Papa

Papa kɛ ɛyʊ weyi paya-ɩ se cɔjɔ sɔsɔ kɛ Room tɛtʊ taa yɔ nɛ ɛnʊ ɖɔkɩna katoliki cejewiye, nɛ ɖɩsɩma mbʊ se ɛnʊ lɛɛzɩna Petro lone taa Ɛsɔ ɛsɩnda nɛ ɛyaa ɛsɩnda (wiyaʊ sɔsɔ ɛlɛ lɛ ɖɩnaɣ-ɩ ɛlɛ yɔ Yesuu Krɩstʊ), ɛnʊ ɛɛkɛ Fatikaŋ tɛtʊ wiyaʊ yɔ.

Pʊyɔɔ yɔ pɔyɔɔdʊʊ tɔmpiye nɖɩ ɖɩ-tɔm takayasɩ taa nɛ pɩtɛkɛ mbʊ ɖɩ nɛ pɩtɛkɛ pɔ-tɔm pɔyɔɔdʊʊ. Paa mbʊ ɖɩtɩlɩ paya ɛyʊ mbʊ yɔ pɩkɛ katoliki cejewiye ñʊʊ tʊ.

Papa
2019 Pope Francis visit Saint Louis Hospital by Trisorn Triboon D85 2556
Papa
PapaJCruz Brazil
Papa
Benedict XVI Blessing-2

Ɛzɩ théodore naalɛ tʊ weyi palɩzɩ-ɩ ɛlɛ ɛtɛkɛ cejewiye nɖɩ ɖɩwɛ Roma ɖoŋ yɔɔ kamɩŋ fenaɣ kɩyakʊ 4 pɩnaɣ. 2012. Tɔmʊʊ ŋgʊ kɩñɔ keeke pɩnaɣ ŋga episikɔpʊ waa kpeɣla kedizaɣ ɖeɖe Nicée tɛtʊ taa pɩnaɣ 325 yɔ, ɛlɛ tɔmpiye nɖɩ ɖɩwɩlɩɣ se pɩkɛ episikɔpʊ Roma tɛtʊ taakpaɣ nɛ Grégoire 7 tʊ alɩwaatʊ taa, kpaɣɖʊ 11. Ɛlɛ tɔmʊʊ ŋgʊ kɩpaɣza nɛ alɩwaatʊ ndʊ pakpa Petro se ɛkɛ katoliki cejewiye ñʊʊ tʊ Yesuu Krɩstʊ wɛɛ taa.

Nɔɔnɔɔ tɛ papa hɩɖɛ kɛlɛ Jorge Mario Bergoglio nɛ ɛsɛʊʊ se François, palɩza-ɩ lakɩŋ fenaɣ kɩyakʊ 13 pɩnaɣ 2013, ɛnʊ lɛzɩna Benoît 16. Ɛkɛ papa 266 tʊ. Kiɖe tɛɛ lɛ tɔmpiye papa kaakɛ krɛkɩ kʊnʊŋ taa πάπας / papas) hɩɖɛ sɔsɔyɛ yem, pɩɩkɛ hɩɖɛ ɖʊʊ nɛ ñamtʊ yɔɔ payaɣ ɛyʊ mbʊ, pɩwɛ ɛzɩ pɩɣa yaʊ ka-caa se paaba yɔ. Halɩ pɩkɔɔ pɩtalɩ kpaɣɖʊ 6 mbʊ yɔ mbʊ payaɣa episikɔpʊ waa tɩŋa nɛ kɔzɩ kɔzɩ weyi ɛnʊ ɛsɔsaa yɔ.

Kajalaɣ Roma episikɔpʊ weyi pɛcɛla hɩɖɛ nɖɩ se papa yɔ, kpaɣɖʊ 4 wɛɛ taa yɔ, pɩlɩna cubiculum cɔjɔ nɔɔyʊ yɔɔ pakpa-ɩ nɛ paya-ɩ se Severus ɛnʊ payaɣ Marcellin (pɩnzɩ 296 ŋtalɩ 304), kɛlɛ panaɣ matʊ jussu pp [papae] sui Marcellini. Patʊʊ nɛ pama se PP tɔmpiye papa yɔ pɩwɛɛ ɖeu kɔzɩ kɔzɩ nesi ñɩɣ ɖeɖe takayasɩ taa (ɛzɩ papa Benoît 16 yɔ ɛñɩkaɣ takayasɩ taa lɛ ɛmaɣ tʊnɛ yɔ Benedictus PP XVI), pakatɩɣ ɖɔɖɔ matʊ ndɩ ndɩ tɔmɩŋ ɛ nɛ yɔ ɛzɩ Papa urbis Romae (aeternae) pʊ-tɔbʊʊ se Roma tɛtʊ taa papa (maatɛŋ).

Tags:

FatiikaŋKatoliki CejewiyeRoomYeesu Nazarɛɛtɩ tʋ

🔥 Trending searches on Wiki Kabɩyɛ:

Ɛyʊtʊ wɛtʊ lɩmaɣzɩyɛLɔɔɖɩyɛUzibekistanɩCléopatreSocrateTisuu you (Croisades)KuubaaKɩbɩnjaazɩ EgipitiTaalɩyɔmSatiriniVoltaireLéon TolstoïAlbert CamusNeeyerɩlandɛ kʊnʊŋArɩkɔŋAntarɩtiki tɛtʋ wandammSambiiNeebraskaaSɛɛribii1944KpɛŋgbɛzɛmɩtʊSerge PerathonerPilim ñʊʊLuwandaaGuillaume le conquérantMaɣzɩm kpɛlɛkʊʊ tʊmɩyɛ1906Pɩɣyɩyaa tɛ ɖanʊʊ cɔlʊʊ yaa lɛɛzɩtʊ (Réforme protestante)Siiŋ lɩzʊʊCaadɩLisitɛnsɩtayɩnɩƆkɩsɩzɛnɩƉama hɔm ɖoŋ (gravitation)MarɔkɩAtɛnɩKoŋgo PɔɔÑɩɣtʊ ñɩɣɖɛCɩnjɩnɔɔ yaa pʊrɔnzɩ wɛɛ (Age du bronze)Cɔlɩyɛ yaa laɣsɩ tɩnaa ŋgbɛyɛPrix Nobel1929HafɩnɩyɔmSiini Koloŋa SɔsɔɔPɔtasɩyɔmHeelimKomiinismAbalɩmayaɣArzantiiniPeenɛɛAkbarCharlie ChaplinKuwatemalaPasifiki Lɩŋamʋʋ1934FɩyɛtɩnaamRʊtɛnɩyɔmKpɛlɩ lɛɛzʊʊ tʊma sɔsɔna (Révolution industrielle)Kooree Hadɛ KiŋMayɩnɛrɩyɔmAkraPurkina Fasoo1975NɔɔrɩvɛɛzɩLɩm yaʋLɔndrɩOrville nɛ Wilbur WrightMañɩzɩyɔmPɔcɩwaanaa(Botswana)Pɛrɩsanɩ kʊnʊŋ🡆 More