Iránska Revolúcia

Iránska revolúcia
Protestujúci v Teheráne v roku 1979
Dátum	7. január 1978 – 11. február 1979
Miesto	Irán
Príčina	* Orientovanie krajiny na Západ Nespokojnosť s vládou Šáha Chomejního exil Sociálna nespravodlivosť Imperializmus Náboženské motívy
Prostriedky	* Demonštrácie Generálne štrajky Občiansky odpor
Výsledok	* Zvrhnutie Šáha Zriadenie Iránskej národnej republiky Iránska rukojemnícka kríza Chomejní sa stal novým najvyšším vodcom Iránu Iránsko-iracká vojna
Strany
Iránsky imperiálny štát Strana obnovy Imperiálna iránska armáda Cisárska garda SAVAK Iránska polícia Rojalisti Revolučná rada Iránska republikánska strana Národný front Národný demokratický front Iránske slobodné hnutie
Lídri
Muhammad Rezá Pahlaví Chomejní
Štatistika
Zabitých	532– 2781 počas demonštrácii

Demonštrácie proti šachovi začali v októbri 1977. Postupne sa vyvíjali do kampane občianskeho odporu, ktorý zahŕňal svetské aj náboženské prvky, a odpor vyeskaloval v januári 1978. Medzi augustom a decembrom 1978 štrajky a demonštrácie ochromili krajinu. Šach opustil Irán a odišiel do exilu 16. januára 1979. Ako posledný perzský panovník prenechal svoje povinnosti regentskej rade a opozičnému predsedovi vlády. Ruholláh Chomejní bol novou vládou pozvaný späť do Iránu. V Teheráne ho prišlo privítať niekoľko miliónov Iráncov. Kráľovská vláda sa zrútila krátko po 11. februári 1979, kedy partizánske a povstalecké vojská porazili vojská lojálne šachovi v ozbrojených pouličných bojoch, čím sa Chomejní chopil moci. Irán hlasoval v národnom referende, aby sa stal národnou republikou 1. apríla 1979 a schválil novú teokraticko-republikánsku ústavu, pričom Chomejní sa stal najvyšším vodcom krajiny v decembri 1979.

Revolúcia bola nezvyčajná pre prekvapenie, aké spôsobila vo svete, nakoľko jej zámienkou nebola nejaká zo známych príčin (porážka vo vojne, finančná kríza, sedliacke povstanie alebo nespokojná armáda) ale preto, lebo sa uskutočnila v krajine, ktorá sa tešila relatívnej prosperite, vytvorila hlbokú zmenu počas veľmi krátkeho obdobia a vyústila v emigráciu mnohých Iráncov. Revolúcia nahradila prozápadnú poloabsolutistickú monarchiu autoritárskou protizápadnou teokraciou na princípe vlády znalcov islamského práva (Velájat-e fakíh). Iránska revolúcia bola pomerne nenásilná a pomohla predefinovať význam a prax moderných revolúcií (hoci súčasťou jej dohry bolo veľké násilie).

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Iránska revolúcia