Nová Kaledónia

Má rozlohu 19 103 km² (z toho rovnomenný hlavný ostrov 16 747 km²) a počet obyvateľov 230 789 (2004). Správne stredisko: Nouméa. Jazyky: francúzsky, melanézsky a polynézske nárečia. Vo vierovyznaní prevláda rímskokatolícka (60 %) a protestantské (30 %) denominácie.

40% obyvateľstva tvoria pôvodní obyvatelia Kanakovia, tretinu Európania, z väčšej časti narodení na ostrove, ostatní pochádzajú z iných oblastí Pacifiku alebo sú zmiešaného pôvodu.

K zámorskému územiu patria aj:

• ostrov Nová Kaledónia
• Île des Pins (doslova: Borovicový ostrov)
• ostrovy Loyauté, najmä Ouvéa, Lifou a Maré
• útesy Bellone
• skupina ostrovov okolo ostrova Huon
• Chesterfieldove ostrovy

Pôvodné obyvateľstvo ostrovov tvorili Melanézania. Ostrov Nová Kaledónia objavil v roku 1774 James Cook a v roku 1853 ho anektovalo Francúzsko. Od roku 1946 do roku 1999 bola Nová Kaledónia zámorským územím (TOM) Francúzska, odvtedy je zámorskou správnou korporáciou sui generis.

V 80. rokoch 20. storočia bolo na ostrove násilie v sporoch Kankmi a Európanmi o nezávislosti ostrova.

Dvoma zmluvami (1988 a 1998) získala značnú vnútornú autonómiu s možnosťou vyhlásenia nezávislosti uzákonenou francúzskym Národným zhromaždením. V roku 2018 sa konalo referendum o nezávislosti, v ktorom sa však väčšina vyslovila proti nezávislosti Novej Kaledónie.

V referende v októbri 2020 obyvatelia znovu odmietli nezávislosť od Francúzska: 53,26% hlasovalo proti pri účasti 85,6%. V predošlom referende proti nezávislosti hlasovalo 56,7% hlasujúcich.

Ťažba niklovej rudy a poľnohospodárstvo (káva, kopra, hovädzí dobytok, obilie a zelenina) sú hlavné odvetvia. Hlavní obchodní partneri: Francúzsko, Japonsko a USA.