Fátimovci bola arabská dynastia, ktorá vládla v severnej Afrike od roku 909 (z toho v Egypte definitívne až od roku 969) do roku 1171.
Fátimovský kalifát الخلافة الفاطمية
| |||||||||||||
Geografia | |||||||||||||
Mahdia (cca do roku 969),Káhira (založená roku 969) | |||||||||||||
Rozloha | 9 000 000 km² | ||||||||||||
Najdlhšia rieka | |||||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||||
Počet obyvateľov | 62 000 000 | ||||||||||||
Národnostné zloženie | |||||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||||
Vznik | |||||||||||||
Zánik | |||||||||||||
|
Bola predstaviteľkou šiitskeho smeru islamu. Založil ju Saʼíd ibn Husajn (Ubajd Alláh al-Mahdí). Štát, ktorému vládla, sa nazýva Fátimovský kalifát, kalifát Fátimovcov, Fátimovský štát, Fátimovská ríša alebo ríša Fátimovcov (909 – 1171). Jeho hlavné mesto bolo pôvodne v Tunisku, v roku 972 bolo presunuté do Egypta.
Fátimovci neuznávali zvrchovanosť bagdadského kalifa, vládcu veriacich, a začali tento titul používať v roku 909 sami. Postupne ovládli severnú Afriku vrátane bohatého a strategicky významného Egypta, Sicílie, Sýrie, Palestíny a západnej časti Arabského polostrova. Presadili tak svoju zvrchovanosť vo veľkej časti moslimského sveta. Roku 969 založili v Egypte nové sídelné mesto šiitského kalifa – Káhiru. V 90. rokoch 10. storočia sa snažili rozšíriť svoju moc z Aleppa a Antiochie do byzantskej časti Sýrie, ale to im znemožnil byzantský cisár Basileios II. Bulgaroktonos.
Moc Fátimovcov dosiahla svoj vrchol v polovici 11. storočia. Potom nastal pozvoľný úpadok a fátimovská ríša sa začala rozpadávať. Vinu na tom mali okrem iného aj výpady Seldžukov, ktorých prioritou sa stalo dobytie fátimovského Egypta a predovšetkým od neho čiastočne závislého aleppského emirátu v Sýrii. Roku 1078 dobyli Seldžuci Jeruzalem, ktorý bol dovtedy v moci Egypta. Roku 1095 alebo 1098 sa Jeruzalema znovu zmocnili fátimovskí vojaci, vydrancovali mesto, pobili tunajších moslimov a vyhnali zvyšných kresťanských obyvateľov. Mocenský spor medzi šiitskymi Fátimovcami a sunnitskými Turkami ostro rozdelil moslimský svet a umožnil križiackym štátom vo Svätej zemi upevniť svoje postavenie. Po začatí križiackych výprav boli Fátimovci dokonca ochotní spojiť sa s križiakmi proti Seldžukom, zo strany kresťanov o spojenectvo nebol záujem.
V 12. storočia sa postavenie egyptských kalifov stalo už celkom formálnym. Skutočnú moc mali v rukách ich vezíri, ktorí bojovali medzi sebou. Jeden z nich zapojil do vnútorných rozbrojov egyptského štátu najprv mocného vládcu Aleppa Núr ad-Dína a neskôr – z obáv pred jeho rastúcim vplyvom – aj jeruzalemského kráľa. Vďaka zásahom v Egypte sa významne rozšírila Núruddínova moc v tomto priestore. Roku 1169 dosiahol jeden z jeho najvýznamnejších vojenských veliteľov Šírkúh vymenovanie za egyptského vezíra. Keď po dvoch mesiacoch zomrel, zaujal toto miesto jeho synovec, dovtedy neznámy veliteľ kurdského pôvodu Saláhuddín ibn Ajjúb. Tak začala cesta k moci jedného z najvýznamnejších moslimských vládcov, Saladina. Spočiatku vykonával funkciu vezíra a formálne bol Núruddínovým miestodržiteľom v Egypte. Keď potom v roku 1171 zomrel vtedajší fátimovský kalif al-Ádid, zabránil Saladin vymenovaniu jeho nástupcu a podriadil šiitský Egypt sunnitskému kalifovi v Bagdade.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fátimovský chalífát na českej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Fátimovci, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.