádzaný hore po bokoch dvoma jedľovými ratolesťami – všetko zlaté.
• V druhom modrom poli zlatou korunou prepásaný strieborný smrek, vyrastajúci zo strieborného skalnatého brala.
• V treťom modrom poli tri zlatostredé a zlatokališné ruže (2,1), strieborná prevýšená dvoma červenými.
• Vo štvrtom zelenom poli nad strieborným zvlneným pruhom kráčajúci zlatý medveď v striebornej zbroji.

K 21. máju 2011, bolo na území Žilinského kraja 144 948 domov, t.j. 13,5 % z celkového počtu domov na Slovensku (z toho 120 788 obývaných, t.j. 83,3 %). Žilinský kraj bol v počte domov na druhom mieste za Nitrianskym krajom (podiel 16,2 %). Spomedzi okresov kraja najvyšší počet domov sa nachádzal v Žiline 20,3 % a najmenej v Turčianskych Tepliciach 3,3 %. Obývaných domov bolo v okrese Žilina 21,1 % z úhrnu za kraj a v Turčianskych Tepliciach 3,2 %.

Celé toto hornaté územie spadá z geomorfologického hľadiska do Západných Karpát. Horské masívy v tejto lokalite sa sformovali pomerne nedávno, v paleogéne. Zásluhou pohybov príkrovov sa vyzdvihovali pôvodné morské sedimenty, z ktorých postupne vznikli impozantné údolia. Rieka Váh územie nápadne rozdeľuje na dve časti:

• severná zahŕňa pohoria: Tatry, Skorušinské vrchy, Oravské Beskydy, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Chočské vrchy, Krivánska Fatra, Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Javorníky
• južná zahŕňa pohoria: Nízke Tatry, Veľká Fatra, Lúčanská Fatra a Strážovské vrchy

Po páde Veľkomoravskej ríše v roku 907, ku ktorej územie patrilo, bolo od 12. storočia prakticky až do roku 1918 súčasťou uhorského kráľovstva. V 13. storočí na obranu proti mongolským nájazdom bola vybudovaná sieť hradov (Hričov, Považský, Košecký, Lietavský, Strečniansky). 16. storočie znamenalo pre miestnych obyvateľov chudobu a strach, hlavne pred tureckou okupáciou a živelnými pohromami. Ku koncu 19. storočia tu bola zavedená železnica a v údolí Váhu začal prekvitať priemysel.

• Kysuce
• Liptov
• Orava
• Horné Považie
• Turiec

• Okres Bytča
• Okres Čadca
• Okres Dolný Kubín
• Okres Kysucké Nové Mesto
• Okres Liptovský Mikuláš
• Okres Martin
• Okres Námestovo
• Okres Ružomberok
• Okres Turčianske Teplice
• Okres Tvrdošín
• Okres Žilina