Graz: Okres v Rakúsku v spolkovej krajine Štajersko

So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.

Graz
Štajerský Hradec (historický slovenský názov)
mesto
Radnica
Erb
Štát	Rakúsko
Spolková krajina	Štajersko
Okres	štatutárne mesto
Nadmorská výška	353 m n. m.
Súradnice	47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V / 47.07028; 15.43889
Rozloha	127,56 km² (12 756 ha)
Obyvateľstvo	280 423 (1.10.2015)
Hustota	2 198,36 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	A-801x, A-802x, A-803x, A-804x, A-805x
Telefónna predvoľba	+43 316
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	City of Graz - Historic Centre
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1999 (#23)
Číslo	931
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iv
Poloha mesta v rámci Rakúska
Webová stránka: www.graz.at
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.

Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.

Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje do 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.

V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.

Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispieva k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčasťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.

 

Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu - však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave, spolu s neďalekou vežou Glockenturm (zvonica), zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí 2978 guldenov a 41 grajciarov (dnes približne 87 000 EUR), o čom svedčí aj pamätná tabuľa na fasáde zvonice umiestnená v roku 1911. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.

• Mária Anna Bavorská (* 1551 – † 1608), štajerská vojvodkyňa
• Johannes Kepler (* 1571 – † 1630), nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
• Ferdinand II. (* 1578 – † 1637), cisár
• Margaréta Habsburská (* 1584 – † 1611), španielska a portugalská kráľovná ako manželka Filipa III.
• Leopold V. Habsburský (* 1586 - † 1632), arcivojvoda a tirolský gróf
• Ferdinand III. (* 1608 – † 1657), cisár
• Mária Anna Habsburská (* 1610 – † 1665), arcivojvodkyňa, sobášom bavorská vojvodkyňa a regentka
• Johann Bernhard Fischer von Erlach (* 1656 – † 1723), barokový architekt
• Johann Nestroy (* 1801 – † 1862), divadelník, herec, operný spevák, dramatik a satirik
• František Močnik (* 1814 – † 1892), slovinský matematik a pedagóg
• Ludwig Boltzmann (* 1844 – † 1906), fyzik
• Richard Heuberger (* 1850 – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik
• František Ferdinand d’Este (* 1863 – † 1914), arcivojvoda a rakúsko-uhorský následník
• Otto František Jozef Habsburský (* 1865 - † 1906), arcivojvoda
• Fritz Pregl (* 1869 – † 1930), chemik
• Alfred Wegener (* 1880 – † 1930), nemecký geológ, meteorológ, astronóm a geofyzik
• Joseph Schumpeter (* 1883 – † 1950), americký ekonóm
• Erwin Schrödinger (* 1887 – † 1961), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny
• Ivo Andrić (* 1892 – † 1975), srbský spisovateľ, Nobelovej ceny
• Johann Fischl (* 1900 – † 1996), filozof
• Friedrich Waidacher (* 1934), muzeológ
• Heinz Fischer (* 1938), politik a 11. prezident Rakúska
• Arnold Schwarzenegger (* 1947), rakúsko-americký herec, filmový producent, aktivista, biznismen, investor, spisovateľ, filantrop, politik a bývalý profesionálny kulturista
• Oliver Marach (* 1980), tenista

•   Coventry, Spojené kráľovstvo, 1948
•   Darmstadt, Nemecko, 1968
•   Dubrovník, Chorvátsko, 1994
•   Groningen, Holandsko, 1965
•   Ľubľana, Slovinsko, 2001
•   Maribor, Slovinsko, 1987
•   Montclair, USA, 1950
•   Pécs, Maďarsko, 1989
•   Petrohrad, Rusko, 2001
•   Pula, Chorvátsko, 1972
•   Terst, Taliansko, 1973
•   Trondheim, Nórsko, 1968

•  
  Graz
•  
  Hauptplatz v Grazi

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz

• Oficiálna stránka