Pandžábčina

Niektoré zdroje rozdeľujú jazyk na dva alebo tri, napríklad Ethnologue rozlišuje namiesto pandžábčiny nasledujúce jazyky, ktoré dokonca ani nepatria do jedného zoskupenia jazykov:

• západná pandžábčina (v Pakistane) a mírpurská pandžábčina (v Indii) - obidva patria do tzv. severozápadných indoárijských jazykov
• východná pandžábčina (v Indii) - patrí do (geograficky) stredných indoárijských jazykov

Pandžábčinou (všetkými troma jazykmi v delení podľa Ethnologue) hovorí asi 100 miliónov ľudí hlavne v historickej oblasti Pandžábu nachádzajúcej sa na severe Indie a v Pakistane. Pandžábčina sa vyvinula z dialektu sanskritu prákritu, podobne ako hindčina, ale na rozdiel od nej obsahuje viac archaizmov a nepravidelností. Na písanie pandžábčiny sa používa predovšetkým písmo gurmukhí (z úst zasvätencov), ktoré je veľmi blízko spojené sp sikhizmom.

V Pakistane, kde pandžábčina nie je úradným jazykom, sa obvykle zapisuje písmom šahmukhí, čo je variant perzskej úpravy arabského písma používaný aj na zápis urdčiny.

V súčasnosti sa po pandžábsky hovorí vo všetkých moderných spoločnostiach Indie (vrátane severu) a mimo indického subkontinentu sa pandžábčina používa vo vnútri veľkých sikhských spoločenstiev v Malajzii, Singapure, Indonézii, Austrálii, na Novom Zélande, v Kanade, USA, Mexiku, Čile, Argentíne, Anglicku, Poľsku, Španielsku, Francúzsku, Nemecku, Holandsku a Švajčiarsku.

Tento článok týkajúci sa lingvistiky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.