Sultán Saladin

storočie">12. storočí. Založil dynastiu Ajjúbovcov, ktorá následne vládla v Egypte a Sýrii viac ako storočie.

Narodil sa v stredoirackom meste Tikrít do rodiny kurdských emirov. O jeho etnickom pôvode či zaradení sa dodnes vedú spory, pravdepodobne však bol kurdského pôvodu, hoci sa sám neskôr hlásil k arabskej identite. Spočiatku pôsobil v službách Núr ad-Dína Zengího, ktorý vládol v rokoch 1146 - 1174 na rozsiahlom sýrsko-irackom území. Po dobytí Egypta a zvrhnutí tamojšej dynastie Fátimovcov sa Saladin viac-menej spod kontroly Núr ad-Dína dostal, hoci stále zostával jeho vazalom.

V r. 1187 zlomil moc križiackych štátov vo Svätej zemi v bitke pri Hattíne a prinútil ku kapitulácii Jeruzalem. Neskôr, na konci tretej križiackej výpravy, uzavrel s kresťanskými panovníkmi dohody, ktoré umožňovali pútnikom Sväté mesto slobodne navštevovať. Je uznávaný pre svoju statočnosť, vojenskú zdatnosť ale aj ušľachtilosť a to ako v moslimských, tak aj v kresťanských krajinách.

O osobe a činoch Saladina prinášajú informácie najmä dva dobové pramene: Sultánske anekdoty a jozefovské cnosti, ktorých autorom bol historik Bahá ad-Dín Šaddád, a Cicerónska výrečnosť o dobytí Jeruzalema, ktorú napísal perzský historik Imád ad-Dín z Isfahánu.

• HINDLEY, Geoffrey: Saladin a počátky džihádu. Praha : Baronet, 2009. 256 s. ISBN 978-80-7384-203-1
• KOVÁCS, Attila: Saladin : Arabský rytier či kurdský národný hrdina? In: Historická revue, roč. XXVIII, 2017, č. 7, s. 46 – 53.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Saladin (sultán)