Senegal: štát v Afrike

O rovnomennej rieke pozri Senegal (rieka).

Hraničí s Mauritániou na severe, Mali na východe, Guineou na juhovýchode a Guineou-Bissau na juhozápade. Obklopuje Gambiu, štát zaberajúcu úzky kúsok zeme pozdĺž brehov rieky Gambia, ktorá oddeľuje južnú oblasť Senegalu Casamance od zvyšku krajiny. Taktiež zdieľa námornú hranicu s Kapverdami. Jeho hospodárskym a politickým hlavným mesto je Dakar.

Senegalská republika
Vlajka Znak
Národné motto: Un Peuple, Un But, Une Foi (Jeden ľud, jeden cieľ, jedna vm miiera)
Štátna hymna: Pincez Tous vos Koras, Frappez les Balafons (Všetci hrajte na svoje kora, bubnujte na balafon)
Miestny názov
• dlhý	République du Sénégal
• krátky	Sénégal
Hlavné mesto	Dakar 14°40′ s.š. 17°25′ z.d.
Najväčšie mesto	Dakar
Úradné jazyky	francúzština
Regionálne jazyky	Wolof
Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády	poloprezidentská republika Bassirou Diomaye Faye Ousmane Sonko
Vznik	20. jún 1960
Susedia	Gambia, Guinea, Guinea-Bissau, Mali, Mauritánia
Rozloha  • celková  • voda (%)	196 722 km² (86.)   4 190 km² (2,1 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2023)  • sčítanie (2016)  • hustota (2023)	18 384 660 (66.) 14 320 055 93,3/km²
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2017 16,172 mld. $ (?.) 2 733 $ (?.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,505 (164.) – nízky
Mena	frank BCEAO/CFA (XOF)
Časové pásmo  • Letný čas	GMT (UTC) bez zmeny (UTC)
Medzinárodný kód	SEN / SN
Medzinárodná poznávacia značka	SN
Internetová doména	.sn
Smerové telefónne číslo	+221

14°17′00″Z / 14,366667°S 14,283333°Z / 14.366667; -14.283333

Je to unitárna prezidentská republika a je najzápadnejším štátom Eurafrázie. Za svoj názov vďačí rieke Senegal, ktorá ho ohraničuje na východe a severe. Senegal sa rozprestiera na rozlohe takmer 197 000 kilometrov štvorcových a má okolo 16 miliónov obyvateľov. Štát vznikol ako súčasť nezávislosti francúzskej západnej Afriky od francúzskej koloniálnej nadvlády. Z dôvodu tejto histórie je úradným jazykom francúzština. Rovnako ako ďalšie pokoloniálne africké štáty, aj tento štát zahŕňa širokú škálu etnických a jazykových komunít, pričom najväčšími komunitami sú Wolofovia, Fulbovia a Sererovia.

Senegal je klasifikovaný ako veľmi zadlžená chudobná krajina s relatívne nízkym indexom ľudského rozvoja. Väčšina obyvateľstva je na pobreží a pracuje v poľnohospodárstve alebo v inom potravinárskom priemysle. Podnebie je typicky sahelské, aj keď je tu obdobie dažďov.

Senegal je členským štátom Africkej únie, Organizácie Spojených národov, Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) a Spoločenstva sahelsko-saharských štátov.

Nachádza sa na pobreží Atlantického oceánu v západnej Afrike, na južnom okraji sahelu - pásma savany. Prevažne rovinatá krajina susedí s Gambiou, Guineou, Guineou-Bissau, Mali a Mauritániou.

 

Senegal je rozdelený na 14 regiónov: Dakar, Diourbel, Fatick, Kaffrine, Kaolack, Kédougou, Kolda, Louga, Matam, Saint-Louis, Sédhiou, Tambacounda, Thiés a Ziguinchor. Regióny sa delia na 45 departmentov.

Dianie na území dnešného Senegalu je zmapované až od neskorého stredoveku, kedy priplávali k pobrežiu lode prvých Európanov. Od 11. storočia patrilo územie do Malijskej ríše, dominantného útvaru juhozápadnej časti Sahary. Po „objavení“ pobrežia portugalskými moreplavcami v 15. storočí tu vznikli prvé obchodné osady, ktoré neskôr začali využívať aj francúzski, holandskí a britskí obchodníci. V polovici 19. storočia (okolo 1840) začali francúzski objavitelia prenikať viac do vnútrozemia a začlenili toto územie do kolónie Senegambia. Po reforme z roku 1904 sa Senegal stal súčasťou Francúzskej Západnej Afriky.

Po druhej svetovej vojne sa Senegal stal zámorským územím Francúzka, no už v roku 1958 získal autonómiu v rámci Francúzskeho spoločenstva. O rok neskôr sa spojil s Francúzskym Sudánom (Mali) a vytvorili Malijskú federáciu, ktorá sa však už v roku 1960 rozpadla. Následne vyhlásil Senegal nezávislosť a členstvo v OSN.

V roku 1982 sa Senegal spojil s Gambiou do konfederácie Senegambia. Jej existenciu ukončil etnický konflikt s Mauritániou, ktorý trval v rokoch 1989–1992.

Obyvateľstvo je tvorí niekoľko etnických skupín, väčšinou zaraďovaných k sudánskym národom:

• Wolofovia (43 %)
• Sererovia (15 - 17 %)
• Fulbovia (14 %) (nomádska skupina)
• Diolovia (10 %)
• Tukulérovia (10 %)
• Sarakolovia
• Maurenovia (nomádska skupina)

Z neafrických národov sú najviac zastúpení Francúzi a Číňania.

Hustota zaľudnenia je 68,7 obyvateľov na km² (2016) s výrazným podielom mestského obyvateľstva (viac ako 40 %). Napriek povinnej školskej dochádzke sú až 2/3 populácie negramotné a iba 8 % obyvateľstva má prístup k sprche (najmenej na svete).

Na území Senegalu sa používa niekoľko jazykov, no úradnými sú francúzština a wolof.

Dominantným náboženstvom je islam (suniti), ktorý vyznáva zhruba 93 % obyvateľstva, kresťanstvo vyznáva zhruba 4 % obyvateľstva a zvyšok inklinuje k tradičným náboženstvám.

Hlavný podiel (zhruba 60 %) na tvorbe HDP tvoria služby, po 20 % zastupuje poľnohospodárstvo a priemysel. Nezamestnanosť v Senegale dosahuje až 30 % a problematická je aj záporná obchodná bilancia, spôsobená dovozom potravín a spotrebného tovaru. Hlavným vývozným artiklom sú ryby a bavlna.