Mešita: Náboženská budova moslimov

Historicky aj v súčasnosti zároveň mešita slúži ako centrum spoločenského, politického a vzdelávacieho života moslimskej komunity.

Súčasť série článkov na tému

Islam

Dejiny islamu

Viera a praktiky

Jedinosť Boha · Vyznanie viery · Modlitba · Pôst · Púť · Almužna · Mešita

Hlavné osobnosti

Mohamed Abú Bakr as-Siddík Umar ibn al-Chattáb Utmán ibn Affán Alí ibn Abí Tálib Mohamedovi súčasníci Členovia Mohamedovej domácnosti Proroci islamu

Texty a zákony

Korán • Sunna • Šaría Zákonodarstvo Životopisy Mohameda

Vetvy islamu

Sunniti (Hanífovská • Málikovská • Šáfiovská • Hanbalovská • Záhirovská) • Šiiti (Ismá'ílíja (Nizáríja (Asasíni) • Mustálíja • drúzovia) • Isná ašaríja (Dža'farovská • Alaviti • Aleviti) • Zajdíja) • Súfizmus (Bektašija • Čištíja • Mawlawíja) • Cháridža (Ibádíja)

Sociopolitické aspekty

Umenie • Architektúra Mestá • Kalendár Veda • Filozofia Náboženskí vodcovia Ženy v islame • Džihád Politický islam • Liberálny islam Ahmadíja • Wahhábizmus

Pozri aj

Slovníček islamských pojmov Zoznam významných mešít Zoznam článkov o islame

z • d • u

Ako jedno z alternatívnych pomenovaní pre mešitu sa v slovenčine niekedy uvádza slovné spojenie mohamedánsky chrám, hoci podľa niektorých názorov má adjektívum mohamedánsky hovorový zastarávajúci a nevhodný, znevažujúci až urážlivý charakter (pozri bližšie článok moslim).

Medzi historické slovenské pomenovania – niektoré s výskytom v slovenskej literatúre doloženým už od konca 18. storočia – sa radia mohamedánsky [prípadne mahometský] kostol, kostel turecký, mošita, mošea, moša, mečeta, mečet a medžet.

Do slovenčiny preniklo slovo „mešita“ z tal. meschita, pričom slovenská forma so „š“ vznikla asi pod nemeckým vplyvom (vzhľadom na výslovnosť nem. sch ako [š]). Uvedený taliansky výraz bol prevzatý zo špa. mezquita, ktorý vychádza z arab. مسجد‎ masdžid – „mešita“ (resp. presnejšie z tvaru mesdžid), ktorý vznikol odvodením od slovesa سَجَدَ sadžada – „hlboko sa skláňať [pri modlitbe]; uctievať [Boha]“.

V moslimskom prostredí sa na označenie mešitových modlitební používa viacero termínov, ktoré zvýrazňujú určitý aspekt daného miesta a medzi ktorými existujú isté rozdiely. Arabský termín masdžid, t. j. „miesto pokľaknutia k modlitbe“ alebo jeho deriváty: mesdžid (typický pre niektoré arabské dialekty, perzský jazykový svet) a mescit (turečtina) označujú najmä menšie modlitebne, ktoré dnes prevažne nie sú určené na piatkové pobožnosti.

Ďalším, pôvodne arabským, označením moslimských modlitební je termín džámí (t. j. „miesto zhromažďovania“; iné tvary: džámi', djami, džámija). Pôvodne džámíje označovali väčšie masdžidy, dnes tvoria samostatnú kategóriu stavieb a sú určené prevažne na vykonávanie piatkových pobožností. Táto budova je v turečtine označovaná ako camii. Okrem toho existuje viacero ďalších, často lokálnych alebo špecifických označení stavieb, ktoré (aj) ako modlitebne slúžia na náboženské účely jednotlivých vetví islamu.

Mešity boli postupne zriaďované v každom sídelnom centre, do ktorého sa rozšíril islam, pričom neplnili len náboženskú funkciu, no súčasne boli centrami spoločenského, politického a vzdelávacieho komunitného života moslimských veriacich. V starších mestských centrách moslimovia buď zabrali dostupné nevyužívané miesto (napr. Jeruzalem, Damask), na ktorom vybudovali spravidla jednoduchý prístrešok, alebo premenili svätyňu staršieho náboženstva na moslimskú (napr. Hamá, Jazd). Popri veľkých mestských mešitách vznikali aj kmeňové mešity a mešity mestských štvrtí.

V Iraku sa rozvinul nový architektonický typ sakrálnej islamskej stavby v podobe hypostylovej, resp. stĺpovej mešity. Stĺpová konštrukcia pri nej stála nad štvorcovým, obdĺžnikovým alebo kruhovým pôdorysom rôznej veľkosti (v závislosti od počtu stĺpov). Jediný náboženský rys predstavovala kazateľňa (minbar) a smer modlitby udávaný väčšou hĺbkou stĺporadia v jednom rozmere stavby. Za vlády umajjovského kalifa Al-Valída I. (vláda 705 – 715) sa v dôsledku stavby troch veľkých mešít v Medine, Jeruzaleme (Mešita al-Aksá) a Damasku moslimskej architektúre ustálilo niekoľko komplexných vývojových smerov. Tieto mešity sa vyznačujú osobitosťami, no každá z nich vykazuje viacero rovnakých prvkov.

•  
  Mešita v Asuáne Egypt
•  
  pohľad na vnútorné nádvorie Modrej mešity s fontánou

• chánaka
• madrasa
• ribát (pevnosť)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mešita
•   Wikislovník ponúka heslo Mešita

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.