Sanskrit: Staroindický jazyk

Delí sa na védčinu (védsky sanskrit) a klasický sanskrit (sanskrit v užšom zmysle).

Sanskrit (संस्कृतम् saṃskṛtam)
Štáty	India, Nepál
Región	Indický polostrov
Počet hovoriacich	49 736 plynule hovoriacich (indické sčítanie, 1991)
Klasifikácia	Indoeurópske jazyky Indoiránske jazyky Indoárijské jazyky Sanskrit
Písmo	Dévanágarí, niekoľko ďal­ších Bráhmí písiem a latinka
Postavenie
Úradný jazyk	India
Regulátor	žiadny
Jazykové kódy
ISO 639-1	sa
ISO 639-2	san
ISO 639-3	san
Wikipédia
Adresa	sa.wikipedia.org
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov
Jazykový portál

Iné slovenské názvy sú: stará indoárijčina alebo stará indičtina; ak sa védčina považuje za samostatný jazyk, tak názov znie aj: staré indoárijské jazyky alebo staré indické jazyky.

Sanskritský kmeň názvu znie संस्कृत – t. j. v prepise sanskrta alebo v inom (menej vhodnom) prepise sanskrita. Sanskritský nominatív názvu znie sanskr(i)tam (je to podstatné meno stredného rodu). Hindský názov sa rovnako píše, ale vyslovuje sa sanskrt alebo sanskrit, pričom v tomto prípade je prepis s -i- naopak vhodnejší než prepis bez -i-.

Názov jazyka znel pôvodne (v nominatíve) sanskr(i)tá vák (doslova: kultivovaná reč, rituálne čistá reč; správna reč; dokonalá reč; posvätná reč). Z toho vidno, že dnešný názov vznikol odvodením od prídavného mena sanskr(i)ta (nominatív stredného rodu znie: sanskr(i)tam). Toto prídavné meno znamená: (dobre) zhotovený; dokonalý; pravidelný; pripravený, hotový; čistý, zasvätený; kultivovaný, vypracovaný, starostlivý.

Sanskrit je hlavným posvätným jazykom hinduizmu a maháhány, filozofickým jazykom hinduizmu, džinizmu, budhizmu a sikhizmu. Bol to aj literárny jazyk, ktorý bol používaný ako lingua franca v južnej Ázii. Vyvinul sa z praindoiránčiny, ktorá sa vyvinula z praindoeurópčiny. Dnes je sanskrit ešte úradným jazykom v indickom štáte Uttarákhand. Ako jeden z najstarších indoeurópskych jazykov ktorý má písomnú formu, Sanskrit má dôležitú úlohu pri štúdiu indoeurópskych jazykov.

Ako „kultivovaná/posvätná/správna reč“ (pozri kapitolu Sanskritský názov) bol sanskrit jazykom určeným na náboženské a učené témy, v starovekej Indii; jazyk, ktorým bežne hovorili ľudia, bol naopak označovaný ako prákrit (sanskritský kmeň: prákr(i)ta = „prirodzený, nevyumelkovaný, normálny, bežný“).

Sanskrit sa delí na:

• védčina (védsky sanskrit)
• klasický sanskrit (sanskrit v užšom zmysle)

Védčina

Bližšie informácie v hlavnom článku: védčina

Klasický sanskrit

 

Klasický sanskrit sa používa už 2500 rokov až dodnes v dielach najrozličnejších žánrov, pričom slúži ako prameň obohacovania indických jazykov. Kodifikoval ho v 5. stor. pred Kr. gramatik Pánini. Niektorí jazykovedci (najmä v 19. stor.) ho stotožňovali s indoeurópskym prajazykom (praindoeurópčina) a nazývali „matka všetkých jazykov“. Tento názor bol však mylný.

Sanskrit je jazykom jednej z veľkých svetových literatúr - indickej literatúry. Známym sanskritským textom je napríklad Mahábhárata.

Sanskrit je dnes liturgickým jazykom hinduizmu, budhizmu a džinizmu, ako aj jedným z 22 úradných jazykov Indie. V Indii a juhovýchodnej Ázii má sanskrit podobnú úlohu ako gréčtina a latinčina v Európe, je ním písaná významná časť indickej filozofie a hinduistickej tradície. Sanskrit sa často používa aj dnes – napr. v terminológii jogy a iných indických vedách.

Vokalizmus sanskritu sa vyznačuje zmenou PIE e, o, a na a. Sanskrit má osem pádov, v súčasnosti sa zapisuje najčastejšie zľava doprava pomocou písma dévanágarí, ktoré má 34 spoluhlások a 12 samohlások.